Sociálny rozvoj dieťaťa s mentálnym postihnutím

Ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny občanov. Vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Táto pomoc je kľúčová pre ich integráciu a inklúziu do spoločnosti.

Kto sú ľudia s mentálnym postihnutím?

Medzi ľudí s mentálnym postihnutím patria žiaci špeciálnych základných škôl, praktických škôl, klienti domovov sociálnych služieb, klienti chránených dielní a chránených bývaní, mladí ľudia žijúci v rodinnom prostredí.

Segregácia a jej dôsledky

Ak chceme hovoriť o integrácii, či inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím, musíme si uvedomiť, že ide o skupinu, ktorá je segregovaná prakticky od narodenia. Vzdelávací systém nie je nastavený tak, aby v ňom bol priestor aj pre ľudí s mentálnym postihnutím a iba vo výnimočných prípadoch sa takýmto ľuďom podarí zamestnať na otvorenom trhu práce. Táto segregácia do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, či na vytváranie a udržiavanie vzťahov. Tieto dôležité zručnosti bežne človek získava práve interakciou v prostredí svojich rovesníkov, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémových situácií, ktoré vznikajú v otvorenom - nechránenom prostredí.

Ľudia s mentálnym postihnutím sú skupinou, ktorá má so zamestnanosťou najväčšie problémy. Napriek tomu, že sú tu pre nich rôzne možnosti, ako by mohli využiť svoj potenciál, často sú diskriminovaní a väčšina zostáva nezamestnaná. Neexistujúce kontakty s externým prostredím, neschopnosť zamestnať sa spôsobujú, že ľudia s mentálnym postihnutím väčšinu života prežijú v kruhu svojich najbližších, v kruhu priateľov z domovov sociálnych služieb.

Psychické prežívanie postihnutia

Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím špecifickou záležitosťou. Sú takí, ktorí sú si postihnutia vedomí a sú s tým stotožnení, bez nepríjemných dôsledkov na vlastnom postihnutí. Viac je takých, ktorí sú si postihnutia vedomí, a vnímajú sa menejcenne, majú nižšie sebavedomie. A je tu i veľká skupina ľudí, ktorí si svoje postihnutie neuvedomujú a tento stav zostáva nezmenený do konca ich života.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Vyčleňovanie spôsobuje aj neznalosť širšej verejnosti a jej neschopnosť adekvátne sa správať k ľuďom s mentálnym postihnutím. Prevláda ľútosť a prílišná ochrana. Ľudia nepoznajú dostatočne schopnosti a zručnosti ľudí s mentálnym postihnutím, čo ešte zväčšuje bariéru medzi oboma stranami. Toto veľmi negatívne vplýva predovšetkým na akceptovanie takýchto ľudí ako pracovnej sily. Rodičia ľudí s mentálnym postihnutím a iní dôležití dospelí v ich živote sú kvôli bariére medzi ľuďmi s mentálnym postihnutím a širokou verejnosťou často frustrovaní, nahnevaní, či dokonca vystrašení. Dennodenne sú konfrontovaní s problémami, ktorým musia čeliť ich deti (nemôžu získať potrebné vzdelanie, nemôžu sa zamestnať, sú neúspešní vo vzťahoch,…).

Sociálna rehabilitácia ako kľúčový nástroj

V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia tak, ako je popísaná v zákone o sociálnych službách (vynímajúc nácvik Braillovho písma, pokiaľ predpokladáme, že nemajú pridružené i zrakové postihnutie). Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu.

Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili. Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).

Aktivity v rámci sociálnej rehabilitácie

Rôzne druhy aktivít, ktoré je možné pri sociálnej rehabilitácii ľudí s mentálnym postihnutím použiť:

• Hry: Ich veľkou prednosťou je, že môžu skupinu stmeľovať. Sú zábavné a minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole a k spolupráci, verbálnemu a primeranému fyzickému kontaktu. Vhodne zvolená hra môže podporiť ľudí s mentálnym postihnutím v chápaní takých abstraktných pojmov, akými sú dôvera a kooperácia.
• Diskusie: V diskusii sa vyžaduje vyjadrenie viac ako len jedného pohľadu na vec. Vyžaduje, aby boli diskutujúci pripravení vyjadriť opačný názor, než má niekto druhý a následne boli schopní odpovedať na odlišné vyjadrenia než sú tie ich. Skupina sa tak naučí uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory, skúsenosti. Medzi najčastejšie patria kruhové a panelové diskusie. Môžu sa realizovať v rámci celej skupiny, ale i v menších skupinkách. Kľúčovým je výber témy zaujímavej pre účastníkov stretnutia a jej vhodné predstavenie.
• Brainstorming: Chrlenie myšlienok tak rýchlo, ako je to možné, bez toho, že by sme sa zamýšľali nad ich hodnotou, je jedna z posledných aktivizujúcich metód rozbiehajúcich diskusiu v skupine. Pri brainstormingu ide predovšetkým o množstvo myšlienok, získanie kreatívnych, originálnych nápadov. Táto aktivita dáva možnosť vyjadriť sa každému. Analýza jednotlivých myšlienok prebieha až po vyčerpaní všetkých nápadov.
• Dotykové aktivity: Dotyky dokážu zázraky a môžu urobiť ľudí šťastnejšími. I obyčajné potrasenie rukou môže mať priam zázračné účinky. Treba však s nimi zaobchádzať veľmi opatrne a rešpektovať osobný priestor každého z účastníkov.
• Rozprávanie a načúvanie: Prostredníctvom tejto aktivity si ľudia s mentálnym postihnutím navzájom dávajú, ale i odovzdávajú spätné reakcie na seba navzájom. Cieľom je sprostredkovať im slobodu vo vyjadrovaní ich myšlienok, pocitov a podporiť ich v akceptovaní názorov a pocitov iných.
• Hranie rolí: Dramatizácia situácie umožňuje vyjadriť i tie najtajnejšie skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie, zobraziť sociálne problémy a dynamiku skupinovej interakcie. Taktiež zdôrazňuje dôležitosť neverbálnych emocionálnych odpovedí. Pre niektorých však môže byť ťažké vystúpiť zo svojej roly a hrať rolu inú, nakoľko si táto technika vyžaduje určitú dávku fantázie.
• Relaxačné techniky: Aj pri sociálnej rehabilitácii sa s obľubou využíva relaxácia upravená kapacitám účastníkov stretnutia. Jej cieľom je reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie či navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie, ale i koncentrácia. Relaxácia musí byť vedená lídrom, ktorý by mal mať potrebné odborné predpoklady a skúsenosť.

Kde poskytovať sociálnu rehabilitáciu?

Sociálnu rehabilitáciu je možné poskytovať všade tam, kde je o ňu záujem. Vzhľadom k potrebným podmienkam sa ako vhodné javia rôzne zariadenia. Pokiaľ má občianske združenie možnosti a dobré podmienky pre vykonávanie sociálnej rehabilitácie, osvedčila sa práve vyššie spomínaná forma ambulantná a pobytová. Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory jednotlivých účastníkov, pokiaľ to je potrebné, usmerňujú diskusiu, ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať. Líder reflektuje priania a potreby účastníkov skupiny a podriaďuje im svoje predstavy a plány. Sprehľadniť podporné texty. Vyčkať na odpoveď.

Podmienky pre zabezpečenie sociálnej rehabilitácie

Na zabezpečenie sociálnej rehabilitácie je potrebné vytvoriť vhodné prostredie na pravidelné stretávania sa (pokiaľ sa aktivity nerobia v teréne - na pobytoch, víkendoch, kedy sa tvorí osobitný rozpočet), čo znamená prevádzkové náklady, náklady na zabezpečenie techniky, komunikačné náklady, mzdové náklady, resp. aké vzdelanie, resp. zručnosti by mal mať človek, ktorý vykonáva soc. Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod.

Čo sa týka vlastností a zručností, nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou. Mal by byť zrelou osobnosťou, nemal by do diania skupiny prenášať svoje problémy, svoju rolu v skupine by mal brať zodpovedne. Na druhej strane by mal vedieť ustúpiť v prípade potreby do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných.

Mal by mať dobré komunikačné schopnosti, ktoré sa prejavia ako vo verbálnej, tak i neverbálnej komunikácii. To znamená, že by mal udržiavať očný kontakt, adekvátne neverbálne komunikovať (usmievať sa, prikyvovať, dodržiavať primeraný telesný odstup, vhodne využívať signály posturiky - komunikácie prostredníctvom tela, haptiky - hmatu a pod.). Aj vo svojom verbálnom prejave by mal dodržiavať určité zásady, medzi ktoré patrí napríklad: sumarizácia toho, čo druhá osoba vyjadrila; využívanie otvorených otázok dávajúcich priestor pre vyslovenie väčšieho množstva informácií a názorov; opakovanie kľúčových slov, ktoré účastníci najčastejšie používajú v diskusiách; oslovovanie sebaobhajcov krstným menom; povzbudzovanie k diskusii menej aktívnych členov skupiny. Vhodné je, aby sa líder nepresadzoval v diskusiách, nerozprával príliš veľa, čo by mohlo zmonopolizovať diskusiu. Taktiež by nemal prerušovať sebaobhajcov, pokiaľ sa vo svojom prejave držia myšlienkovej línie debaty.

Mal by spolupracovať so supervízorom. Neustály sebarozvoj, sebavzdelávanie, čerpanie nových informácií by mali byť pre lídra samozrejmosťou. Dobrý líder by mal mať v sebe neustálu túžbu po sebazdokonaľovaní v prospech ľudí, ktorých podporuje, mal by čerpať vedomosti a poznatky z oblasti pedagogiky a psychológie, sledovať nové trendy podpory a stimulácie ľudí s mentálnym postihnutím, spolupracovať s kompetentnými organizáciami, inštitúciami, odborníkmi. Mal by sa učiť zo skúseností nielen iných, ale i vlastných, reflektovať svoju prácu a vytvárať nové postupy, skúšať nové techniky a overovať si ich v spolupráci s klientmi a následne vhodne aplikovať a odovzdávať svoje poznatky iným kolegom. Mal by používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang, odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Sociálna rehabilitácia ľudí s mentálnym postihnutím nie je len otázka pár stretnutí s odborníkom. Pokiaľ má splniť svoj účel, je potrebné stretávať sa kontinuálne, v zmysle celoživotného vzdelávania. Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje. Pokiaľ ho totiž jeho prostredie nepodporuje, nepadajú snahy o jeho sociálnu rehabilitáciu na úrodnú pôdu.

Situácia na Slovensku

Podľa Mariána Horaniča zo Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím sa pri celkovom počte obyvateľov Slovenska počet ľudí s mentálnym postihnutím hýbe niekde medzi päťdesiattisíc až stotisíc. K tomu je potrebné prirátať členov rodiny a finálne číslo sa môže vyšplhať až na štyristo či päťstotisíc obyvateľov. Všeobecne platí, že poskytované sociálne služby pre ľudí s mentálnym postihnutím (ktorí vzhľadom na širokú škálu diagnóz tvoria veľmi rôznorodú skupinu), zaostávajú za ich skutočnými potrebami. Povinnosť poskytovať a zabezpečovať sociálne služby osobám so zdravotným postihnutím, a teda aj osobám s mentálnym postihnutím a ich príbuzným, vyplýva samosprávnym krajom zo zákona. Ide o špecifický druh a rozsah služieb. Kompetencie v oblasti sociálnych služieb sú na úrovni samosprávnych krajov pomerne široké.

Zámerom projektu je za účasti klientov (ľudí s mentálnym postihnutím) a ich rodinných príslušníkov, nadizajnovať a zavádzať dostupné služby pre klientov a ich rodiny, podporovať funkčnosť rodín a dosiahnuť maximálnu možnú mieru samostatnosti a nezávislosti človeka s mentálnym postihnutím. Slovenský helsinský výbor, ktorí v roku 2003 sledoval dodržiavanie ľudských práv v domovoch sociálnych služieb na Slovensku vyhodnotil tento stav ako neakceptovateľný. Panovala zhoda v potrebe modernizácie systému a aspoň v čiastočnej deinštitucionalizácii (vytvorenie a zabezpečenie podmienok pre nezávislý a slobodný život ľudí odkázaných na pomoc spoločnosti v prirodzenom prostredí komunity, prostredníctvom kvalitných alternatívnych služieb vo verejnom záujme).

V roku 2011 sa Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny SR rozhodlo v spolupráci s ostatnými aktérmi konať a prihlásilo sa k deinštitucionalizácii v oblasti poskytovania sociálnych služieb s cieľom prechodu na komunitnú sociálnu starostlivosť na Slovensku. Jeho súčasťou mal byť koordinovaný prístup zo strany všetkých zainteresovaných aktérov, ktorý by sledoval spoločný zámer. Jeho podstata mala spočívať v zmene prístupu k poskytovaným službám s cieľom dosiahnuť spokojnosť klientov a ich rodín. Plán prechodu na komunitnú starostlivosť a dnešná realita však od seba zostávajú naďalej vzdialené.

Aktivity Bratislavského samosprávneho kraja (BSK)

Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja dňa 14. júna 2019 uznesením č. 147/2019 jednomyseľne schválili Koncepciu rozvoja sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím v kompetencii BSK na roky 2019 - 2021. Plnenie jednotlivých úloh vyplývajúcich z koncepcie je v súčasnej dobe výrazne podmienené epidemiologickou situáciou v súvislosti s ochorením COVID - 19.

Ciele koncepcie a opatrenia

• C.1: Zabezpečiť informovanosť o možnostiach riešenia životných situácií pre ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodiny.
  • Opatrenie 1: Zabezpečiť na webstránke BSK vytvorenie sekcie obsahujúcej prehľadné informácie o možnostiach riešenia životných situácií, v ktorých sa ľudia s mentálnym postihnutím a ich rodiny nachádzajú. Obdobie plnenia presunuté na rok 2020 z dôvodu, že v roku 2019 prebiehali práce na príprave nového webového sídla BSK.
  • Opatrenie 2: V spolupráci s obcami, verejnými a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v regióne BSK zabezpečiť poskytovanie sociálneho poradenstva pre ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodiny v okresoch Bratislava, Malacky, Pezinok a Senec. V okrese Bratislava poskytujú špecializované sociálne poradenstvo prevažne pre ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodiny dvaja neverení poskytovatelia sociálnej služby, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike a Agentúra podporovaného zamestnávania, n.o. BSK poskytol v roku 2019 Združeniu na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vo výške 34 056,00 €/rok na 3 120 hod. špecializovaného sociálneho poradenstva v roku 2019 a Agentúre podporovaného zamestnávania, n.o. vo výške 15 063,00 €/rok na 1 380 hod. špecializovaného sociálneho poradenstva v roku 2019.
  • Opatrenie 3: Spracovanie informačného letáku a zabezpečenie jeho distribúcie do zdravotníckych zariadení, škôl a obcí v regióne BSK. Odbor sociálnych vecí Úradu BSK v spolupráci s občianskym združením, ktoré sa venuje pomoci ľuďom s mentálnym postihnutím začal prípravné práce na vydaní informačného letáka, ktorého ambíciou je prehľadne a zrozumiteľne informovať o možnostiach sociálnej pomoci počas celého života. Cieľovou skupinou štruktúrovaných informácií sú samotní ľudia s mentálnym postihnutím a ich najbližšie osoby.
• C.2: Zabezpečiť dostupnosť a kvalitu sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodiny.
  • Opatrenie: 1: Rozšírenie kapacít a geografickej dostupnosti služby včasnej intervencie v spolupráci s verejnými a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v okresoch Malacky, Pezinok a Senec. Zamestnanci odboru sociálnych vecí Úradu BSK sa v decembri 2019 stretli so zástupcami mesta Senec za účelom zistenia možností spolupráce pri poskytovaní služby včasnej intervencie na území mesta Senec a blízkeho okolia.
  • Opatrenie 3: Podpora poskytovania špecializovaného sociálneho poradenstva ako samostatnej odbornej činnosti pre ľudí s mentálnym postihnutím terénnou alebo ambulantnou formou, so zameraním na aktivizáciu a prípravu na zamestnanie v spolupráci s verejnými a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v regióne BSK. BSK už aj v roku 2019 poskytol finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby dvom neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorí poskytujú služby pre túto cieľovú skupinu - Združeniu na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike a Agentúre podporovaného zamestnávania, n.o.. Združeniu na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike poskytuje finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vo výške 34 056,- €/rok na 3 120 hod. špecializovaného sociálneho poradenstva v roku 2019 a Agentúre podporovaného zamestnávania, n.o. vo výške 15 063,00 €/rok na 1 380 hod.
  • Opatrenie 4: Rozširovanie siete komunitných a podporných sociálnych služieb (zariadenie podporovaného bývania, podpora samostatného bývania, rehabilitačné stredisko, sprostredkovanie osobnej asistencie) v závislosti od dopytu po týchto službách v spolupráci s verejnými a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v regióne BSK. V roku 2019 BSK viedol v registri troch poskytovateľov sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania s celkovou kapacitou 15 miest. Finančný príspevok na prevádzku bol poskytnutý na 12 miest vo výške 31 718,60 €. V zriaďovateľskej pôsobnosti BSK bolo v roku 2019 spolu 44 miest v zariadeniach podporovaného bývania (DSS pre deti a dospelých Kampino, DSS a ZPB MEREMA a DSS prof. K. Matulaya). Osem poskytovateľov sociálnej služby - rehabilitačných stredísk bolo v roku 2019 vedených v registri BSK s celkovou kapacitou 109 miest. Finančný príspevok bol poskytnutý na 84,5 miesta vo výške 207 109,34€.
  • Opatrenie 5: Poskytovanie a priebežné vyhodnocovanie dopadu poskytovania krátkodobej a dlhodobej intervenčnej služby pre prijímateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK za účelom riešenia krízových situácií a za účelom udržania fyzického a duševného zdravia a prevencie jeho zhoršenia osôb, ktoré týmto prijímateľom poskytujú starostlivosť v rodinnom prostredí. V zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK je poskytovaná krátkodobá a dlhodobá intervenčná služba pre prijímateľov sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK. Od 01.06.2019 sa zmenili podmienky poskytovania krátkodobej intervenčnej služby tak, aby ešte viac reflektovali potreby prijímateľov sociálnych služieb a ich rodín. Pre osamelé osoby poskytujúce starostlivosť prijímateľovi sociálnej služby sa predĺžil počet nocí, kedy možno poskytovať krátkodobú intervenčnú službu o tri (celkovo tak možno službu poskytovať 10 nocí).
• C.3: Zabezpečiť kvalitu života prijímateľov sociálnych služieb s mentálnym postihnutím.
  • Opatrenie 1: Zlepšovanie podmienok ubytovania prijímateľov sociálnych služieb s mentálnym postihnutím vo vzťahu k ochrane ich súkromia. Zamestnanci DSS a ZPB MEREMA musia rešpektovať súkromie prijímateľa sociálnej služby, napr. zaklopať pred vstupom do miestnosti, ktorú prijímateľ obýva. Určité limity predstavujú dispozičné riešenia budov, v ktorých je aktuálne poskytovaná sociálna služba (napr. viacposteľové izby).
  • Opatrenie 3: Zahrnutie posilňovania samostatnosti a vytvárania príležitostí na samostatné rozhodovanie prijímateľov sociálnej služby s mentálnym postihnutím do procesu individuálneho plánovania poskytovania sociálnej služby.
  • Opatrenie 4: Realizácia interného a externého vzdelávania zamestnancov zariadení sociálnych služieb v oblasti sociálnej rehabilitácie.
• C.4: Presadzovať záujmy ľudí s mentálnym postihnutím.
  • Opatrenie 1: Podpora legislatívnych zmien najmä v oblasti poskytovania odľahčovacej služby, poskytovania opatrovateľskej služby, v oblasti kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia a v oblasti dostupnosti zdravotnej starostlivosti prostredníctvom pripomienkovania a predkladania legislatívnych návrhov. Zástupcovia BSK sa aktívne zúčastňujú legislatívneho procesu v oblasti poskytovania sociálnych služieb a v súvisiacich oblastiach.
  • Opatrenie 2: Podpora rozširovania siete komunitných a podporných sociálnych služieb (denné centrum, opatrovateľská služba, odľahčovacia služba) v spolupráci s obcami a neverejnými poskytovateľmi v regióne BSK.
  • Opatrenie 3: Realizácia vzdelávacích seminárov pre odbornú a laickú verejnosť na témy partnerstva a sexuality ľudí s mentálnym postihnutím. Dňa 04.12.2019 sa uskutočnil vzdelávací seminár „Partnerstvo a sexualita ľudí s mentálnym postihnutím“ v priestoroch Úradu BSK.

Zapájanie ľudí so zdravotným postihnutím do tvorby politiky

Pilotný projekt č. Kapitola Zapájanie ľudí so zdravotným postihnutím do tvorby politiky sociálnych služieb na národnej úrovni. (str. Čo je potrebné na zapojenie ľudí so zdravotným postihnutím? Publikácia definuje dve línie možných opatrení, ktoré musia byť systémovo nastavené na národnej úrovni, aby mohli úspešne pokračovať do regionálnych a lokálnych riešení: Prvá uvádza potrebu zapojenia ľudí s rôznymi druhmi a stupňami zdravotných postihnutí, druhá sa zameriava na zlepšenie zručností a schopností jednotlivcov a organizácií presadzovať svoje práva a podieľať sa na tvorbe verejnej politiky. Kapitola Participácia ľudí so zdravotným postihnutím na tvorbe koncepcie rozvoja sociálnych služieb na regionálnej úrovni. Trnavský samosprávny kraj. (str. Kapitola do kontextu zapájania ľudí so zdravotným postihnutím prináša pojem societálnej participácie, ktorá hovorí, že inštitúcie sú spravodlivé vtedy, ak umožňujú všetkým participovať na ich fungovaní ako rovnocenným bytostiam. Kapitola Príprava koncepcie sociálnych služieb v rámci Trnavského samosprávneho kraja na roky 2015 - 2020a participácia ľudí so zdravotným postihnutím (str. Aká je reálna situáciazapájania ľudí so zdravotným postihnutím v kraji? Aké sú hlavné kritériá a princípy na úspešné zapojenie týchto ľudí? Na čo všetko treba myslieť? Kapitola popisuje aktivity kraja, ktoré prispievajú k zlepšovaniu situácie ľudí so zdravotným postihnutím a ako sa podarilo debarierizovať prístup ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí tak nemajú problém prísť na úrad. Kapitola Participácia ľudí so zdravotným postihnutím na tvorbe komunitného plánu sociálnych služieb v Banskej Bystrici (str. Čo je sociálnym kapitálom občianskej spoločnosti? Aký význam má participácie ľudí so zdravotným postihnutím? Ako a tvoril komunitný plán rozvoja sociálnych služieb? Aká bola účasť aktérov, aké metódy boli zvolené? Kapitola popisuje spôsob zapájania ľudí so zdravotným postihnutím na lokálnej úrovni a poskytuje spätnú väzbu mestu, ktoré má záujem zapájať ľudí so zdravotným postihnutím.

Podporné opatrenia v školskom prostredí

Cieľom podporného opatrenia podľa § 145a, ods. 2, písm. c) školského zákona - Zabezpečenie činností na rozvoj pohybovej schopnosti, zmyslového vnímania, komunikačnej schopnosti, kognitívnej schopnosti, sociálno-komunikačných zručností, emocionality a sebaobsluhy - je zmierňovať alebo odstraňovať prekážky dieťaťa/žiaka vo výchove a vzdelávaní s cieľom zabezpečiť rozvoj jeho schopností alebo osobnosti a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania prostredníctvom intervencií. Podporné opatrenie sa môže zameriavať na rozvoj a podporu jednej z uvedených oblastí alebo na rozvoj a podporu viacerých oblastí súčasne.

Toto podporné opatrenie sa v školách a školských zariadeniach môže vykonávať v rámci činností podpornej úrovne prvého až piateho stupňa podľa § 145a ods. 2 písm. c) školského zákona. Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva pedagogický zamestnanec, odborný zamestnanec školy a/alebo školský podporný tím. Do činnosti podpornej úrovne prvého stupňa patrí pedagogická intervencia. Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a/alebo odborný zamestnanec školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie. Do činností podpornej úrovne druhého stupňa patrí intervencia (§ 131 školského zákona).

#

tags: #sociálny #rozvoj #dieťaťa #s #mentálnym #postihnutím