Sociálny terapeut: Vzdelanie, rola a význam v systéme sociálnej starostlivosti

Sociálna práca a sociálne poradenstvo zohrávajú kľúčovú úlohu v moderných spoločnostiach, kde sa čoraz viac zdôrazňuje potreba pomoci a podpory pre jednotlivcov, rodiny a komunity v nepriaznivých životných situáciách. Sociálny terapeut, ako špecializovaný odborník v tejto oblasti, je dôležitým článkom v systéme sociálnej starostlivosti. Tento článok sa zameriava na vzdelanie potrebné pre výkon tejto profesie, jej špecifiká v zdravotníctve a etické aspekty.

Vzdelanie ako základ pre sociálneho terapeuta

Pre kvalifikovaný výkon sociálnej práce a sociálneho poradenstva je nevyhnutné adekvátne vzdelanie. Školenie v tejto oblasti je zamerané na získanie vedomostí a osvojenie zručností, ktoré umožnia absolventovi kurzu kvalitnejšie vykonávať základné sociálne poradenstvo v praxi. Vzdelávací kurz je určený pre všetkých pracovníkov, ktorí v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách chcú poskytovať, alebo už poskytujú základné či špecializované formy sociálneho poradenstva.

Účastníci kurzu formou prednášok, cvičení, hraním rolí, diskusií a workshopov získajú základné vedomosti, zručnosti a schopnosti z nasledovných oblastí:

• Sociálna práca a sociálne poradenstvo
• Aspekty sociálnej práce
• Sociálna terapia
• Klinická sociálna práca
• Terénna sociálna práca
• Práca so sociálnym klientom
• Oblasť zdravotníctva a pomáhajúcich profesií
• Legislatívne vymedzenia, zákon o sociálnych službách
• Posudková sociálna činnosť a iné

Obsah školenia pozostáva z teoretických prednášok, praktických sociálno-psychologických cvičení, prípravy zameranej na psychológiu, pedagogiku, právo, sociológiu, ale tiež na vybraný okruh zameraný na získanie potrebných vedomostí a zručností z oblasti sociálnych služieb, sociálneho poradenstva a prevencie sociálnoprávnej ochrany, plánovania a rozvoja sociálnej siete, organizácie a riadenia systému sociálnej pomoci a zabezpečovania sociálnej starostlivosti, teórie a metód sociálnej práce.

Ak máte záujem pôsobiť v oblasti sociálnej práce a sociálneho poradenstva, predmetný kurz je pre Vás ideálny.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Výstupné vedomosti a zručnosti

Po absolvovaní kurzu získa sociálny poradca a sociálny pracovník ďalšie odborné vedomosti, prehľad a nástroje, ktoré využije vo svojej praxi. Absolvent dokáže:

• Efektívne pracovať s klientami.
• Poskytovať sociálne poradenstvo.
• Rozumieť oblasti sociálnej práce, sociálnej rehabilitácii, klinickej sociálnej práce a ďalším nástrojom a kompetenciám pracovníka sociálnych služieb.

Úspešným zvládnutím svojej práce si pripraví základ pre Váš ďalší rozvoj a rast. Kurz ponúka nápady, myšlienky z praxe, metódy, okamžite aplikovateľné tipy a techniky, ktoré pomôžu ľahšie a úspešnejšie komunikovať s rozličnými typmi ľudí v rozmanitých situáciách. Účastníci načerpajú sociálne a komunikačné zručnosti, stanú sa asertívnejšími, priebojnejšími, spoznajú prečo ľudia komunikujú a jednajú tak ako jednajú, naučia sa hovoriť nie“, či vyvarovať sa manipulačným technikám. Naučia sa tiež správne čítať a interpretovať jazykové vyjadrovanie a reč tela ostatných ľudí a dozvedia sa, čo o nich prezrádza ich vyjadrovanie a reč tela. Pomocou cvičení si zlepšia verbálnu i neverbálnu komunikáciu.

Ďalšie informácie o kurze

• Dĺžka trvania: 1 deň
• Miesto konania: Bratislava / Slovenská republika / prezenčne
• Forma výuky: individuálna (One to One) alebo
• Minimálne vstupné vedomosti: nepredpokladajú sa konkrétne vedomosti
• Garant: Ing. Soňa Vigašová (senior lektorka, kouč) a PhDr. Mgr. Marek Horňanský, MSc. MBA
• Cieľová skupina: každý kto potrebuje rozvinúť vedomosti a odborné zručnosti / min.
• Kontakt: +421 940 575 609 alebo online.

Sociálna práca v zdravotníctve: Špecifická oblasť pôsobnosti

Sociálna práca má svoje špecifické postavenie aj v zdravotníctve, kde sa zameriava na poskytovanie opory, podpory, sprevádzania a pomoci pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený. Práve v zdravotníckom zariadení sa často odkryjú latentné problémy, ako je napr. týranie a zanedbávanie dieťaťa, nevyhovujúce sociálne prostredie, závislosť na alkohole a drogách atď.

Sociálny pracovník v zdravotníctve vychádza vo svojej práci z holistického modelu chápania človeka ako bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti. Pomoc sociálneho pracovníka máva spravidla charakter sociálnej agendy, sociálno-právneho poradenstva a sprostredkovania (žiadosti o umiestnenie do iných zariadení, kontaktovanie iných inštitúcií a pod.). Podľa vzdelania a ďalšieho výcviku sociálneho pracovníka a tiež miestom v multidisciplinárnom tíme však nemusí mať činnosť sociálneho pracovníka v nemocnici len administratívny charakter. Napríklad na psychiatrických oddeleniach môže sociálny pracovník s relevantným výcvikom v psychoterapii pôsobiť ako ko-terapeut, prípadne terapeut. Môže tiež koordinovať dobrovoľnícke aktivity v nemocnici, pôsobiť ako case manager a pod.

Kvalifikačné predpoklady a kompetencie

Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému každej vyspelej krajiny. Sociálny pracovník by mal spĺňať určité kvalifikačné štandardy:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Vysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa, v odbore sociálna práca.
• Praktické skúsenosti aspoň v rámci praktickej prípravy študentov v procese vzdelávania.

Byť kompetentným v sociálnej práci znamená, že sociálny pracovník disponuje určitými právomocami pre konkrétny okruh svojej pôsobnosti. Kompetentne konať znamená konať na základe a v zmysle týchto právomocí, so znalosťou problematiky a so zodpovednosťou za vlastné konanie.

Zmyslom profesionálnej prípravy sociálnych pracovníkov (t.j. vzdelávania na všetkých stupňoch a vo všetkých formách), sa tak okrem odovzdania sumáru informácií študentom stáva aj ich príprava na čo najkvalitnejšie zvládnutie profesionálnych kompetencií viažucich sa k výkonu profesie sociálna práca.

Sociálny pracovník v zdravotníctve má nepochybne svoje nezastupiteľné miesto. Rieši špecifické úlohy podľa typu zdravotníckeho zariadenia, typu oddelenia, počtu pacientov atď. Je potrebné mať vedomosti z:

• medicíny (základné odborné termíny, charakteristiky chorôb, význam psychologických, sociálnych a somatických faktorov)
• psychológie, psychoterapie, patopsychológie, psychiatrie
• zdravotníckej etiky
• sociológie
• sociálnej a zdravotnej politiky
• pedagogiky, andragogiky
• ošetrovateľstva
• práva a legislatívy
• výpočtovej techniky, informačných technológií

Práca sociálnych pracovníkov je náročná, veľmi zaujímavá, ale nie vždy docenená. Od pracovníka sa vyžaduje zodpovedný a ľudský prístup, osobné nasadenie, flexibilitu a v určitom zmysle i oddanosť svojmu povolaniu. Úspechy v tejto oblasti často nie sú viditeľné ihneď, predchádza im dlhodobá, mravčia práca sociálnych pracovníkov.

Osobnostné predpoklady

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu. Sociálny pracovník by mal mať vlastnosti zrelej osobnosti, medzi ktoré patrí citová stabilita, životný optimizmus a životné skúsenosti, ktoré mu pomáhajú reagovať, zvládať a prekonávať zaťaženie prameniace z náročnosti povolania.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom.

Sociálny pracovník v zdravotníctve využije skúsenosti s individuálnou, rodinnou a skupinovou prácou. Pri riešení problémov klienta/pacienta si musíme uvedomiť, že vzťah klienta k jeho chorobe nezávisí len od jeho osobnosti, ale aj od rodinného zázemia, a od etnických i kultúrnych tradícií.

Tímová práca je častokrát náročná a môže viesť ku konfliktom. Sociálny pracovník by mal mať schopnosti znášať konflikty a vedieť ich riešiť. V zdravotníctve všetci zainteresovaní vykonávajú svoju prácu v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných, preto hádam ani netreba zdôrazňovať, že práve tu stále viac vstupujú do popredia otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov.

Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácii, ktoré o klientovi získal. S tým úzko súvisí skutočnosť, že okrem profesionálnych kompetencií získaných prostredníctvom rôznych foriem vzdelávania, sociálny pracovník musí disponovať komplexnou osobnostnou výbavou.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od:

• Kvalitného vzdelania.
• Sociálneho rozhľadu.
• Integrovaného súhrnu povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery u ľudí).
• Profesionálnych predpokladov a schopností.
• Schopnosti komunikácie s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami.

Etapy práce sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy sú:

1. Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia): Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť. klient/pacient musí porozumieť poslaniu sociálneho pracovníka,dôraz je kladený na rozhovor o predmete spolupráce, vrátane formálnej dohody o právach a povinnostiach zúčastnených,dôležité je získať si dôveru klienta/pacienta,pacienta je treba posudzovať ako súčasť jeho rodiny v celom doterajšom živote, nielen v čase rozvinutia choroby,dôležité je, za akých okolností došlo k vzájomnému stretnutiu (či z iniciatívy sociálneho pracovníka alebo od klienta, prípadne na odporučenie iného zdravotníckeho pracovníka),metóda - individuálny

2. Stanovenie sociálnej diagnózy: Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu:kľúčové informácie o sociálnom probléme,od najzákladnejších vecí k zložitejším, témy musia mať hierarchickú postupnosť, používa otvorené otázky,správna anamnéza obsahuje dostatok informácií o klientovi, jeho osobnosti, rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch,informácie o tom, ako choroba ovplyvnila život klienta a celej rodiny, ako ju prijali, kde hľadajú oporu,obsah najzákladnejších informácií - identifikačné údaje, dôvod k intervencii (zjavný, alebo skrytý problém), rodinné pozadie, telesný stav, stupeň uspokojenia fyziologických potrieb, hygiena, intelekt a dosiahnuté vzdelanie, emocionálne prejavy, správanie, schopnosť riešiť problémy, zamestnanie a ekonomická situácia klienta, bývanie a bytové podmienky, dopravné prostriedky, stravovanie, osobné bezpečie, príbuzní klienta, sociálna opora, celkový dojem z klienta, všímať si pohľad do budúcnosti.Pozor! hľadanie slovnej podpory, mlčanie, popieranie faktov, agresia, emotívne neúmerné správanie).metódy - rozhovor, počúvanie, parafrázovanie, pozorovanie, prispôsobenie sa jazykuklienta, analýza existujúcich dokumentov.

3. Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci: V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc.plán práce je rozdelený do niekoľkých krokov,mnohí klienti majú viac problémov naraz,brať do úvahy dôležitosť a naliehavosť problémov a podľa toho postupovať:naliehavé problémy - plán krátkodobej pomoci,menej naliehavé - plán dlhodobejs plánom oboznámiť aj ostatných členov zdravotníckeho tímu a pripojiť ho k terapeutickému plánu,dohoda - kto, čo, za akých podmienok a dokedy,pozor na nespolupracujúceho alebo odporučeného klienta inou osobou, inštitúciou.

4. Intervencia a sociálna:

   • Bežná intervencia je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, kedy sociálny pracovník s klientom pracuje počas pravidelných, dohodnutých stretnutí na základe vopred vypracovaného plánu.
   • Krízová intervencia je určená pre klienta v akútnej krízovej situácii. Tento typ intervencie sa poskytuje v čase, ktorý je potrebný pre klienta, teda bez vopred dohodnutého, či naplánovaného stretnutia.

5. Ukončenie spolupráce: kontrola účinnosti použitých metód SP,bilancovanie / úplné, čiastočné alebo nedostatočné vyriešenie problému,ukončenie spolupráce SP a klienta - pacienta,odporučenie k inému odborníkovi v spádovej oblasti.

Zdravotne sociálny pracovník do značnej miery:

• Prispieva k humanizácii zdravotníckeho zariadenia, v ktorom pôsobí.
• Aktívne sa podieľa na „oživení“ takéhoto zariadenia.
• Pomáha pacientovi zorientovať sa v životnej situácii, ktorá môže byť pre neho nová a nezvyčajná.
• Pomáha pacientovi zorientovať sa v nemocničnom prostredí, a tým aj schopnosť lepšej adaptácie na život v danej inštitúcii.
• Vyhľadáva a poskytuje informácie, ktoré pacient potrebuje.
• Motivuje pacientov k tomu, aby sa stali spoluzodpovednými za riešenie svojej životnej situácie.

Pozícia sociálneho pracovníka v tíme zdravotníckych pracovníkov je opodstatnená, keďže práca SP v zdravotníctve má široký záber. Podstatné je však, ako je pozícia sociálneho pracovníka vnímaná jednak zdravotníckymi pracovníkmi a aj samotnými klientmi - pacientmi.

Etické princípy v sociálnej práci

Sociálny pracovník ako profesionál disponujúci odbornými vedomosťami a všeobecným prehľadom v spoločenskom dianí, musí spĺňať aj osobnostné predpoklady. Medzi základné princípy etiky sociálneho pracovníka patria:

• Prospešnosť (beneficiencia): Predpokladá konať dobro pre konkrétneho človeka.
• Neškodnosť (non-maleficiencia): Žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia. Dodržiavať pravidlo: „Nihil nocere!“ - nikdy neškodiť.
• Autonómia (svojbytnosť): Rešpektovať rozhodnutie pacienta/klienta podľa vlastného presvedčenia (autonómni pacienti/klienti môžu podľa svojho uváženia presunúť zodpovednosť za rozhodovanie na inú osobu - napr.

Etické požiadavky na zdravotnícky personál:

• Telesne a duševne zdravý
• Odborne a osobnostne zdatný:
  • Odborná úroveň - vedomosti
  • Prosociálnosť - poskytnúť pomoc bez rozdielu, prejaviť súcit, obetovať sa pre iných, nezávidieť úspechy iným
  • Empatia - schopnosť vcítiť sa do problémov iných
  • Solidárnosť
  • Svedomie
  • Sebavedomie
  • Komunikatívnosť - vzbudzuje dôveru
  • Sympatia - celkový zjav, oblečenie, správanie sa atď.
  • Stavovské cnosti - bezúhonnosť, česť, mlčanlivosť, pravdovravnosť, poctivosť, ochota, usilovnosť, nezištnosť, veľkorysosť, dochvíľnosť, trpezlivosť, vľúdnosť, obetavosť.

Uplatňovaním sociálnej práce v praxi poskytujú zdravotnícki pracovníci účinný nástroj k zvládaniu komplexnej problematiky zdravia a choroby. Pri výkone pomáhajúcich profesií sa pracovníci pridržiavajú etických kódexov, ktoré sa líšia podľa zamerania jednotlivých povolaní.

tags: #sociálny #terapeut #vzdelanie