Sociálny systém spoločnosti: Definícia a fungovanie

Sociálny systém spoločnosti predstavuje komplexný a rozsiahly rámec, v ktorom interagujú jednotlivci a skupiny, zdieľajúci spoločné územie, kultúru, hodnoty, normy a sociálne štruktúry. Je to zložitá sieť prepojení a interakcií, ktoré vytvárajú sociálny poriadok a umožňujú uspokojovanie potrieb jej členov.

Podstata sociálneho systému

Sociálny systém je viac než len súhrn jednotlivcov; je to dynamický celok, ktorý zahŕňa:

• Sociálne konanie: Každé konanie človeka, ktoré je vyvolané jeho potrebou a je základom rozličných sociálnych spojení a vzájomných pôsobení.
• Sociálne vzájomné pôsobenie: Systém vzájomne podmieneného sociálneho konania, pri ktorom konanie jedného subjektu je zároveň príčinou a dôsledkom zodpovedajúceho konania iných ľudí.
• Sociálne vzťahy: Jedna z foriem prejavu sociálnych vzájomných pôsobení, ktoré môžu byť primárne (osobné, emocionálne vzťahy, napr. v rodine) alebo sekundárne (neosobné vzťahy, špecifický cieľ, napr. vo formálnych skupinách).
• Sociálne skupiny a zoskupenia: Formy vzájomného sociálneho pôsobenia, združenia ľudí zamerané na uspokojovanie ich potrieb v realizácii spoločných cieľov.
• Sociálne inštitúcie a organizácie: Formy sociálneho vzájomného pôsobenia a jeden zo základných prvkov sociálnej štruktúry spoločnosti (napr. rodina, systém vzdelávania, závody, banky, štát).
• Sociálne role: Očakávané štandardné správanie jednotlivca, vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami.
• Sociálne normy a hodnoty: Konkrétne pravidlá a predstavy o tom, čo je správne a žiadúce, ktoré usmerňujú správanie členov spoločnosti.

Štruktúra spoločnosti

Štruktúra spoločnosti vyjadruje usporiadanie jej častí do celku, vytvárajúc sieť vzťahov medzi prvkami. Vzniká na základe potreby ľudí združovať sa, vytvárať zoskupenia a vzájomné vzťahy. Správanie sa v týchto zoskupeniach sa riadi pravidlami, ktoré nadobúdajú ustálenú podobu a nazývajú sa sociálne roly. Na základe plnenia sociálnej roly získava jednotlivec určité postavenie v spoločnosti, ktoré sa nazýva sociálny status.

Sociálny status: Postavenie jednotlivca v spoločnosti

Sociálny status je postavenie jednotlivca v spoločnosti alebo v sociálnej skupine. Je to sociálna pozícia, ktorú jednotlivec získava na základe plnenia sociálnych rolí, teda na základe toho, ako vykonáva svoju danú úlohu. S týmto postavením sú spojené určité práva a povinnosti. Každý človek zastáva viacero sociálnych statusov.

Druhy sociálnych statusov:

• Kľúčový sociálny status: Rozhodujúci status, ktorý charakterizuje jedinca a na základe ktorého ho poznajú ostatní členovia spoločnosti.
• Vrodený sociálny status: Status, ktorý je človeku daný od narodenia a nemôže ho zmeniť (rasa, pohlavie, vek).
• Získaný sociálny status: Status, ktorý človek získava svojou aktivitou a môže ho ovplyvniť (vzdelanie, profesia, ovládanie cudzích jazykov).
• Vnútený sociálny status: Status, ktorý jednotlivcovi vnúti spoločnosť (nezamestnanosť).

Sociálny status je premenlivý a nestály.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Sociálna stratifikácia a sociálne nerovnosti

Sociálne nerovnosti označujú stav, keď členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom, ako sú moc, bohatstvo a prestíž. Sociálna stratifikácia je usporiadanie spoločnosti do vrstiev alebo tried na základe sociálnej nerovnosti. Veľké skupiny ľudí sa odlišujú podľa rôznych kritérií, ako sú bohatstvo, príjmy, vzdelanie, životný štýl a prestíž povolania.

Základné črty sociálnej stratifikácie:

• Univerzálnosť: Vyskytuje sa vo všetkých spoločnostiach.
• Dedičnosť: Sociálne postavenie sa často dedí z generácie na generáciu.
• Všeobecnosť: Ovplyvňuje všetky aspekty života.
• Rozdiely v chápaní: Rôzne spoločnosti a kultúry majú odlišné chápanie sociálnej stratifikácie.

Systémy stratifikácie v histórii:

• Otrokárstvo: Extrémna forma sociálnej nerovnosti, kde sú niektorí ľudia majetkom iných.
• Kasty: Systém spojený s indickou kultúrou, kde je vylúčené posunúť sa z jednej kasty do druhej.
• Stavy: Systém, ktorý existoval v minulosti, kde bola spoločnosť rozdelená na šľachtu, kňazov a tretí stav (roľníci, obchodníci, remeselníci, mešťania).
• Triedy: Systém, kde nemajú presné stanovené hranice a existuje sociálna mobilita. Základom triedneho rozdelenia sú ekonomické rozdiely.

Sociálna mobilita

Sociálna mobilita je schopnosť jednotlivca a sociálnych skupín pohybovať sa v stratifikačnom systéme z jednej pozície do druhej, alebo z jednej vrstvy do druhej.

• Vertikálna mobilita: Pohyb jednotlivca z jednej vrstvy do druhej (vzostupná alebo zostupná).
• Horizontálna mobilita: Pohyb jednotlivca z jednej sociálnej pozície do druhej v rámci tej istej sociálnej vrstvy.

Sociálna rola

Sociálna rola je očakávané štandardné správanie jednotlivca, vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami. Je to súbor práv a povinností, ktoré má jednotlivec v určitej konkrétnej situácii. Spoločnosť sa mení, a tým sa menia a vyvíjajú aj vzory správania. Jednotlivec má viac sociálnych rolí, ktorých počet závisí od jeho aktivity.

Získavanie sociálnych rolí:

• Pozorovaním a napodobňovaním: Dieťa pozoruje a napodobňuje svojich rodičov.
• Vlastnou skúsenosťou: Vlastným hraním rolí sa učíme, ako sa treba správať.
• Prostredníctvom inštitúcií: V škole sa učíme, ako sa správať v budúcej profesii.

Učenie sociálnym rolám prebieha v procese socializácie. V tejto súvislosti rozlišujeme predpísanú rolu (očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom) a výkon roly (skutočné správanie jednotlivca).

Sociálna situácia a sociálny problém

Sociálna situácia je stav, ktorý vzniká v procese interakcie jednotlivca a jeho sociálneho prostredia. Je to súhrn životných podmienok, okolností a vplyvov vzťahujúcich sa na určitú osobu alebo skupinu. Sociálnu situáciu nevytvárajú len vzťahy s najširším sociokultúrnym prostredím, ale aj vzájomné vzťahy medzi jedincami a jedinca so sociálnou skupinou.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálny problém sú sociálne situácie a podmienky v ľudských vzťahoch spoločnosti, ktoré sú považované za obtiažne a nežiadúce, a ktorým je potrebné venovať pozornosť korektívnymi a vyrovnávacími opatreniami.

Funkcie sociálnej práce

Sociálna práca plní niekoľko základných funkcií:

• Ochranná funkcia: Riešenie už vzniknutých sociálnych udalostí.
• Preventívna funkcia: Snaha predchádzať určitým škodám a nepriaznivým sociálnym situáciám.
• Kuratívna funkcia: Zameraná na odstraňovanie, neutralizovanie alebo zmierňovanie vzniknutých negatívnych procesov.
• Stimulačná funkcia: Podporovať, podnecovať, vyvolávať žiadúce sociálne chovanie sa jednotlivcov a sociálnych skupín.
• Rozdeľovacia a prerozdeľovacia funkcia: Prerozdeľovanie dôchodkov a účelové začleňovanie ľudí do spoločnosti.

Sociálne podnikanie ako súčasť sociálneho systému

Sociálne podnikanie predstavuje inovatívny prístup k riešeniu spoločenských problémov prostredníctvom podnikateľských aktivít. Sociálny podnik sa svojou podnikateľskou aktivitou snaží v prvom rade riešiť vybraný spoločenský problém. Napríklad integračné podniky volia podnikateľské aktivity, ktorými vytvárajú vhodné pracovné miesta pre znevýhodnené alebo zraniteľné osoby, ktoré by sa inak nezamestnali. Tieto tak dostanú prácu a príležitosť znovu sa začleniť do spoločnosti.

Na Slovensku je aktuálne vyše 500 registrovaných sociálnych podnikov, kde si našlo prácu takmer 4-tisíc zraniteľných a znevýhodnených osôb. Medzi registrovanými sociálnymi podnikmi nájdeme spoločnosti od obecných podnikov cez stavebné firmy, výrobné prevádzky až po výkonné firmy z oblasti obchodu či práva.

Získaním štatútu - registrácie - získava sociálny podnik prístup k priamym aj nepriamym formám pomoci. Od schválenia zákona o sociálnej ekonomike existuje verejný zoznam - Register sociálnych podnikov - na stránke ministerstva práce. Okrem toho existuje aj online katalóg, ktorý promuje tento typ podnikov.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Sociálne podnikanie na Slovensku upravuje Zákon číslo 112/2018 o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

Typológie spoločnosti

V priebehu dejín existovalo mnoho rôznych spoločností. Sociológia ich rozdeľuje do niekoľkých skupín - typov podľa spoločných znakov.

• Typológia podľa spôsobu práce, obživy a života: Spoločnosti lovcov a zberačov, pastierske spoločnosti, hortikultúrne spoločnosti, agrárne spoločnosti, industriálne spoločnosti.
• Typológia podľa kultúry: Monokultúrne spoločnosti, multikultúrne spoločnosti.
• Typológia súčasných spoločností: Demokratické spoločnosti, totalitné spoločnosti.

Podmienky spolužitia

Spolužitie ľudí môže existovať iba vtedy, ak:

• Ľudia sa nachádzajú v rovnakom čase na rovnakom mieste.
• Títo ľudia sú navzájom v kontakte a prebieha medzi nimi interakcia.

Komunikácia

Komunikácia je základ sociálnej interakcie a znamená prenos informácií, rôznych faktov, významov, správ a pod. Komunikácia sa môže uskutočňovať v priamom styku alebo v nepriamom styku.

• Verbálna komunikácia: Prostredníctvom reči.
• Neverbálna komunikácia: Prostredníctvom iných prostriedkov ako je reč, napr. prostredníctvom predmetov, mimiky, gestikulácie, dotykov.

Normatívne systémy spoločnosti

V každej spoločnosti prevažuje usporiadaná forma spolužitia, ktorá je organizovaná a usmerňovaná. Spoločnosť si vytvára hodnoty a normy.

• Hodnoty: Určité predstavy ľudí, o tom čo je správné.
• Normy: Konkrétne pravidlá, predstavy o tom, čo je správne, čo je žiadúce.

tags: #sociálny #systém #spoločnosti #definícia