Sociálny Rozmer Podpory Environmentálnej Infraštruktúry na Slovensku Prostredníctvom Eurofondov

Úvod do Eurofondov a Ich Významu pre Slovensko

Eurofondy sú v súčasnosti dobre známy a bežne používaný pojem. Do povedomia Slovákov sa dostali v predvstupovom období Slovenska do Európskej únie. Nie každý však vie, ako, kedy a prečo vlastne eurofondy vznikli. Mnohí nevedia, v čom Slovensku už pomohli alebo v čom ešte môžu pomôcť. Tento článok si kladie za cieľ oboznámiť čitateľov s aplikáciou verejných financií Európskej únie na slovenské pomery. Ide o nanajvýš aktuálnu a dôležitú problematiku. Od pochopenia fungovania zapojenia Slovenskej republiky do obehu verejných financií EÚ totiž závisí aj úspech Slovenska v získavaní finančných prostriedkov pre jeho rozvojové programy. Cieľom je poukázať na sociálny rozmer podpory environmentálnej infraštruktúry, ktorá má priamy dopad na kvalitu života občanov, zamestnanosť a celkový rozvoj spoločnosti.

Regionálna Politika Európskej Únie a Jej Vplyv na Slovensko

Na regionálnu politiku sa využíva približne jedna tretina rozpočtu Európskej únie, čo z nej robí jednu z kľúčových oblastí politiky EÚ. Podpora regiónov je založená na myšlienke ekonomickej a sociálnej kohézie a potrebe poskytnutia finančnej podpory pre menej rozvinuté oblasti Európy a následného zmiernenia regionálnych rozdielov. V dôsledku rozširovania však regionálna politika čelí novým výzvam. Postupom času získal Európsky parlament nové právomoci v tejto oblasti. Od Maastrichtskej zmluvy v roku 1993 je potrebný jeho súhlas na prijatie všeobecných predpisov štrukturálnych fondov. Amsterdamská zmluva z roku 1999 rozšírila právomoci parlamentu tým, že ustanovila používanie spolurozhodovacieho postupu pri prijímaní špecifickej legislatívy pre jednotlivé fondy. Európska komisia musí každé tri roky poskytnúť Parlamentu správu o pokroku v súvislosti s dosahovaním ekonomickej a sociálnej kohézie.

Nové cesty, mosty a železničné trate zohrávajú významnú úlohu v oblasti rozvoja odľahlých vidieckych oblastí v Európe. Upadajúce priemyselné regióny takisto čakajú na investície, ktoré by im pomohli naštartovať novú výrobu a preškoliť svojich zamestnancov. Vytvorenie lepšie prosperujúcich regiónov má veľa výhod - podieľajú sa na celkovom rozvoji hospodárstva, pomáhajú zabrániť odlivu pracovnej sily a nadmernej populácii v mestách. Slovenská republika je dňom vstupu do EÚ oprávnená čerpať finančné prostriedky z fondov. Tieto fondy majú svoje právne zakotvenie v normách komunitárneho práva, napr. Nariadení Rady Európskych spoločenstiev č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch. Toto nariadenie stanovilo určité ciele a úlohy. Činnosť prostredníctvom štrukturálnych fondov, Fondu súdržnosti, Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu, záručnej sekcie, Európskej investičnej banky (EIB) a iných existujúcich finančných nástrojov podporuje dosiahnutie cieľov stanovených v článkoch Zmluvy o Európskych spoločenstvách.

Sociálny dopad regionálnej politiky na Slovensku

Regionálna politika EÚ má priamy vplyv na sociálnu situáciu na Slovensku. Investície do infraštruktúry, vzdelávania a zamestnanosti prispievajú k znižovaniu regionálnych rozdielov a zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov. Zameranie sa na rozvoj vidieckych oblastí a podporu priemyslu pomáha vytvárať pracovné miesta a zvyšovať konkurencieschopnosť regiónov.

Štrukturálne Fondy a Ich Rola v Rozvoji Slovenska

Európska regionálna politika (kohézna politika) je založená na finančnej solidarite medzi regiónmi. V centre jej podpory sú predovšetkým znevýhodnené regióny, nazývané aj "konvergenčné". Vzájomná solidarita nepomáha len prijímateľom pomoci, ale tiež štátom, ktoré sú hlavnými prispievateľmi do rozpočtu Spoločenstva (napr. tým, že ich podniky profitujú z veľkých investičných projektov v slabších regiónoch). Ignorovanie rozdielov medzi regiónmi by mohlo viesť k ich narastaniu, čo by brzdilo rozvoj Európskej únie ako celku. Napriek tomu, že všetky štrukturálne fondy pôsobia spoločne, každý má svoje špecifické tématické oblasti.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Po určitých zmenách sa dva z nich (poľnohospodársky a nástroj pre rybolov) modifikovali a presunuli pod iné politiky, a preto hovoríme už len o dvoch štrukturálnych fondoch (eurofondoch), ktoré spolu s Kohéznym fondom primárne podporujú rozvoj regiónov. Hlavnými finančnými nástrojmi európskej regionálnej politiky v súčasnosti sú dva štrukturálne fondy:

• Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRD/ERDF)
• Európsky sociálny fond (ESF)

Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých Európskou komisiou pre EÚ ako celok.

Príspevky do týchto fondov od začiatku 90. rokov výrazne vzrástli: z 8 miliárd eur ročne v roku 1989 na 32 miliárd eur v roku 1999. Pre roky 2000 až 2006 bolo na všetky štyri štrukturálne fondy vyčlenených spolu až 195 miliárd eur (v cenách roku 1999), nové programové obdobie 2007 - 2013 už kalkuluje s 277,703 mld. Nárok na využívanie štrukturálnych fondov majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedemročné obdobia (súčasnou programovacou periódou je obdobie 2007 až 2013). Pre obdobie 2000 - 2006, respektíve pre skrátené obdobie 2004 - 2006 platí pravidlo n+2, čo znamená, že vyčlenené prostriedky možno pre daný rok čerpať 24 mesiacov po jeho skončení.

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRD)

EFRD sa zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov EÚ. Podporuje investície do infraštruktúry, inovácií, výskumu a vývoja, ako aj do malých a stredných podnikov. Na Slovensku EFRD prispieva k modernizácii dopravnej infraštruktúry, zlepšeniu energetickej efektívnosti a podpore inovatívnych projektov.

Európsky sociálny fond (ESF)

ESF sa zameriava na podporu zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej inklúzie. Investuje do programov celoživotného vzdelávania, rekvalifikácie a podpory znevýhodnených skupín na trhu práce. Na Slovensku ESF prispieva k zvyšovaniu zamestnanosti, zlepšovaniu kvalifikácie pracovnej sily a podpore sociálnej integrácie.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Kohézny Fond (Fond Súdržnosti) a Jeho Prínos pre Životné Prostredie a Dopravu

Kohézny fond (Cohasion Fund/KF) smeruje podobne ako predvstupový fond ISPA, do oblasti dopravy a životného prostredia. Je jedným z mladších eurofondov a vznikol až v 90. rokoch 20. storočia ako zvláštny fond solidarity na pomoc štyrom najmenej prosperujúcim členským štátom: Grécku, Portugalsku, Írsku a Španielsku.

Týmto najmenej prosperujúcim štátom (HDP na obyvateľa nižší ako 90% priemeru EÚ) mal pomôcť zapojiť sa do hospodárskej aj menovej únie. Portugalsko, Grécko, Írsko i Španielsko dokázali vďaka jeho pomoci splniť prísne konvergenčné kritériá a stali sa súčasťou eurozóny, výrazne vybudovali a modernizovali svoju infraštruktúru. Írsko sa stalo tak úspešné, že je dokonca na 2. mieste v rámci HDP EÚ-27. Vzhľadom na to, že hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa Slovenska nedosahuje 90% priemeru EÚ (nižší ako 60%), ostávame v rokoch 2007-2013 naďalej oprávnení so všetkými našimi regiónmi uchádzať sa o tieto prostriedky KF. V EÚ-27 sa jedná sa o regióny v nasledovných krajinách: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Grécko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko.

Členským krajinám, ktoré by boli oprávnené, ak by sa kritérium 90% priemeru HDP na hlavu prepočítalo na EÚ-15 a nie EÚ-25 (príprava na roky 2007-2013 prebiehala ešte bez započítavania pristupujúcich krajín Balkánu), bola poskytnutá prechodná pomoc (phasing-in/phasing-out), ktorá sa postupne znižuje. To sa týka toho času už iba Španielska. Oprávnenosť členských štátov na podporu z Kohézneho fondu sa prehodnotí v roku 2010 na základe údajov Spoločenstva o HDP pre EÚ-25.

V rokoch 2000 až 2006 bol pre KF stanovený rozpočet 18 miliárd eur, Slovenská republika mala z fondu na skrátené programové obdobie 509,7 miliónov eur (v stálych cenách roku 1999). Pre 2007-2013 Únia schválila Kohéznemu fondu takmer 69,707 mld. eur (v bežných cenách), pričom Slovensko môže čerpať takmer 3,9 mld. eur (v bežných cenách). To je vyše 132 mld. korún pri kurze SKK/EUR v marci 2007.

Kohézny fond je určený predovšetkým na podporu veľkých infraštruktúrnych investícií v oblasti životného prostredia a dopravy vrátane transeurópskych sietí. Pomoc z fondu sa poskytuje na základe potrieb investícií a infraštruktúry osobitných pre každý členský štát na akcie v týchto oblastiach:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• transeurópske dopravné siete, najmä prioritné projekty spoločného záujmu vymedzené v rozhodnutí č. 1692/96/ ES;
• životné prostredie v rámci priorít politiky Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia podľa politiky a akčného programu v oblasti životného prostredia.

Aj Kozhézny fond pracuje na základe vypracovaných projektov. Zodpovednosť za konečný výber projektov a stanovenie úrovne ich financovania patrí Európskej komisii, ktorá posudzuje osobitne každý projekt. Hlavnými zodpovednými za riadenie projektov a za finančnú kontrolu sú členské štáty.

Príklady projektov financovaných z Kohézneho fondu na Slovensku

• Modernizácia železničných tratí
• Výstavba čistiarní odpadových vôd
• Zlepšenie kvality pitnej vody
• Protipovodňové opatrenia

Kohézny Fond a Slovensko: Zhodnotenie Realizácie Programového Obdobia 2004 - 2006 a Národná Stratégia pre Obdobie 2007 - 2013

Programovým dokumentom SR pre čerpanie pomoci z Kohézneho fondu v programovom období 2004 - 2006 v oblasti environmentálnej infraštruktúry bola Stratégia Slovenskej republiky pre Kohézny fond 2004 - 2006. Ministerstvo životného prostredia SR v systéme riadenia Kohézneho fondu v programovom období 2004-2006 bolo určené ako sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom. V programovom období 2004 - 2006 bolo z Kohézneho fondu (ďalej len „KF“) schválených 7 projektov zo strategických priorít. Schválené projekty sa zameriavajú na riešenie problematiky v oblasti zásobovania pitnou vodou, zber a čistenie odpadových vôd a protipovodňovú ochranu. Konečnými prijímateľmi schválených projektov sú Regionálne vodárenské spoločnosti a Slovenský vodohospodársky podnik.

Niekedy môže dôjsť k oneskoreniu čerpania finančných prostriedkov z fondu. Dôvody nečerpania alokovaných finančných prostriedkov spočívajú hlavne v investičnom charaktere týchto projektov, ktorý neumožňuje rýchle čerpanie v prvých mesiacoch realizácie, ale rovnomerné čerpanie prostriedkov počas celej doby oprávnenosti.

Národná stratégia SR na programové obdobie 2007 - 2013

Základným strategickým dokumentom SR na programovanie využívania fondov EÚ je Národný strategický referenčný rámec, ktorý je postavený na troch prioritách a ich troch cieľoch:

1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť: Zvýšenie hustoty vybavenia regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb.
2. Vedomostná spoločnosť: Rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb.
3. Ľudské zdroje: Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potreby vedomostnej spoločnosti a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín.

Z výsledkov analýzy súčasnej situácie vyplynulo, že environmentálna infraštruktúra SR z hľadiska stavu a kvality niektorých jej oblastí stále zaostáva za vyspelými krajinami EÚ. Stratégia Operačného programu Životné prostredie je zároveň stanovená tak, aby smerovala k napĺňaniu vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR stanoveného na programové obdobie 2007 - 2013.

• prístup obyvateľov k základným environmentálnym službám s cieľom zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva, zlepšenia zdravotného stavu populácie a zvýšenia priemernej dĺžky života;
• vytvárania pracovných príležitostí v súvislosti s výstavbou environmentálnej infraštruktúry, ako aj prevádzkovaním environmentálnych služieb, čo prispeje k rastu zamestnanosti v rámci SR.

Teritoriálny rozmer:

• zabezpečenie vyváženého rozvoja územia EÚ v oblasti jeho pokrytia environmentálnou infraštruktúrou;
• podpora racionálneho a vyváženého využívania územia SR, ako aj jej regiónov.

Činnosti podporované finančnými prostriedkami z fondov EÚ by sa mali sústreďovať na podporu trvalo udržateľného rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ako je to stanovené v Lisabonskej stratégii a iných strategických materiáloch.

Príklady Slovenských Organizácií Čerpajúcich z Eurofondov

Slovenská agentúra životného prostredia na Tajovskej ulici č. 28 v Banskej Bystrici je jednou z organizácií, ktoré čerpali prostriedky z Kohézneho fondu na základe predložených a schválených projektov. Príkladom je projekt „Elektronický šrot - Výzva na tretie tisícročie.“ Projekt bol schválený v júli 2005 a začal sa realizovať v septembri 2005.

Cieľom projektu je zabezpečiť maximálne možnú mieru recyklácie a materiálového využitia recyklovaných produktov z elektrošrotu (plastov a CRT skla) predstavujúcich vysokoobjemový, doposiaľ materiálovo nevyužitý prúd odpadov a zabezpečiť spracovateľské zariadenie, ktoré by umožnilo recyklovať túto komoditu elektrošrotu.

Ďalším zaujímavým projektom Slovenskej agentúry životného prostredia je projekt „EnviroGeoPortál“. Hlavným cieľom tohto projektu je vytvoriť a následne prevádzkovať internetový geograficky orientovaný portál. Jeho realizácia prispeje k zefektívneniu a skvalitneniu koordinácie cezhraničnej ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov.

Medzi ďalšie organizácie, ktoré využili možnosť čerpania finančných prostriedkov z Kohézneho fondu patria:

• Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Banská Bystrica - projekt „Systému odkanalizovania odpadových vôd“;
• Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s., Trenčín - projekt „ Trenčín - pravobrežná čistiareň odpadových vôd“;
• Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. - projekt „Zlepšenie životného prostredia v oblasti Liptova".

Riešenie Problémov Spojených s Čerpaním Eurofondov

Medzi negatívne stránky, ktoré odrádzajú mnohých podnikateľov od využívania eurofondov patrí najmä zložitá a neprehľadná legislatíva, veľká byrokracia a zdĺhavý proces predkladania a schvaľovania projektov. Aby sa predišlo problémom, je dôležité:

• Definovať si jasný cieľ.
• Preveriť si oprávnenosť - Patrím medzi príjemcov pomoci, som oprávneným žiadateľom na čerpanie týchto financií? Korešpondujú moje priority s operačným programom?
• Preukázať schopnosti spolufinancovania Vášho zámeru - Mám zdroje potrebné na spolufinancovanie?
• Vyjasniť si vlastnícke vzťahy - Mám vysporiadané vlastníctvo k pozemku, k budove…?
• Projekt musí byť v súlade s Národným referenčným rámcom a Operačným programom.
• Kompletne vypracujte projektovú dokumentáciu.
• Vyplňte žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku - Žiadosť predložte na príslušný riadiaci orgán.

tags: #sociálny #rozmer #podpory #environmentálnej #infraštruktúry