Sociálny Status Matky a Jeho Vplyv na Vývin Dieťaťa

Abstrakt

V rámci rodinného prostredia existuje celý rad činiteľov, ktoré ovplyvňujú vývin detskej osobnosti, jeho súčasný i budúci životný štandard. Táto štúdia objasňuje vplyv socioekonomického statusu rodiny na dieťa (z hľadiska jeho fyzického i duševného rozvoja), ako jedného z možných determinantov jeho rozvoja. Je všeobecne známe a nespochybniteľné, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti. V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou.

Úvod

Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a má nezastupiteľný vplyv na vývin dieťaťa. Rodinné prostredie, jeho sociálno-ekonomický status a sociálny kapitál významne ovplyvňujú detskú osobnosť, jeho súčasný aj budúci životný štandard. Tento článok sa zameriava na analýzu vplyvu sociálneho kapitálu osamelých matiek na Slovensku na životné šance ich detí, pričom vychádza z dostupných výskumov a teoretických poznatkov. Cieľom je objasniť, ako socioekonomický status rodiny, najmä v kontexte osamelého rodičovstva, ovplyvňuje rozvoj dieťaťa z hľadiska jeho fyzického aj duševného rozvoja.

Vplyv rodiny na vývin dieťaťa

Je všeobecne známe, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa a výrazne sa podieľa na utváraní jeho osobnosti. Väčšina vlastností, názorov a životný štýl dieťaťa sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou. Dieťa je produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho vlastnostiach, správaní a hodnotách. Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. So svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa.

Súhlasíme s E. Frýdkovou (2013, s. 81) podľa ktorej „je dieťa produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho vlastnostiach, správaní, v hodnotách“. Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. So svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa.

Medzi determinanty rodinného prostredia patrí:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Vzťahy v rámci rodiny
• Kultúra členov rodiny
• Vzory, ktoré rodičia predstavujú pre svoje deti
• Starostlivosť o deti
• Prejavy vzájomnej úcty
• Spôsob riešenia problémov
• Hodnoty
• Správanie sa k iným ľuďom a majetku
• Postoj k okoliu
• Vnútorná stabilita rodiny ako základ emocionálnej atmosféry
• Spôsob života rodiny, ktorý odráža vzťah k spoločenskému životu, práci, povolaniu, obliekaniu a bývaniu
• Vplyv techniky a technických prostriedkov na život rodiny
• Materiálne podmienky pre záujmovú činnosť a prípravu detí do školy

Na základe prác autorov Z. Bakošová (1994), Hroncová, J. (1996), S. vnútornú stabilitu rodiny ako základňu emocionálnej atmosféry rodinného prostredia. spôsob života rodiny, v ktorom sa odráža vzťah rodiny k rôznym otázkam spoločenského života, vzťah k práci, k povolaniu, k obliekaniu, bývaniu, ako sa členovia rodiny správajú doma, aký majú vzťah k sebe, k vlastnému rozvoju. vplyv techniky a technických prostriedkov na život rodiny, materiálne podmienky pre záujmovú činnosť, pre prípravu detí do školy a pod.

Vplyv rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa.

Socioekonomický status rodiny a jeho zložky

Socioekonomický status významne koreluje s ukazovateľmi osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti. Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe prestíže povolania, príjmu a vzdelania. Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca (Průcha, J. a kol., 1995, s. 167).

Sociológ I. Možný poukazuje na tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov:

1. Kultúrny kapitál rodiny: Vzdelanie a kultivovanosť rodičov, ktoré sa prejavujú v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností.
2. Ekonomický kapitál: Bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopriať im zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytnúť im kvalitnejšie stravovacie návyky, lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium.
3. Sociálny kapitál: Kontakty, známosti či priateľstvá, teda zdroje, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách a stykoch.

Rodinné prostredie, determinované vyššie uvedenými podmienkami, môže zásadným spôsobom ovplyvniť ďalšie smerovanie detí, či už pozitívne alebo negatívne a natrvalo poznačiť ich život. Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe: prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva), vzdelania (Helus, Z., 2007, s. 167).

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Teória kultúrneho a sociálneho kapitálu P.F. Bourdieu

S problematikou sociálneho a kultúrneho kapitálu rodiny korešponduje teória kultúrneho kapitálu, ktorú sformuloval francúzsky sociológ P. F. Bourdieu. Podľa neho kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine. Bourdieu zavádza aj pojem sociálny kapitál, ktorým označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí, ktoré pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. uznanie, prestíž.

Jazykový kód a sociálna vrstva rodiny

Podľa koncepcie anglického sociológa a sociolingvistu B.B. Bernsteina rodina vytvára tzv. jazykový kód, ktorý si jedinec z rodiny do života odnáša ako určité dedičstvo, čím autor naznačuje, že sa spôsoby komunikácie v rôznych sociálnych vrstvách do istej miery líšia. Príslušnosť rodiny k sociálnej vrstve uľahčuje alebo naopak sťažuje predpoklady pre školskú úspešnosť žiaka a pre jeho adaptáciu. Bernstein sa snaží vysvetliť procesy, v ktorých sa sociálne rozvrstvenie spoločnosti premieta do prostredia inštitucionálnej výchovy a vzdelávania v škole, a tým samozrejme i do školských výsledkov jednotlivca.

Osamelé matky a ich sociálny kapitál

Osamelé matky čelia špecifickým výzvam, ktoré ovplyvňujú ich sociálny kapitál a tým aj životné šance ich detí. Medzi tieto výzvy patrí:

• Nižší príjem v porovnaní s úplnými rodinami
• Nedostatok času v dôsledku kombinácie rodičovských povinností a pracovného zaťaženia
• Sociálna izolácia a nedostatok sociálnej podpory
• Stres a psychické problémy

Sociálny kapitál osamelých matiek je dôležitý pre zabezpečenie potrieb dieťaťa, jeho výchovu a vzdelávanie. Silná sieť sociálnych kontaktov a známostí môže osamelej matke pomôcť pri hľadaní zamestnania, získavaní informácií o dostupných službách a podpore, a pri prekonávaní ťažkostí.

Chudoba a jej vplyv na rodinu

V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba. Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov. Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa.

Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie (napr. v zariadeniach rýchleho stravovania). Výchovné postupy rodičov z marginálnych subkultúr sú menej priaznivé pre rozvoj osobnosti dieťaťa (v porovnaní s rodinami zo stredných vrstiev). Rodičia sú menej citliví na špeciálne schopnosti svojich detí, pokladajú za menej dôležité podporovať ich v ich rozvíjaní (aj keď objektívne podmienky nie sú vždy vhodné). V oblasti výchovy detí je častejší výskyt konformizmu a autoritatívnej výchovy, rodiny sú častejšie hierarchicky usporiadané (v porovnaní s rodinami s vyšším socioekonomickým statusom). Častý je citový chlad rodičov, tradičné rolové rozdelenie úloh, vyšší výskyt trestov a citovej deprivácie. Chudoba prináša deťom zvýšené riziká nielen z hľadiska ich telesného a duševného vývoja, ale tiež z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti.

Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť. V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa.

Neúplné rodiny a ich ekonomická situácia

Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Zvyšovanie podielu neúplných rodín so závislými deťmi, resp. jednorodičovských rodín prináša so sebou nutnosť riešiť problematiku ich životnej úrovne. Výdavky týchto rodín sú hradené z jedného príjmu a spravidla ide o príjem žien, ktoré majú v priemere nižšie pracovné príjmy v porovnaní s mužmi. Nezriedka tiež býva zanedbávaná vyživovacia povinnosť zo strany bývalého partnera (najčastejšie muža) voči svojim deťom.

Vplyv socioekonomického statusu na vzdelanostnú dráhu dieťaťa

Empirické zistenia potvrdzujú, že životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu. Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí. Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na akademický úspech svojich detí, vytvoria podnetne bohatšie prostredie, ktoré sa pozitívne odrazí v školskej úspešnosti dieťaťa, vo výške dosiahnutého vzdelania. Deti z rodín s nižším socioekonomickým statusom, navštevujúce školy s prevládajúcim počtom žiakov s vyšším socioekonomickým statusom, dosiahli výsledky na vyššej úrovni ako keby navštevovali školu vo svojom okolí (s prislúchajúcim socioekonomickým statusom).

Socioekonomický status rodiny a vzdelanie rodičov má veľmi významný vplyv na úspechy detí v škole. Tie deti, ktoré sa narodia do chudobnejšej rodiny, majú nižšiu šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda i vyššie príjmy. Dôležité je, či rodičia vnímajú vzdelanie ako dôležité a ako veľmi svoje deti podporujú v jeho získavaní - a to častejšie robia práve tí, ktorí už sami vyššie vzdelanie majú. Vzdelanie rodičov ovplyvňuje aj kvalitu času stráveného s dieťaťom. Rodičia s vyšším vzdelaním trávia viac času s deťmi pri aktivitách, ktoré ich rozvíjajú, pretože si uvedomujú ich vývinové potreby. Interakcia medzi rodičmi a deťmi zohráva významnejšiu úlohu v školskom výkone ako napr. etnická príslušnosť, zamestnanie, príjem a úroveň vzdelania rodičov.

Vo všeobecnosti platí, že deti z rodín s vyšším príjmom majú doma viac podporné prostredie pre učenie sa ako deti z nízkopríjmových rodín. Ale ak má dieťa z takejto rodiny (s nízkym statusom) emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť, tak sa významne zlepšuje jeho akademický výkon. Nižší výkon detí z rodín s nízkym statusom je zjavný na začiatku školskej dochádzky, čo môže následne ovplyvniť ich školský výkon v priebehu celého vzdelávania.

Finančné možnosti rodiny a školské aktivity

Finančné možnosti jednotlivých rodín sa u žiakov v školskom prostredí odrážajú v rôznych znakoch. Škola usporiada v priebehu roka akcie, ktoré do rozpočtu rodiny zasiahnu: plávanie, divadelné predstavenie, školský výlet, škola v prírode alebo lyžiarsky kurz, atď. Smutná je finančne motivovaná neúčasť dieťaťa na väčších spoločných akciách školy, akými sú škola v prírode či lyžiarsky kurz.

Rodičovská podpora a domáca príprava

Dôležitým faktorom, vyplývajúcim zo socioekonomického statusu rodiny, je aj miera rodičovskej podpory domácej prípravy dieťaťa do školy. Rodičia z vyšších tried sú aktívnejší v podpore dieťaťa pri domácej príprave, viac zdôrazňujú rozvíjanie vedomostí a zručností detí ako rodičia z nižších tried. S deťmi sa spoločne do školy viac pripravujú, častejšie ich prihlasujú do knižníc, záujmových krúžkov, pravidelnejšie s nimi navštevujú školské podujatia a sami sa významnejšie zaujímajú o dianie v školskom prostredí. Rodičovská pomoc u rodičov z nižších sociálnych vrstiev má skôr charakter dohľadu a kontroly nad splnením domácich úloh, ich záujem sa skôr sústreďuje na formálne vyjadrené známky. Rodičia deťom neobjasňujú, ako učebnú látku zvládnuť, aký má učenie zmysel - učenie nesprostredkovávajú.

Sociálny status ako posadnutosť

Sociálny status sa stáva často posadnutosťou. A je jedno, či chceme byť videné určitým profesným smerom ako odborníčky alebo chceme byť videné ako dokonalé matky, partnerky, priateľky, duchovné vedmy… Túžba po sociálnom statuse vychádza často zo strachu o svoje bytie. Túžba po sociálnom statuse často zrkadlí naše vlastné pochybnosti o sebe, ktoré potrebujeme zakryť cez vonkajšie zdanie, teda cez status.

Ženy sú často presvedčené, že sú menejcenné, ak nedosiahnu určitý status a jedno či, je to status matky, podnikateľky či dokonalej milenky…Každá žena, ktorá túži po nejakom sociálnom statuse, je ovládaná mužským princípom a zanedbáva svoje ženské bytie, svoju ženskosť. Ženy, ktorá buduje nejaký svoj status, sa koncentruje na výkon, na budúcnosť, na fixovanie seba do určitej polohy, ale to sú všetko mužské atribúty. Ženskosť je o bytí a prítomnosti a prežívaní všetkého, čo teraz je. Je v poriadku mať statusy, ale treba ich vnímať iba ako pomôcky na komunikáciu s vonkajším svetom, ktorý nám môže cez statusy lepšie porozumieť.

Sociálny status má byť pre ženu iba komunikačnou pomôckou pri kontakte s vonkajším svetom. Jej vnútorný svet musí ostať nezaťažený sociálnymi prvkami. Čím som, ak nie som svojim statusom…Čím je žena viac ponorená do sebapoznávania a vníma samu seba na hlbokej úrovni, najmä svoju ženskú dušu, o to menej lipne na spoločenských nálepkách. Rovnako to vidíme u skutočných odborníkov, ktorí sú neustále ponorený vo svojom obore a žijú vášňou pre danú vec, ktorá ich presahuje. Skutočný odborník nie je ten, ktorý ukazuje seba, ale ktorý ukazuje pravdu, ktorú objavil. A podobne je to i u žien, ktoré žijú v ženskom princípe natoľko, že sa neboja zahodiť i nálepky a škatuľky ako vedomá žena, duchovná učiteľka, liečiteľka, šamanka, veštica, astrologička… pretože sociálne statusy bývajú veľmi silné i v tkz. duchovnej komunite. Nehovoriac o duchovnom egu a pýche. Je to rovnaké ako v akejkoľvek inej sfére spoločnosti.

Aká teda je žena, ktorá nelipne na svojom sociálnom statuse? Je to žena, ktorá žije vo svojej najhlbšej pravde a preto je nepredvídateľná i sama pred sebou. Avšak vždy sa drží určitých zásad a hodnôt, ktoré ju robia rešpektovanou. Táto žena cíti, že cez ňu prúdi život a nebojí sa vyjadrovať na všetkých úrovniach bytia tento život. Často viac mlčí ako rozpráva. Takáto žena sa nikdy nepovyšuje nad druhých, ale nikdy ani nevzhliada ku druhým. "Autority" či známi ľudia sú pre ňu rovnocenní partneri a tak sa k nim i správa. No, ale to často druhá strana nemusí byť schopná stráviť :), najmä ak sú to zakomplexovaní ľudia, ktorí sa zabetónovali do svojich sociálnych statusov a majú strach, že budú odhalení. Takáto žena vidí strach druhých ľudí, pretože vidí za sociálne statusy. A to mnohí vnímajú ako nebezpečné a preto ju môžu očierňovať či nejak napádať. Táto žena však zbytočne nevystavuje seba hlupákom v takých situáciách, v ktorých by mohli na ňu útočiť. Táto žena vie, čo je jej poslaním, akú vibráciu prináša a aké svetlo nesie. Vie, čo je jej zodpovednosť a úloha a preto sa nebojí o stratu statusu, pretože žiadny status ju nepresahuje. Ona presahuje všetky statusy. Vie, že jej bytie, jej prežívanie seba v tele, držanie vedomia, je to, čo je najsilnejšie a čo jej nemôže nikto vziať.

#

tags: #sociálny #status #matky