Sociálny status žiaka: Definícia, typy a význam v školskom prostredí

Sociálny status žiaka je komplexný pojem, ktorý ovplyvňuje jeho správanie, interakcie a celkový úspech v škole. Tento článok sa zameriava na definíciu sociálneho statusu žiaka, jeho typy, súvisiace koncepty ako sociálna rola a mechanizmy sociálnej kontroly, a tiež na význam sociálneho pedagóga v školskom prostredí.

Definícia sociálneho statusu

Sociálny status predstavuje trvalejšiu pozíciu, ktorú žiak zaujíma v spoločnosti, v triede, v škole. Táto pozícia je ovplyvnená rôznymi faktormi, ako sú schopnosti, úspechy, sympatie, ale aj antipatie. Sociálny status je spojený s určitými právami a povinnosťami, ktoré žiak v danej pozícii má. Každý žiak zastáva v spoločnosti a v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií.

Typy sociálneho statusu

Rozlišujeme niekoľko typov sociálneho statusu:

• Vrodený sociálny status: Tento status je daný žiakovi pri narodení a jednotlivec ho nemôže ovplyvniť. Príkladom môže byť etnická príslušnosť alebo pohlavie. Vrodený sociálny status umožňuje malú, alebo dokonca žiadnu sociálnu mobilitu.

• Získaný sociálny status: Žiak ho získava vlastným pričinením, napríklad úspechmi v škole, v športe alebo v iných aktivitách. Je ovplyvnený úsilím žiaka. Snaha zviditeľniť status vedie k používaniu tzv. statusových symbolov.

  Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Vnútený sociálny status: Tento status je žiakovi pridelený spoločnosťou alebo sociálnou skupinou, často proti jeho vôli. Príkladom môže byť status utečenca alebo člena marginalizovanej skupiny.

Sociálna rola žiaka

Sociálna rola predstavuje vzor správania, ktorý je očakávaný od žiaka v danej sociálnej pozícii. Je určená spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami spojenými so sociálnym statusom. Spoločnosť i sociálna skupina prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov.

• Predpísaná rola: Očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom. V školských podmienkach je to adekvátne správanie učiteľa vo vzťahu k žiakom, k rodičom, ku kolegom a pod.

• Výkon roly: Reálne, aktuálne, skutočné správanie aktéra roly, ktorú v svojom profesionálnom živote zastáva.

Rolové konflikty

V súvislosti s výkonom sociálnych rol môže dôjsť k rolovým konfliktom, ktoré delíme na:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Interpersonálne konflikty: Konflikt medzi dvoma či viacerými rolami, ktorý vychádza z konfliktu záujmov - je ťažké byť zároveň napr. otcom i manažérom.

• Intrapersonálne konflikty: Konflikt osobnosti a roly, odmietanie roly, konflikt vo vnútri roly.

Mechanizmy sociálnej kontroly

Mechanizmy sociálnej kontroly sú nástroje, pomocou ktorých spoločnosť zabezpečuje poriadok a stabilitu. Je to úsilie spoločnosti o sebareguláciu, proces vynucovania konformity (poslušnosti, súhlasu, prispôsobenia sa normám) spoločnosťou. Väčšina členov spoločnosti, nakoľko prechádza procesom socializácie, sa správa konformne v súlade so spoločenskými normami, preto nie je nutná ich kontrola zo strany štátu, v ich prípade stačí sebakontrola.

Existujú dva základné typy kontroly v spoločnosti:

1. Neformálna sociálna kontrola: Ide o neoficiálny sociálny nátlak. Členovia sú nútení správať sa v súlade s normami, či už na základe odmien, ocenení alebo pochvál, keby tomu tak nebolo, nasledoval by výsmech, pokarhanie, zahanbenie (v dedine napríklad medzi susedmi), ide im o verejnú mienku.
2. Formálna sociálna kontrola: Ide o oficiálny sociálny nátlak, ktorý vykonávajú inštitúcie, napr. polícia, súdy, prokuratúra.

Trieda ako sociálna skupina

Trieda ako malá sociálna skupina predstavuje sekundárnu, administratívne organizovanú skupinu, v ktorej sa schádzajú deti v rovnakom veku, ktoré riadi triedny učiteľ a na ktorej participujú vyučujúci jednotlivých predmetov alebo učiteľ, ktorý vedie výučbu všetkých predmetov sám. Na deti výrazne pôsobí prostredie školy, triedy, chodby, špeciálnych učební, laboratórií, telocvične, auly, šatne, školský dvor.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Dynamika triedy

Významnú rolu zohráva dynamika triedy. Každá trieda svojim zložením žiakov má svoju vlastnú dynamiku, harmóniu či disharmóniu. Americký psychológ Bogardus zaviedol pojem „sociálny odstup“ (dištanc). Z neho obyčajne vzniká antipatia. Opakom sociálneho odstupu je „sociálna blízkosť“ (intimita). Z pozitívnej sociálnej blízkosti sa spravidla rodí sympatia, ochota spolupracovať, vytvárať bližšie vzťahy. Prostredníctvom triednických hodín by mal učiteľ v spolupráci so žiakmi organizovať rôzne „team buildingové“ skupinu posilňujúce aktivity, ktoré pomôžu deťom sa lepšie poznať, spolupracovať, prežívať pozitívne emócie mimo školských tried.

Štruktúra triedy

Učiteľ by sa mal snažiť spoznať štruktúru svojej triedy napr. využitím metódy sociometrie, na základe ktorej zisťuje status a obľúbenosť, sympatickosť, odmietanie jednotlivých žiakov. Je dokázané, že v každej skupine sa časom vytvoria 3 vrstvy, ktoré vytvárajú akúsi hierarchiu.

• Elita - vodcovská skupina: Zaberá najvyššie miesto, udáva celej triede tón a vytvára atmosféru triedy.
• Stredná vrstva: Tvoria ju väčšina žiakov, je to priemer a na rozdiel od vedúcich žiakov sú to žiaci, ktorí sú vedení. Keď niekto z tejto vrstvy chýba, na charaktere skupiny sa nič nezmení.
• Spodná vrstva: Tvorená žiakmi, ktorí sú spravidla inými málo rešpektovaní.

Sociálny pedagóg v škole

V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.

Úlohy sociálneho pedagóga

Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a u jednotlivých žiakov.

Prevencia sociálno-patologických javov

Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení.

Legislatívny rámec

V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.

tags: #sociálny #status #žiaka #definícia