
Podielové spoluvlastníctvo predstavuje stav, kedy je jedna vec vlastnená viacerými osobami. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Občiansky zákonník upravuje podielové spoluvlastníctvo v ustanoveniach § 137 a nasledujúce.
Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Zrušenie podielového spoluvlastníctva je upravené v ustanoveniach § 141 a 142 Občianskeho zákonníka (ObčZ).
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa spoluvlastníci môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní písomnú formu (§ 141 ods. 2).
Dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí riešiť vzťah všetkých podielových spoluvlastníkov k veci ako celku, a nie len k určitému podielu. Na jej základe môže vzniknúť nový spoluvlastnícky vzťah alebo nový vlastnícky vzťah, keď vec prejde do výlučného vlastníctva jednej osoby. Účastníkmi dohody o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť všetci podieloví spoluvlastníci. V rámci tejto dohody sa nemôže poskytnúť len primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel, ale musia sa vyriešiť všetky vzťahy, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. Preto možno v tejto dohode riešiť aj otázky zhodnotenia spoločnej veci investíciami alebo naopak, odčerpania investícií zo spoločnej veci.
Ak nejde o nehnuteľnosť, dohoda o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva môže byť uzavretá aj ústne. V takomto prípade sú bývalí podieloví spoluvlastníci povinní na požiadanie vydať si navzájom písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali. Porušenie tejto povinnosti niektorým z podielových spoluvlastníkov však nemá za následok neplatnosť uzavretej dohody. Vydania takého potvrdenia sa možno domáhať aj v súdnom konaní (žalobou o nahradenie vôle podľa § 161 ods. 3 O. s. p.).
Prečítajte si tiež: Rozvod a podielové spoluvlastníctvo
Ak medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, zákonodarca zakotvil v § 142 Občianskeho zákonníka, že na návrh niektorého spoluvlastníka súd zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie. Súd prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí súd spoľahlivo zistiť okruh podielových spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Takýto návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd prerokovať so všetkými podielovými spoluvlastníkmi, pretože voči podielovým spoluvlastníkom, s ktorými by súd nekonal, by súdne rozhodnutie nebolo účinné.
Občiansky zákonník pozná viacero spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Reálne rozdelenie veci: Prvým spôsobom je reálne rozdelenie veci medzi podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Do úvahy prichádza iba vtedy, keď predmet podielového spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Treba dbať pritom na to, aby reálnym rozdelením vzniknuté časti boli samostatnými vecami. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viacero vecí nie je dostačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od podielových spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením vecí. Ak by takéto rozdelenie predmetu podielového spoluvlastníctva vyžadovalo vykonanie príliš nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné takúto nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci Občiansky zákonník pripúšťa možnosť zriadenia vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. V uvedenom prípade môže súd zriadiť vecné bremeno i bez návrhu niektorého z podielových spoluvlastníkov, ak to vyžaduje tento spôsob vyporiadania spoluvlastníctva.
Prikázanie veci za primeranú náhradu: Druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom. Znamená to, že súd spoločnú vec prikáže do výlučného vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov, alebo do podielového spoluvlastníctva niektorých podielových spoluvlastníkov s tým, že tento nový výlučný vlastník bývalej spoločnej veci alebo noví podieloví spoluvlastníci bývalej spoločnej veci sú povinní vyplatiť za presne súdom stanovených podmienok a v súdom stanovenej výške podľa veľkosti ich podielov bývalých podielových spoluvlastníkov. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci (napr. zisťuje bytovú odkázanosť účastníkov konania, prihliada, na to, kto zo spoluvlastníkov spornú nehnuteľnosť užíval atď.). Primeranou náhradou treba rozumieť cenu veci stanovenou podľa cenových predpisov. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec. Do výlučného vlastníctva niektorého z podielových spoluvlastníkov nemožno prikázať podiely ostatných spoluvlastníkov, prikázať do výlučného vlastníctva možno len celú bývalú spoločnú vec. Ak súd prikazuje vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom, vo výroku rozsudku vyjadrí, že zrušuje spoluvlastníctvo k celej veci a že celá vec sa prikazuje do výlučného vlastníctva jedného z bývalých podielových spoluvlastníkov, prípadne do podielového spoluvlastníctva viacerým bývalým podielovým spoluvlastníkom. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že podielový spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak by totiž podielový spoluvlastník vec nechcel, súd mu ju nemôže prikázať, a to ani vtedy, keby u neho boli splnené predpoklady účelného využitia veci. V prípadoch, keď sa vec nedá rozdeliť na reálne časti zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom, možno podielové spoluvlastníctvo vyrovnať aj kombináciou reálneho rozdelenia veci s jej prikázaním za primeranú náhradu jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom.
Prečítajte si tiež: Spoločná cesta vlastníctva
Predaj spoločnej veci: Tretím spôsobom zrušenia a vypovedania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Predaj hnuteľných vecí sa uskutočňuje podľa § 323 až 332 O. s. p. a predaj nehnuteľností sa určuje podľa § 335 až 337e O. s. p. Výťažok z predaja bývalej spoločnej veci sa rozdelí medzi podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pokiaľ nedôjde k jej predaju, zostáva bývala spoločná vec aj naďalej v spoluvlastníctve bývalých podielových spoluvlastníkov, z čoho vyplýva, že v prípade neúspešného pokusu o predaj spoločnej veci môžu podieloví spoluvlastníci prikročiť k zrušeniu a vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva iným spôsobom (napr. dohodou).
K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet podielového spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej bránia dôvody vhodné osobitného zreteľa. Existenciu týchto dôvodov vhodných osobitného zreteľa musí súd starostlivo skúmať individuálne. Dôvodom, vhodným osobitného zreteľa, môže byť napr. zdravotný stav niektorého z podielových spoluvlastníkov alebo vek niektorého z podielových spoluvlastníkov atď.
Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a pod.).
Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemusia vždy vzniknúť samostatné veci, ktoré by z hľadiska ich finančnej alebo úžitkovej hodnoty boli rovnocenné. Na hodnotové rozdiely novovzniknutých vecí vyplývajúce napríklad z ich odlišnej veľkosti, kvality, vybavenia, stavu zachovania alebo umiestnenia sa pri tzv.
Súd pri reálnom rozdelení prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vysporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov.
Prečítajte si tiež: Zateplenie a spoluvlastnícke práva
tags: #vyporiadanie #podielového #spoluvlastníctva #reálnym #rozdelením #veci