Sociálny Rozmer Starnutia: Definícia a Výzvy

Starnutie populácie predstavuje celosvetový demografický trend, ktorý prináša so sebou nové výzvy a príležitosti. Aktívny prístup k starobe sa ukazuje ako kľúčový faktor pre udržanie kvality života seniorov a ich plnohodnotné fungovanie v spoločnosti. Vzdelávanie, sociálna interakcia, pohyb, psychická pohoda a zmysluplné zamestnanie predstavujú dôležité piliere, na ktorých je možné stavať koncept aktívneho starnutia.

Starnutie Ako Prirodzený Proces a Výzva pre Spoločnosť

Starnutie je prirodzený, biologický a nezvratný proces, ktorý je zákonitý pre každého jedinca. Z gerontologického hľadiska sa staroba definuje ako komplexná charakteristika funkčného stavu orgánových systémov, ich adaptability, výkonnosti a rezerv. S postupujúcim vekom prichádzajú zmeny v motorike, únava a zmeny vonkajšieho vzhľadu. Človek môže postupne strácať nezávislosť a stáva sa viac závislým na pomoci iných.

Demografický vývoj jasne ukazuje, že sa neustále zvyšuje priemerná dĺžka života. Vďaka pokroku v medicíne a technológiách sa zvyšuje kvalita života, čo vedie k nárastu počtu seniorov v populácii. Preto je dôležité pozerať sa na starnutie populácie ako na prirodzený jav a aktívne hľadať spôsoby, ako seniorom zabezpečiť aktívny a dôstojný život.

Sociálny Rozmer Starnutia a Potreba Sociálnej Práce

Odchod do dôchodku môže pre mnohých seniorov znamenať prudký pokles príjmov, zmenu spoločenského postavenia a v niektorých prípadoch aj stratu životného partnera. Tieto faktory môžu viesť k tomu, že sa seniori stávajú závislými na cudzej pomoci a čelia sociálnej izolácii. Preto je nevyhnutné venovať pozornosť sociálnemu rozmeru starnutia a poskytovať seniorom potrebnú sociálnu pomoc a podporu.

Sociálna práca so seniormi zahŕňa rôzne formy činnosti a postupy, ktorých cieľom je zlepšiť kvalitu ich života. Sociálny pracovník by mal mať nielen základné poznatky z geriatrie, ale aj pozitívny vzťah k seniorom a schopnosť empatie. RNDr. poukazuje na to, že staršia populácia je súčasťou spoločnosti a zvykne byť dôležitá v sociálnej práci, jej cieľom subjektom, príjemcom, klientom, užívateľom ale i poskytovateľom v dobrovoľnej aj profesionálnej podobe. Starnutie populácie je pojem, ktorý je jeden z najviac frekventovaných v tlači, v dennom živote, slovníku politikov i bežných občanov.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Metódy Aktivácie Seniorov

Pre zabezpečenie aktívneho a plnohodnotného života seniorov je dôležité využívať rôzne metódy aktivácie, ktoré podporujú ich fyzické, psychické a sociálne zdravie.

Vzdelávanie a Celoživotné Učenie

Vzdelávanie seniorov je dôležitou súčasťou aktívneho starnutia. Umožňuje im uplatniť svoje vedomosti a znalosti, prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam a rozvíjať svoje záujmy. Vzdelávanie by malo byť prispôsobené ich osobným záujmom a potrebám. Gerontagogika, veda zaoberajúca sa edukáciou seniorov, zdôrazňuje, že vzdelávanie v staršom veku je nutnou podmienkou pochopenia života v meniacom sa svete. Aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie.

Vzdelávanie seniorov má záujmový a neutilitárny charakter. Ponuka vzdelávacích programov by mala byť široká a zameraná na rôzne oblasti, ako napríklad počítačová gramotnosť, trénovanie pamäte, jazykové kurzy, umelecké aktivity a iné.

Pohyb a Rehabilitácia

Pohyb je dôležitý pre udržanie fyzickej a psychickej pohody seniorov. Pravidelné cvičenie pomáha zlepšiť pohyblivosť, silu, rovnováhu a koordináciu. Okrem toho má pozitívny vplyv na náladu a kognitívne funkcie. Rehabilitačné strediská ponúkajú rôzne programy a aktivity zamerané na zlepšenie zdravotného stavu seniorov. Dobrým príkladom je projekt "Znovuobjavenie radosti z pohybu a duševnej pohody", ktorý využíva rehabilitačné a relaxačné pomôcky na stimuláciu zmyslov a aktiváciu pohybu. Senzorické hodvábne šatky, automasáž loptičkami a balančné pomôcky "Sissel spiky dome" sú len niektoré z nástrojov, ktoré sa používajú na tréning pamäte, stabilizácie, vnímania pohybu a koncentrácie.

Arteterapia a Tvorivé Aktivity

Arteterapia je psychoterapeutická metóda, ktorá využíva umenie a tvorivosť na terapeutické účely. Umožňuje seniorom vyjadriť svoje pocity, myšlienky a spomienky neverbálnym spôsobom. Arteterapia môže pomôcť zlepšiť náladu, znížiť úzkosť a posilniť sebavedomie. Pri arteterapeutickej práci so seniormi sa kladie dôraz na samotný proces tvorby a radosť z tvorby, nie na výsledný produkt. Vhodné sú nenáročné techniky, ako napríklad koláže, maľovanie prstami, kreslenie na hudbu a práca s prírodným materiálom. Arteterapia môže byť obzvlášť užitočná pre seniorov s demenciou alebo inými kognitívnymi poruchami, pretože im umožňuje komunikovať a vyjadriť sa aj vtedy, keď majú problémy s jazykom.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Tréning Pamäti a Kognitívne Funkcie

Tréning pamäti je dôležitý pre udržanie kognitívnych funkcií a spomalenie ich úpadku. Tréning pamäti môže prebiehať skupinovou formou alebo individuálne. Cvičenia môžu zahŕňať napríklad zapamätávanie si mien, tvárí, čísel, slov, obrázkov a iných informácií. Dôležité je, aby boli cvičenia zábavné a motivujúce.

Sociálna Interakcia a Komunitný Život

Sociálna interakcia je dôležitá pre udržanie psychickej pohody a prevenciu sociálnej izolácie. Seniori by mali mať možnosť stretávať sa s inými ľuďmi, zapájať sa do spoločenských aktivít a udržiavať kontakty s rodinou a priateľmi. Zariadenia pre seniorov a komunitné centrá ponúkajú rôzne aktivity a programy, ktoré podporujú sociálnu interakciu. Patria sem napríklad kluby dôchodcov, záujmové krúžky, výlety, kultúrne podujatia a iné.

Ergoterapia a Zmysluplné Zamestnávanie

Ergoterapia (pracovná terapia) je činnosť zameraná na zmysluplné zamestnávanie seniorov. Pomáha im obnoviť, udržať alebo rozvíjať svoje fyzické, mentálne a pracovné schopnosti i zručnosti. Ergoterapia môže zahŕňať rôzne aktivity, ako napríklad ručné práce, záhradníctvo, varenie, pečenie a iné. Dôležité je, aby boli aktivity prispôsobené individuálnym schopnostiam a záujmom seniorov.

Zariadenia a Služby pre Seniorov

Pre seniorov existuje široká škála zariadení a služieb, ktoré im poskytujú potrebnú podporu a starostlivosť. Patria sem napríklad:

• Zariadenia pre seniorov: Poskytujú komplexnú starostlivosť, ubytovanie, stravovanie, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby.
• Zariadenia opatrovateľskej služby: Poskytujú opatrovateľskú starostlivosť v domácom prostredí seniora.
• Denné stacionáre: Poskytujú denný program pre seniorov, ktorý zahŕňa aktivity, stravovanie a sociálnu interakciu.
• Rehabilitačné strediská: Poskytujú rehabilitáciu a terapie pre seniorov so zdravotnými problémami.
• Opatrovateľská služba: Poskytuje pomoc seniorom v ich domácom prostredí.
• Prepravná služba: Zabezpečuje prepravu seniorov na lekárske vyšetrenia, do obchodov a na iné miesta.

Hmotná a Sociálna Núdza Seniorov

Hmotnú a sociálnu núdzu seniorov je možné riešiť prostredníctvom:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Sociálneho poradenstva
• Sociálnoprávnej ochrany
• Sociálnych služieb
• Dávok a príspevkov v hmotnej núdzi
• Sociálnych služieb a príspevkov na kompenzáciu

Komunikácia so Seniormi

Komunikácia so seniormi si vyžaduje trpezlivosť, empatiu a úctu. Dôležité je hovoriť pomaly, zreteľne a používať jednoduché vety. Treba sa vyvarovať používaniu cudzích odborných výrazov a vysvetľovať nejasnosti s ohľadom na vek a individuálne zvláštnosti seniora. Dôležitú úlohu zohráva aj neverbálna komunikácia. Úsmev, pohľad, postoj a reč tela môžu výrazne ovplyvniť atmosféru komunikácie.

Zlé Zaobchádzanie so Seniormi

Zlé zaobchádzanie so seniormi je vážny problém, ktorý si vyžaduje pozornosť. Môže mať rôzne formy, ako napríklad:

• Pasívne zlé zaobchádzanie: Nedostáva potrebné lieky, zanedbávaný po spoločenskej stránke
• Aktívne zlé zaobchádzanie: Psychické alebo fyzické násilie, finančné vydieranie, zlosť a vyhrážanie sa, časté zranenie, dekubity

Hospicová Starostlivosť a Kultúra Umierania

Hospicová starostlivosť je komplexná starostlivosť, ktorá sa sústreďuje na kvalitu života zomierajúceho pacienta a jeho rodiny.

Starnutie Spoločnosti a Diskriminácia

Súčasťou celej spoločnosti je populácia, ktorú tvoria aj starší ľudia. „Svet prechádza demografickou zmenou. Starnutie sa stáva charakteristickou črtou pre našu dobu, počas ktorej narastá podiel staršieho obyvateľstva“. (4) Je potrebné si uvedomiť, že jedného dňa aj my budeme zaradení medzi populáciou seniorov, dnešní mladí budú tiež raz starí. K populácii seniorov zaraďujeme ľudí, ktorí dosiahli vek 65 rokov, v krajinách východnej Európy je to hranica 60 - tich rokov. Táto hranica nie je pevne stanovená vo všetkých krajinách rovnako a často sa mení od štátu k štátu, stotožňujeme ju najmä s vekom odchodu do dôchodku. Aj napriek tejto skutočnosti vek patrí u nás medzi najčastejšie dôvody diskriminácie na trhu práce, nasleduje hneď po diskriminácii na základe pohlavia a etnického pôvodu. Diskriminácia priamo zasahuje do dôstojnosti človeka ako ľudskej bytosti. Tá nie je určiteľná alebo daná žiadnou autoritou, či právnym predpisom. Je potrebné zdôrazniť, že dôstojnosť nás sprevádza nielen celým naším životom, ale právo na jej dodržiavanie pôsobí už pred narodením ľudskej bytosti a je jeho danosťou aj po skončení života. (6) Právo na dôstojný život je dané počas celého života ľudskej bytosti. Pre udržanie dôstojného života pre všetky generácie ľudí je potrebné aktívne venovať sa problematike starnutia populácie (population ageing).

Téma starnúcej spoločnosti sa objavila po prvý krát v roku 1955. Táto téma sa stala oficiálnym bodom akčného programu na Svetovom sumite o sociálnom rozvoji v Kodani. Došlo k preskúmaniu významu slov „spoločnosť pre všetkých“. Koncept takejto spoločnosti prináša základný cieľ, ktorým „je úplná sociálna integrácia v rámci viacgeneračnej spoločnosti, kde každý jedinec so svojimi právami a povinnosťami zohráva aktívnu úlohu“. Následne o trinásť rokov neskôr, v roku 1968 sa konala 1. konferencia ministrov Organizácie Spojených národov venovaná postaveniu starších ľudí. Rok 1982 bol zlomovým tým, že vo Viedni sa uskutočnilo prvé celosvetové zhromaždenie Organizácie Spojených národov k starnutiu. Zdôraznila sa tu nutnosť venovať sa otázkam starnutia a právam starších. Napriek snahe výsledky zhromaždenia neboli dostačujúce už len vzhľadom na to, že najmä európske krajiny odmietali priznať právo na prácu starších. Avšak daná téma ostala naďalej v povedomí Hospodárskej a sociálnej rady OSN a jej Komisie pre sociálny rozvoj. Fyziologická zmena akou je starnutie nemení fakt, že všetci sme sa narodili rovní.

Napriek tomu práva starších na medzinárodnej úrovni takmer nejestvujú. Všeobecne sú tieto práva chránené v rámci medzinárodnej ľudsko - právnej legislatívy. Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, 1979 - čl. 11 ods.1 písm. Medzinárodný dohovor o ochrane práv migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, 1990 zakazuje diskrimináciu na základe veku v čl. 1 ods. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, 2008, čl. 16 ods. 2 (vek zohľadňujúce opatrenia, ktoré bránia vzniku vykorisťovania, zneužívania a násilia), čl. 16 ods. 4 (vek zohľadňujúca regenerácia a rehabilitácia), čl. 23 ods. 1 písm. b) (podľa veku vhodné informácie o reprodukčnom zdraví) ďalej je to čl. 25 písm. b) (poskytovať služby na minimalizáciu a prevenciu ďalšieho zdravotného postihnutia medzi staršími ľuďmi) a čl. 28 ods. 2 písm. b) (zaistiť starším ľuďom prístup k programom sociálnej ochrany a zníženia chudoby).

Uvádzaná problematika nie je aktuálna len pre svet. Súčasťou globálneho sveta je aj Európska únia nachádzajúca sa taktiež v procese starnutia populácie. Starnutie spoločnosti a diskriminácia z dôvodu veku sú riešené dlhodobo (od roku 2008 keď na daný fakt upozornila Európska komisia vo svojej druhej správe o demografii „Uspokojovanie sociálnych potrieb v starnúcej spoločnosti“). Súčasťou pracovného práva Slovenskej republiky je aj pracovné právo Rady Európy, ktoré sa orientuje na oblasť ľudských práv a kladie si za cieľ podnecovať rozvoj a skvalitňovanie legislatívy členských štátov v sociálnej oblasti najmä prostredníctvom záväzných právnych dokumentov. (9) „Sociálne právo Rady Európy ustanovuje paneurópsku dimenziu základných ľudských práv a slobôd obyvateľov Európy nad rámec pôsobnosti EÚ“. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd- výslovne nedefinuje hodnotu ľudskej dôstojnosti, ale je premietnutá do celého systému chránených ľudských práv a základných slobôd. (11) Je to prvý medzinárodný dokument v oblasti ľudských práv. Európska sociálna charta Rady Európy - základný nástroj ochrany sociálnych práv dôležitých nielen pre právo sociálneho zabezpečenia, ale aj pre pracovné právo. (12) V článku 21 ods. 1 zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe veku, v čl. 25 hovorí o rešpektovaní a uznávaní práva starších ľudí na dôstojný a nezávislý život a na participáciu na spoločenskom a kultúrnom živote. Článok 34 ods. 1 je venovaný rešpektovaniu nároku na sociálne zabezpečenie v starobe. Dodatkový protokol k Európskej sociálnej charte - rozširuje práva v Európskej sociálnej charte Rady Európy o ďalšie štyri práva. Medzi ne patrí aj právo každej staršej osoby na sociálnu ochranu. Dané právo je konkretizované v čl. Revidovaná Európska sociálna charta - doposiaľ najprogresívnejšia, komplexná právna norma v sociálnej oblasti. Reaguje na základné sociálne zmeny (od roku 1961 kedy bola prijatá Európska sociálna charta). V spojitosti s našou témou zdôrazníme, že článok 4 Dodatkového protokolu k Európskej sociálnej charte je premietnutý aj do Revidovanej Európskej sociálnej charty, konkrétne do jej článku 23.

Pracovné právo Európskej únie je osobitným právnym systémom, ktoré sa od predchádzajúcich právnych systémov (medzinárodné pracovné právo a pracovné právo Rady Európy) odlišuje tým, že ho tvoria supranacionálne právne normy. Tie sú priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch bez príslušného spôsobu ratifikácie. Medzi primárne pramene práva Európskej únie patria Zmluva o fungovaní Európskej únie (14) a Zmluva o Európskej únii, ktoré boli novelizované Lisabonskou zmluvou. (15) Článok 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovuje, že únia a členské štáty majú za cieľ „podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce“. (16) Tento účel sa konkretizuje a dopĺňa v článku 153 ods. 1 spomínanej Zmluvy.

Boju proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti sa venuje písmeno j) článku 153. Hlavným zámerom je podpora aktívneho starnutia v oblasti zamestnanosti. Na pôde Európskej únie boli prijaté aj viaceré smernice, ktorých povaha bola jasne antidiskriminačná. Z aspektu témy nášho príspevku je dôležitá najmä Smernica Rady č. 2000/78 zaoberajúca sa rovnakým zaobchádzaním v zamestnaní bez ohľadu na vek.

Slovenská republika jednotlivé antidiskriminačné smernice previedla do svojho právneho poriadku v roku 2004, kedy prijala zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Obsahuje zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá je konkretizovaná v §2 ods. 1 AZ. „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“. (17) Je potrebné zdôrazniť, že táto zásada je premietnutá aj do čl. 1 Zákonníka práce (18) a vyúsťuje z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v čl. 12 ods. 1 spomína, že ľudia sú si rovní v dôstojnosti i právach a následne v odseku 2 sa uvádza, že „základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“. (19) Nejde si nevšimnúť skutočnosť, že vek ako dôvod nie je výslovne uvedený, ale vek v tejto súvislosti môžeme chápať ako iné postavenie.

Ako sme už vyššie spomenuli rok 2012 bol vyhlásený za rok aktívneho starnutia. Cieľom bolo povzbudenie úsilia členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti vynaloženého pri podpore aktívneho starnutia a aktívnejšej mobilizácie potenciálu generácie narodenej v období zvýšenej pôrodnosti, aby sa angažovali pri dosahovaní konkrétnych cieľov týkajúcich sa aktívneho starnutia. (20) Impulzom na zvýšenie pozornosti, ktorá by sa mala zamerať na danú problematiku boli odhady Eurostatu v roku 2008. Ten odhadol, že v Európskej únii by v roku 2060 mali pripadať na každú osobu staršiu ako 65 rokov len dve osoby v produktívnom veku, t.j. vo veku od 15 do 64 rokov. Aktuálny pomer sú 4 osoby v produktívnom veku na 1 osobu staršiu ako 65 rokov. Je všeobecne známe, že dĺžka života sa postupne predlžuje. Od roku 1960 sa stredná dĺžka života predĺžila o 8 rokov, je veľmi pravdepodobné, že tento interval sa bude len a len zvyšovať. To, že sa život predlžuje je ocenenia hodné, ale tieto demografické zmeny predstavujú jasnú výzvu pre štáty, ktorých rozpočty budú zaťažené dôchodkovými dávkami. Tlak určite zaznamenajú aj opatrovateľské a sociálne zariadenia, ktoré poskytujú pomoc starším. V našom podvedomí je staroba spojená so slabosťou, chorobou a nesamostatnosťou. Starší ľudia sú často krát vylúčení nielen z trhu práce, ale aj zo spoločenského života a pritom si málokto uvedomuje, že títo starší ľudia majú potenciálne skutočný a nesmierny význam pre spoločnosť.

Je potrebné zabezpečiť, aby generácia narodená v období zvýšenej pôrodnosti mohla ostať na trhu práce dlhšiu dobu, čomu musí predchádzať skutočnosť, že táto generácia musí byť zdravá, aktívna a samostatná najdlhšie, ako to len pôjde. Členské krajiny v rámci stratégie zamestnanosti prijímajú opatrenia na zvrátenie tendencie odchodu do predčasného starobného dôchodku. Na to, aby starší ľudia ostávali dlhšie aktívni na trhu práce je potrebné prispôsobiť a zlepšiť pracovné podmienky. Dôležitým problémom, ktorý je nutné eliminovať je aj diskriminácia osôb na základe veku (ageizmus). Starší človek, ktorý by naďalej ostal aktívne na trhu práce sa často krát stretne s prekážkami, ktoré svojpomocne nedokáže prekonať. Zamestnávatelia preferujú mladých a aktívnych ľudí. Vzhľadom na antidiskriminačný zákon a zákonník práce nemôžu priamo v ponuke práce napísať, že chceme človeka od - do, ale túto požiadavku zaobaľujú do „dovolených“ diskriminačných fráz, ako napr. „práca v mladom a dynamickom kolektíve“. Osoba, ktorá by bola vhodná na takúto pracovnú pozíciu následne ani nepošle svoju žiadosť o prijatie do zamestnania, alebo aj keď áno, jej žiadosť ostane bez odozvy. „Na rastúce obavy starších obyvateľov zo strany pracovnej pozície a na ich problémy s hľadaním novej práce ešte pred vznikom nároku na starobný dôchodok zareagoval aj Európsky parlament a Rada výzvou krajinám Európskej únie, aby zlepšili postavenie starších zamestnancov na trhu práce“. (21)

Štatistický úrad Slovenskej republiky uvádza, že aj na našom trhu práce sa zvyšujú podiely obyvateľov v strednom a vyššom veku. Je potrebné, aby ekonomické subjekty rešpektovali túto skutočnosť a to na jednej strane z hľadiska zamestnateľnosti týchto osôb a na strane druhej aj pri oživení tzv. striebornej ekonomiky. Tú tvorí populácia v staršom veku. Starší vek je možné rozčleniť do troch skupín a to na stredný vek, ktorý tvorí obyvateľstvo vo veku od 45 do 59 rokov, vyšší vek od 60 do 74 rokov a vysoký vek je tvorený obyvateľstvom vo vekovom rozhraní od 75 do 89 rokov. Podľa Štatistického úradu SR vzdelanosť týchto osôb vzrástla a mnohí dosahujú stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie z čoho vyplýva, že trh práce má k dispozícií vzdelaných a skúsených starších ľudí. Aby starší ľudia boli čo najviac atraktívni pre trh práce je potrebné, aby ich starnutie bolo aktívne. Aktívne starnutie môže zabezpečiť osobám realizáciu ich vlastného potenciálu, telesnej aj psychickej pohody počas celého ich života. Je dôležité, aby sa propagoval aktívny prístup k životu v každom veku.

tags: #sociálny #rozmer #starnutia #definícia