Sociálny štát: Definícia, charakteristika a vývoj

Sociálny štát je komplexný koncept, ktorý sa vyvíjal v priebehu histórie a má rôzne interpretácie. Tento článok sa zameriava na definíciu sociálneho štátu, jeho charakteristiku a základné princípy, pričom zohľadňuje slovenský kontext a snahy o transformáciu sociálnej sféry.

Úvod do sociálnej politiky

Sociálna politika predstavuje sústavné a cieľavedomé úsilie jednotlivých sociálnych subjektov o zmenu alebo udržanie fungovania svojho alebo iného sociálneho systému. Prejavuje sa rozhodovaním a činnosťou sociálnych subjektov. Je to súbor aktivít smerujúcich k zlepšovaniu základných životných podmienok obyvateľov a zabezpečeniu sociálnej suverenity a bezpečia.

Sociálne vzťahy sú vzťahy medzi ľuďmi navzájom, vzťahy ľudí a ich rôznych inštitúcií, a to až po svetovú globálnu úroveň. Pojmy „sociálny systém“, „sociálny štát“ majú tisíce definícií a významov. Človek sa rodí ako bezbranný tvor, o ktorého sa musia postarať jeho rodičia, širšia rodina, blízke okolie. Každý z nás má miesto narodenia a miesto pobytu, obec, mesto, región a štát, odkiaľ pochádzame, ale zároveň sme Európania a príslušníci ľudského rodu. Deti prežívajú krásne a často bezstarostné detstvo. Tí, ktorí sú na hranici veku mladistvých, čo nevidieť môžu dokonca začať pracovať alebo podnikať. V tzv. produktívnom veku môžu ľudia pracovať, ale zúčastňovať sa aj na podnikaní, na verejnom živote, založiť si rodinu atď. Roky dospelosti postupne plynú a človek zrazu zistí, že ste v dôchodkovom veku. Rozlíšenie generácií v predproduktívnom veku, v produktívnom veku a v poproduktívnom veku, má význam pre systémy tzv.

Charakteristika sociálneho štátu

Sociálny štát sa vyznačuje aktívnou úlohou štátu pri zabezpečovaní sociálnej spravodlivosti a blahobytu svojich občanov. Medzi jeho hlavné charakteristiky patria:

• Univerzálnosť: Sociálne služby a dávky sú dostupné pre všetkých občanov bez ohľadu na ich príjem alebo sociálne postavenie.

  Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Solidarita: Systém je financovaný prostredníctvom daní a príspevkov, ktoré sú prerozdeľované na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Je to štátom organizovaná solidarita.

• Sociálne práva: Občania majú nárok na určité sociálne práva, ako je právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, bývanie a sociálne zabezpečenie. Sociálne práva ľudí tvoria neoddeliteľnú súčasť základných ľudských práv a slobôd.

• Regulácia trhu: Štát reguluje trh práce a ekonomiku s cieľom zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky a minimalizovať sociálne nerovnosti.

• Aktívna politika zamestnanosti: Štát sa snaží vytvárať pracovné miesta a podporovať zamestnanosť prostredníctvom rôznych programov a opatrení.

Sociálne orientované systémy môžu svoju sociálnu politiku deklarovať a zverejniť v sociálnom programe, ktorý obsahuje ciele a zámery sociálnej politiky. Ústava Slovenskej republiky v II. hlave definuje ústavné sociálne práva, ktoré sa realizujú v právnych vzťahoch viacerých právnych odvetví.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Slovenská sociálna politika sa v procese transformácie snaží smerovať k rozvoju sociálnych a ekonomických práv občanov v duchu princípov prechodu od štátneho paternalizmu k sociálne spravodlivejšej spoločnosti, pričom rešpektuje princíp ekonomickej únosnosti.

Základné princípy sociálneho štátu

Medzi základné princípy sociálneho štátu patria:

• Princíp solidarity: Spoločnosť sa podieľa na zabezpečovaní sociálnych potrieb svojich členov, najmä tých, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii.
• Princíp subsidiarity: Štát zasahuje len vtedy, keď jednotlivec alebo rodina nie sú schopní sami zabezpečiť svoje potreby.
• Princíp proporcionality: Sociálne dávky a služby by mali byť primerané potrebám jednotlivca a možnostiam spoločnosti.
• Princíp participácie: Občania by mali mať možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní o sociálnej politike.
• Princíp rovnosti príležitostí: Každý občan by mal mať rovnakú šancu na dosiahnutie svojho potenciálu bez ohľadu na jeho sociálne zázemie.
• Princíp sociálneho dialógu: Sociálna politika by mala byť výsledkom dialógu medzi štátom, zamestnávateľmi, odbormi a ďalšími relevantnými aktérmi.
• Medzinárodná solidarita: Aktivita svetového spoločenstva na pomoc slabším krajinám.
• Aktívne občianstvo: Občania, ktorých život je ovplyvnený opatreniami, musia mať možnosť zúčastniť sa na procesoch, ktoré ich ovplyvňujú.

Vymedzenie pojmov v sociálnej politike

Pre správne pochopenie sociálneho štátu je nevyhnutné definovať kľúčové pojmy, ktoré s ním súvisia.

• Sociálny: spoločenský, týkajúci sa spoločnosti, spoločnosťou podmieňovaný, spoločensky záväzný, spoločensky normatívny, slúžiaci/prospešný spoločnosti, týkajúci sa životných podmienok a životnej úrovne, vyjadrujúci životné istoty, podmienky, blaho a dobro spoluobčanov a spoločnosti ako celku, pomoc, spolucítenie, ľudský, všeľudský, vyjadrujúci kladné, pozitívne ľudské hodnoty.

• Politika: správa verejných vecí, oblasť všeobecných štátnych záležitostí, umenie riadiť štát. Oblasť spoločenskej (verejnej) činnosti spočívajúca v účasti politických subjektov (politických strán) na štátnych záležitostiach. Je to aj starostlivosť v záležitostiach určitého odboru (úverová politika, mzdová politika, sociálna politika).

  Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Sociálna politika: sústavné a cieľavedomé úsilie jednotlivých sociálnych subjektov o zmenu alebo o udržanie a fungovanie svojho alebo iného sociálneho systému (štátneho, obecného). Toto úsilie je sústavné a cielené. Jeho výsledkom je fungovanie alebo transformácia (zmena) systému. Prejavuje sa rozhodovaním (alebo nerozhodovaním) a činnosťou (alebo nečinnosťou) sociálnych subjektov. Sociálna politika je taktiež vymedzovaná ako súbor aktivít, ktoré smerujú k zlepšovaniu základných životných podmienok obyvateľov, k zabezpečeniu, či udržovaniu „sociálnej suverenity“ a „sociálneho bezpečia“ v rámci daných hospodárskych a politických možností krajiny.

• Sociálne zabezpečenie: zahŕňa vzťahy a prostriedky, ktorými spoločnosť zaručuje a poskytuje hmotné zabezpečenie jednotlivým občanom ak nemôžu pracovať z dôvodov uznaných spoločnosťou. Je to súbor právnych, finančných a organizačných nástrojov a opatrení, ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné sociálne dôsledky uznaných sociálnych udalostí alebo im predchádzať. Podľa medzinárodných dokumentov sociálne zabezpečenie poskytuje ochranu a pomoc občanom v ohrození zdravia a nemoci, v prípade nezamestnanosti, zdravotného postihnutia a invalidity, pracovného úrazu a choroby z povolania, staroby, materstva, rodičovstva a v prípade úmrtia živiteľa.

Nástroje sociálneho zabezpečenia

Medzi nástroje sociálneho zabezpečenia patria:

• Sociálne poistenie: (dôchodkové, úrazové, nemocenské). Sociálne poistenie označuje inštitucionálny systém, ktorým sa občan sám, svojou činnosťou, alebo niekto iný občana povinne zaisťuje pre prípad budúcej poistnej udalosti. Spravujú ho inštitúcie verejnoprávnej povahy - sociálna poisťovňa, doplnkom sú sociálne penzijné fondy. Sociálne poistenie sa delí na osem základných systémov: úrazové poistenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie, poistenie v materstve, poistenie v starobe (dôchodkové), poistenie invalidity, poistenie pozostalých, poistenie v nezamestnanosti. Doplnkom tohto poistenia sú sociálne fondy, ktoré majú povinnú alebo dobrovoľnú povahu a nimi sa doplňujú vyššie dávky za podpory štátu - spravujú ich súkromnoprávne inštitúcie.

• Štátna sociálna podpora: (pôrodné, detské prídavky). Štátna sociálna podpora označuje zaopatrovacie dávky, ktoré sú poskytované určitým skupinám osôb, viažuce sa na tie sociálne situácie, na ktoré sa nie je možné pripraviť. Nie je viazaná na odvody príspevkov z príjmu, je orientovaná na podporu jednotlivcov, rodinám v špecifických životných situáciách. Je postavená na univerzálnom princípe - dostane ju každý občan, ktorý sa ocitne v danej situácii.

• Sociálna pomoc a služby. Sociálna pomoc - pomoc poskytovaná štátom občanovi v stave núdze na uspokojovanie potrieb v nevyhnutnom primeranom rozsahu. Predstavuje peňažné dávky, vecné dávky, služby. Nárok je podmienený skúmaním odkázanosti jednotlivca alebo rodiny - dávky v hmotnej núdzi, príspevky na kompenzáciu zdravotných pomôcok, súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. Sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie, ktorá je nad sily občana. Jej zmyslom je preklenúť núdzu a podieľ možno navrátiť občana do normálnej situácie. Sociálna pomoc je poskytovaná v hmotnej núdzi formou peňažných dávok, služieb, azylov a v sociálnej núdzi formou poradenstva, vytváraním klubov nezamestnaných a pod. služby (opatrovateľská, stravovanie, prepravná služba, starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, sociálne pôžičky).

Sociálne služby - špecializované činnosti na riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze, činnosti zamerané na uspokojovanie individuálnych alebo kolektívnych potrieb, druh sociálnej starostlivosti poskytovanej konaním štátnej, obecnej alebo súkromnoprávnej inštitúcie v prospech občanov. Medzi sociálne služby patria činnosti zamerané na vytváranie podporných aktivít, ktoré zamedzujú nepriaznivému sociálnemu vývinu jedinca, vytváranie primeraných životných podmienok pre tých ľudí, ktorí nevedia zvládnuť životnú situáciu sami, činnosti na zamedzenie negatívnych javov.

Sociálna ochrana a jej členenie

Sociálna ochrana - súbor všetkých nástrojov, ktorými sa zabezpečujú zámery sociálnej ochrany, t.j. úsilie verejnoprávneho subjektu o prevenciu a riešenie obtiažnych životných situácií, ktoré vedú k ekonomickej alebo sociálnej núdzi, a ktoré občania nie sú schopní riešiť vlastnými silami alebo silami svojej rodiny. Týmto úsilím štát zaisťuje nepopierateľné občianske práva na dôstojný život, na rodinu a na prácu.

Členíme ju na preventívnu, terapeutickú a rehabilitačnú sociálnu ochranu.

• Preventívna SO: všetky kontrolné mechanizmy, ktoré zabraňujú (predchádzajú) procesom narušujúcim integritu osobnosti, jej sociologické zložky, ale aj biologické a psychologické. K takýmto mechanizmom patria hygienické, medicínske preventívne služby, psychologické poradenstvo, inšpektorát práce, polícia, zákazy a príkazy.

• Terapeutická SO: je individuálna, riešenie konkrétnej obtiažnej sociálnej situácie. Viaže sa k vzniknutej sociálnej potrebe. Konkrétna služba, dávka na zmiernenie, prekonanie nepriaznivej situácie.

• Rehabilitačná SO: súbor opatrení ktoré občanovi pomáhajú nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. Súbor opatrení, ktoré pomáhajú občanovi znovu sa vrátiť do prirodzeného sociálneho prostredia a aby v ňom zotrval (rehabilitačné, resocializačné strediská, postpenitenciárna starostlivosť, rekvalifikačné kurzy).

• Záchranná sociálna sieť: pojem zaviedla Svetová banka v 80-tych rokoch minulého storočia v súvislosti s ekonomickými reformami v Latinskej Amerike a Ázii. Predstavuje systémové usporiadanie minimálnych dávok sociálneho poistenia, sociálnych podpôr a sociálnej pomoci takým spôsobom, aby žiadny občan nebol existenčne ohrozený v dobe ekonomických reforiem. Má zaistiť minimálnu hranicu životných potrieb. Potom je na jednotlivcovi aby si zabezpečil viac.

Vývoj sociálnej politiky

Sociálna politika prešla dlhým vývojom od rodovej solidarity až po moderné systémy sociálneho zabezpečenia.

• Rodová solidarita: Najstaršia forma sociálnej solidarity, založená na spoločnej snahe rodu o prežitie. Rodová solidarita nevytvárala inštitúcie na riešenie sociálnych problémov, ale riešila ich v rodinnom, rodovom usporiadaní. Rodová solidarita ovládaná náčelníkom sa vyvinula v paternalizmus. Deľbou práce vznikol problém starostlivosti o tých, ktorí neboli zaradení so spoločenského systému a nemohli sa o seba postarať.

• Paternalizmus: Starostlivosť štátu o občana, kde vládca prideľuje úlohy a prostriedky.

  • Autokratický paternalizmus: Vláda určuje sociálne potreby a spôsob ich uspokojovania. Autokratický paternalizmus - prevládal na území prednej Ázie a Afriky. Na vrchole hierarchie stál „otec“ (náčelník, neskôr despota, feudál, diktáror), ktorý prideľoval úlohy (pracovné, bojové, vládne) aj prostriedky všetkým. Jednotlivci, ktorí nemohli tieto úlohy zastávať boli zabíjaní, neskôr boli začlenení primerane svojim možnostiam a schopnostiam do prídelového systému. O úplne neschopných sa starala rodina.

  • Antický paternalizmus: Ideál slobodného občana v slobodnom štáte.

• Charita a starostlivosť o chudobných: Kresťanstvo prinieslo koncept pomoci blížnemu. V najstarších dobách kresťanstva existovala dobročinnosť súkromná, ktorú realizovali jednotlivci a verejná, ktorú realizovala cirkev. Desatoro Božích prikázaní bolo zapracovaných do ústavy pravidiel chovania, formulovali pomoc blížnemu ako cnosť. Kľúčovým motívom bola láska k Bohu a k blížnemu. Pomoc blížnemu bola formulovaná ako cnosť. Láska k blížnemu sa má prejavovať skutkami a nesmie sa naslepo rozdávať, pretože tí, ktorí nechcú pracovať by sa iba podporovali v povaľačstve. Cestu do Božieho kráľovstva si musí zaslúžiť každý svojím pričinením v pozemskom živote. Najstaršou organizovanou pomocou ľuďom v núdzi, bola pomoc poskytovaná u nás cirkvou. Postupne sa táto starostlivosť stala predmetom činnosti náboženských obcí rehoľných rádov a ich kláštorov. Na neuspokojivé sociálne postavenie mnohých skupín obyvateľstva postihnutých epidémiami a hladomorom, cirkev reagovala zakladaním ústavov pri kláštoroch a kostoloch. Boli to rádové nemocnice a útulky pre chudobných, zmrzačených, starých ľudí, siroty, slepcov, ale často i pre ľudí postihnutých chorobou alebo stratou hlavy rodiny, vysokým počtom detí, či živelnou pohromou.

• Moderný sociálny štát: Vznikol v 19. a 20. storočí ako reakcia na sociálne problémy spôsobené industrializáciou a kapitalizmom.

Vývoj sociálnej politiky prechádzal rôznymi modelmi:

• Paternalistický model: starostlivosť štátu o občana. Je historický najstaršia sociálna inštitúcia. Na vrchole štruktúry je otec (náčelník, feudál, despota), ktorý rozdeľuje úlohy aj prostriedky. Sociálne inštitúcie štátu sú súčasťou prídelového systému - socializmus.

• Reziduálny model, tzv. liberálny štát: zvyškový, sociálne inštitúcie poskytovali starostlivosť len tým, ktorí vypadli z primárnych rozdeľovacích systémov sociálnych inštitúcií a poskytovali len to, čo zostalo. Sociálna politika patrí neštátnym subjektom - USA.

• Inštitucionálny model, tzv. sociálny štát: sociálna politika a inštitúcie sú vnímané ako nevyhnutná súčasť spoločenského usporiadania. Majú napomáhať inštitúciám, aby nezlyhali. Dávky sú súčasťou rozdeľovania a občania majú k nim občianske práva. Takto chápaná sociálna politika je nástrojom, ktorým štát zabezpečuje sociálne práva občanov v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Má vytvoriť spoločnosť rovnakých šancí a každému občanovi ponúknuť podmienky na rozvoj jeho ľudského potenciálu - SR.

Modely sociálneho štátu

Existujú rôzne modely sociálneho štátu, ktoré sa líšia v miere štátnej intervencie a rozsahu sociálnych služieb.

• Liberálny model: Nízka úroveň sociálnych dávok a služieb, dôraz na individuálnu zodpovednosť.

• Konzervatívny model: Sociálne dávky a služby sú viazané na zamestnanie a rodinný stav, dôraz na tradičné hodnoty.

• Sociálnodemokratický model: Vysoká úroveň sociálnych dávok a služieb, univerzálnosť, rovnosť príležitostí.

Typológia sociálneho štátu

Existuje viacero typológií sociálneho štátu, pričom medzi najznámejšie patria typológie od Bismarcka, Beveridgea a Myrdala.

Otto von Bismarck a konzervatívny model Welfare States

Otto von Bismarck (1815-1898) bol prvým z veľkých reformátorov európskej sociálnej politiky. V roku 1881 Ríšsky snem schválil sociálno-politický program, ktorý zaviedol poistenie pre robotníkov pre prípad úrazu, choroby, invalidity a staroby.

Systém sociálneho zabezpečenia sa realizoval prostredníctvom troch zákonov:

• Zákon o nemocenskom poistení z roku 1883
• Zákon o úrazovom poistení z roku 1884
• Zákon o poistení pre prípad invalidity a staroby z roku 1889

Významným znakom tejto sústavy poistení bolo oddelenie rôznych kategórií zamestnancov a robotníkov. Bismarckov model priniesol niekoľko dôležitých zmien:

• Štát si prvýkrát priznal spoluzodpovednosť za sociálnu situáciu svojho obyvateľstva.
• Vznikol prvý systém sociálneho poistenia, založený na zamestnaneckom princípe.
• Náklady na tento systém boli rozdelené medzi zamestnancov, zamestnávateľov a štát.

Konzervatívny model (Nemecko): Štát garantuje len spoločnosťou uznané minimálne životné štandardy a vytvára priestor pre neštátne subjekty. Prioritou je uspokojovanie potrieb na základe pracovného výkonu a zásluhy. Garancie štátu sú obmedzené na minimálne životné štandardy uznané spoločnosťou.

William Henry Beveridge a liberálny model Welfare States

Bismarckov model sociálneho poistenia sa postupne rozšíril po celej Európe, vrátane Veľkej Británie, kde bolo pridané aj poistenie proti nezamestnanosti. V roku 1942 Beveridge predložil návrh celonárodného systému poistenia, ktorý požadoval zásadné zmeny v poisťovníctve, zdravotníctve, školstve, v oblasti bývania a na trhu práce. Išlo o plán sociálneho štátu.

Beveridge navrhol zaviesť určité garantované minimum, ktoré malo byť dostupné pre všetkých, a systém, ktorý by umožňoval preskúmať, či ich príjem skutočne nedosahuje hranicu tohto minima. Zdôrazňoval, že sociálne poistenie je len súčasťou politiky sociálneho pokroku.

Liberálny model Welfare State (typický pre USA a časť GB): Minimálne zásahy štátu, dôraz na individuálnu zodpovednosť, povinné a dobrovoľné poistenie, štátna intervencia len v krajných prípadoch, silný tretí sektor (mimovládne, občianske a iné organizácie).

tags: #socialny #štát #definícia