Sociálny status práce: Definícia a význam

Práca je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie a zohráva kľúčovú úlohu v spoločnosti. Je to základná sociálna činnosť, prostredníctvom ktorej človek pretvára prírodné podmienky pomocou nástrojov a strojov. Práca uspokojuje materiálne, biologické a sociálne potreby človeka, poskytuje mu prostriedky na živobytie, uznanie a moc. Spoločenský charakter práce ovplyvňuje spoločenské skupiny ľudí v rôznych štátoch a regiónoch.

Práca a sociálne skupiny

Pracovné skupiny sa stali predmetom intenzívneho sociologického výskumu od 30. rokov 20. storočia. Za pracovnú skupinu sa považuje každé zoskupenie ľudí, ktoré je spojené vnútornými účelovo kooperatívnymi zväzkami, či už bezprostrednými (napríklad osadenstvo dielne) alebo sprostredkovanými (napríklad osadenstvo firmy). Pracovná skupina je organizované zoskupenie ľudí, ktoré sa podľa určitých predpísaných potrieb diferencuje na jednotlivých pracovníkov, majstrov, vedúcich a riaditeľov.

Pracovná skupina vytvára sociálne prostredie pre vzájomné medziľudské spolunažívanie. Toto prostredie môže mať charakter kolegiálnych, ľahostajných alebo nepriateľských vzťahov. V simultánnej pracovnej skupine je dôležitá kohézia, súdržnosť jednotlivcov a profesionálna kompetencia, ktorá umožňuje vzájomnú výpomoc a zastupovanie.

Formálne a neformálne vzťahy v pracovnej skupine

Pre typ pracovného vzťahu, či už formálneho alebo neformálneho, je dôležitý stupeň kohézie, teda súdržnosti v interpersonálnych väzbách, aby pracovná skupina fungovala ako jednoliaty celok. Uzatváranie neformálnych vzťahov má svoje vlastné zákonitosti, a preto ich nemožno jednostranne podriadiť vzťahom formálnym. Organizujú sa aktivity na dosiahnutie optimálneho zloženia pracovných skupín nielen podľa odbornosti jednotlivcov, ale aj podľa ich predpokladov vzájomne sa uznávať a na pracovisku rešpektovať.

Dynamika pracovných skupín

V procesoch dynamiky pracovných skupín môže dochádzať k integrácii, ale aj k dezintegrácii. Vzniká relatívna jednota názorov a postojov k plneniu úloh, v optimálnom prípade aj jednota potrieb a záujmov. Pracovné tímy sú zvláštnou formou pracovných skupín, zložené z odborníkov a špecialistov rôznych profesií a rôzneho kvalifikačného a osobnostného profilu.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Autonómne pracovné skupiny sú progresívnou formou organizácie práce, ktorá je pomerne široko zavádzaná od začiatku 80. rokov v podnikovej praxi priemyselne vyspelých krajín. Vyznačujú sa „kolektívnou zodpovednosťou“ za plnenie pracovných úloh, samostatným rozdeľovaním pracovných úloh medzi členov skupiny, vnútornou koordináciou priebehu práce a všeobecnou prehľadnosťou pracovných procesov.

Konflikty v pracovných skupinách

Konflikty sú bežnou súčasťou interakcie v pracovných skupinách. Môžu prebiehať v niekoľkých fázach:

1. Latentné štádium existencie konfliktu: Určité napätie v správaní medzi ľuďmi, hľadanie spojencov.
2. Tematizácia konfliktu: Začína sa o probléme hovoriť, stáva sa to všeobecnou témou v skupine i mimo nej.
3. Otvorený konflikt: Môže byť jednorazový (napríklad bitky) alebo trvalý (napríklad nekomunikácia, naschvál robené veci, „boj o prežitie“).

Sociálny status: Definícia a význam

Sociálny status je sociálna pozícia (v skupine, v spoločnosti) spojená s istými právami a povinnosťami. Každý človek zastáva v spoločnosti aj v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií. Napríklad žena môže byť manželkou, matkou, učiteľkou, členkou politickej strany, vodičkou osobného auta. Každý človek zastáva množstvo sociálnych statusov, jeden z nich však býva kľúčový, rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločnosti, sociálne ho definuje. Napríklad Róm môže byť manželom, otcom, stavebným robotníkom atď., jeho sociálny status v našej spoločnosti však určuje jeho príslušnosť k rómskemu etniku.

Jednoduchá definícia statusu znie - ide o vaše postavenie v skupine ľudí, ktoré sa prejavuje v miere rešpektu, prijatia, uznania a pozornosti, ktorej sa vám v tejto skupine dostáva. Tento pojem v sebe zahŕňa omnoho viac ako len materiálne bohatstvo a je vysoko kontextuálny a relatívny, meniaci sa v závislosti od konkrétnej skupiny, v ktorej sa nachádzame, od prostredia i času. Status môže súvisieť s našimi kompetenciami, vekom, vzdelaním, skúsenosťami, inteligenciou, ale aj s naším vzhľadom, osobnostnými črtami, príslušnosťou k nejakej skupine, konexiami, kreativitou i schopnosťou deliť sa o svoje know-how.

Typy sociálneho statusu

• Vrodený sociálny status: Status, ktorý je človeku daný od narodenia a nemôže ho zmeniť (rasa, pohlavie, vek). Umožňuje malú alebo žiadnu sociálnu mobilitu.
• Získaný sociálny status: Status, ktorý jednotlivec získava vlastným pričinením (vzdelanie, profesia, spoločenské uznanie).
• Vnútený sociálny status: Status, ktorý jednotlivcovi vnúti spoločnosť (nezamestnanosť, zdravotné postihnutie).

Sociálna rola

Sociálna rola je vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. V spoločnosti aj v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií (otec so synom, učiteľ so žiakom, robotník s majstrom atď.), z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania. Sociálna rola je teda štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia spoločnosti, prípadne sociálnej skupiny.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Spoločnosť aj sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú aj socializujú svojich členov, a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie. Aby ľudia mohli spoluexistovať v sociálnych skupinách aj v spoločnosti, musia sa správať tak, ako to od nich očakávajú ostatní. Jednotlivci teda v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly spojené so sociálnymi statusmi, ktoré postupne nadobúdajú.

Vzťah formálnej organizácie a neformálnych skupín

Vo formálnej organizácii sú určené pozície, kam kto patrí a s nimi spojené právomoci a povinnosti. Formálna organizácia má k dispozícii sankcie, pomocou ktorých zaisťuje, aby fungovala. Vzťah formálnej organizácie a štruktúry neformálnych skupín nie je jednoznačný. V priebehu času dochádza k vzájomnému poznaniu jednotlivcov a zaujatiu postojov voči sebe. V rámci neformálnej štruktúry vznikajú sympatizujúce, priateľské skupiny, ktoré môžu zahrňovať širší okruh ľudí, než len zamestnancov organizácie. Neformálne skupiny stanovujú pre svojich členov pravidlá správania, formujú normy vychádzajúce zo sústavy ideí a hodnôt a skupinových činností.

Motivácia a inovácia v pracovných skupinách

Skoré štúdie organizovaného správania ukázali, že pracovná skupina úplne vplýva na správanie sa jednotlivcov. Ak je vytváraný nový pracovný tím, členovia tímu majú sklon k pozitívnym emóciám a kreativite tímu. Paradoxne požiadavka pre inováciu závisí od dôvery v prostredie. Mnohí odborníci veria, že perspektívny manažment je základom kreativity a obnovy.

Hierarchická štruktúra a moc

Vo väčších skupinách nastávajú problémy s organizovaním činnosti a s interakciami členov. Moc sa začne sústreďovať do rúk niektorých členov a tak vzniká hierarchické usporiadanie ich statusov, takzvaný železný zákon oligarchie, ktorý sformuloval sociológ Robert Michels. Tento zákon hovorí, že ak vo veľkej skupine nie je možné, aby všetci členovia každodenne rozhodovali o spoločných záležitostiach, väčšina jej členov sa stáva pasívnou a moc nevyhnutne prechádza do rúk niekoľkých členov, respektíve jedného člena, čiže vodcu. Existujú rôzne typy vodcov, napríklad inštrumentálny vodca, ktorý plní úlohu organizátora pri zabezpečovaní úloh a cieľov.

Formálna a neformálna štruktúra organizácie

Formálna organizácia je analyticky myslený modelový typ organizácie, kde základné pojmy, s ktorými sa operuje, sú celok, jeho štruktúra, subsystém a prvky. Základom tejto koncepcie je racionálna výstavba štruktúry organizácie vychádzajúca z cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté, a z činností, ktoré sú pre dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutné. Existujú rôzne typy formálnych štruktúr:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Funkčná štruktúra: Podľa pracovného procesu určuje radu do seba zapadajúcich a na sebe nadväzujúcich činností. Kombinujú sa tu jednotlivé pozície a roly vyplývajúce z deľby práce, z technických, technologických a organizačných hľadísk.
• Hierarchická štruktúra: Štruktúra na základe moci sleduje vzťahy vzájomnej nadriadenosti a podriadenosti. Slúži ku koordinácií činností a k riadeniu a je základom pre usporiadanie organizácie.
• Komunikačná štruktúra: Komunikačná sieť zaisťuje prenos informácií potrebných ku koordinácii a riadeniu. Hlavným kritériom je to, do akej miery umožňuje rýchly a adresný presun informácií bez deformácie ich obsahu.

tags: #sociálny #status #práce #definícia