Sociálny typ postavy v románe Dom v stráni: Charakteristika a kontext

Literárny a kultúrny vývoj v Európe od druhej polovice 19. storočia po dvadsiate roky 20. storočia priniesol nové pohľady na spoločnosť a človeka. Kultúrna atmosféra tohto obdobia bola sprevádzaná vznikom a zánikom rôznych skupín a experimentov, pričom sa narúšal vzťah medzi kultúrou a spoločenskými procesmi. Kultúra, veda a umenie sa osamostatnili a vyčlenili zo spoločenskej tradície, čo charakterizovalo pohyby v kultúre a zároveň viedlo k prudkému napredovaniu vo vede. Veda a umenie sa stali priestorom na experimenty, ktoré prehodnocovali dovtedajšie predstavy o svete, prírode, spoločnosti a človeku ako indivíduu. Po filozofii idealizmu sa na konci storočia presadzoval vo vede pozitivizmus, ktorý pestoval úctu k faktu, presnému pozorovaniu a experimentu. Západoeurópska literatúra sa zaoberala vzťahom medzi nízkou a vysokou literatúrou, pričom naturalizmus otvoril dvere do literatúry príbehom o sociálnej zvrátenosti, alkoholizme a telesnej i mravnej zakrpatenosti.

Slovenská literatúra porevolučných a matičných rokov sa po porážke revolúcie roku 1848-1849 dostala do novej situácie. Prísľuby o rovnoprávnosti národov Uhorska sa neuskutočnili a Viedenská vláda nastolila absolutistický režim. Prísny tlačový zákon, cenzúra a maďarizácia bránili rozvoju národného a spoločenského života. Po páde Bachovho absolutizmu (1859) a prijatím októbrového diplomu (1860) nastalo uvoľnenie režimu. Roku 1861 začal vychádzať politický časopis Pešťbudínske vedomosti, ktorý hlásal rovnoprávnosť národov Uhorska a stal sa organizátorom celonárodného memorandového zhromaždenia. Memorandum žiadalo uznanie slovenského národa a slovenského jazyka v rámci uhorského štátu. Z celého súboru požiadaviek sa uskutočnila iba nepatrná časť. Boli zriadené slovenské gymnáziá a v roku 1863 bola založená Matica slovenská, ktorá sa stala celonárodnou inštitúciou. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 zanikli vyhliadky na spravodlivé riešenie postavenia slovenského národa. Uhorská vláda neuznávala Slovákov ako národ a začalo sa prenasledovanie slovenských národovcov a inštitúcií.

Literárny vývoj po revolúcii možno rozdeliť na tri obdobia: roky absolutizmu, uvoľnenie politického života a formovanie mladej literárnej generácie. Literatúra postromantizmu (1850-1870) predstavuje prechod medzi romantizmom a realizmom. Literatúra mladej nastupujúcej generácie sa odlišuje od romantických diel obľúbenými krátkymi prozaickými útvarmi, záujmom o bežné príhody zo všedného života, štýlom približujúcim sa hovorovej reči, novým typom hrdinu, častou sociálnou tematikou a humorom.

Martin Kukučín a román Dom v stráni

Martin Kukučín (vlastným menom Matej Bencúr) bol slovenský prozaik, dramatik a publicista, ktorý sa narodil v roku 1860 v Jasenovej a zomrel v roku 1928 v Pakraci v Chorvátsku. Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Svojim dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu.

Román Dom v stráni, ktorý Kukučín písal v rokoch 1902 - 1903 a knižne publikoval v rokoch 1911 - 1912, je tematicky ukotvený v reáliách chorvátskeho života, no zároveň prepojený s aktuálnymi problémami slovenskej literatúry. Román sa dáva do súvislosti s románmi Kotlín od S. H. Vajanského a Rodina Rovesných od Jána Čajaka ml.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Téma a idea románu

Téma románu sa sústreďuje na základné veci ľudského života: lásku a smrť. Kukučín zasadzuje príbeh do dalmatínskeho prostredia, kde zachytáva ľúbostné vzplanutie mladého statkára Nika Dubčića k dcére sedliaka Katice Beracovej. Ich verejné zasnúbenie vyvoláva nedôveru a nevôľu nielen u Katicinho otca Mateho a Nikovej matky Anzuly, ale aj u celej komunity. Sám autor zobrazuje vzťah mladých z rozdielnych spoločenských vrstiev ako narušenie prirodzených životných noriem.

Idea románu vyjadruje nemožnosť spojenia dvoch svetov, sedliackeho a statkárskeho. Autor zároveň vyjadruje vlastné názory na spoločenské pomery na Slovensku a pristupuje k nim kriticky.

Kompozícia a štruktúra diela

Dielo sa rozčleňuje na dve časti a na osemnásť kapitol, ktoré idú chronologicky za sebou. Dej sa točí okolo lásky Nika Dubčiča a Katice Beracovej. Ich láska rozvíri hladinu života oboch rodín, ale aj otázky týkajúce sa vzťahu oboch spoločenských tried: Nikovej matky, šory Anzula a Katicinho otca, težaka Mateho Beraca. Obaja vplývajú na lásku mladých, sú jednoznačne proti nej. Napokon sa Niko s Katicou rozchádza kvôli nepreklenuteľnosti rozporov medzi sedliakmi a statkármi. Autor v diele rozvíja námet z prostredia dalmatínskej dediny, no možno v ňom postrehnúť aj obraz pomerov na slovenskom vidieku z konca 19. storočia. V popredí záujmu autora je problém lásky na podklade majetkových a stavovských rozdielností, zasadený do životného príbehu dvoch rodín. Napätie v ľúbostnom príbehu mladých ľudí z týchto rodín odzrkadľuje existujúce sociálne rozpory spoločnosti.

Postavy a ich charakteristika

Mate Berac-Pretur: Vážený sedliak, otec Katici a Matiji, je predstaviteľom otca - patriarchu. Je v úcte všetkých spoločenských vrstiev, cenia si ho za múdrosť a pracovitosť. Miluje svoje deti, chce šťastie pre Katicu. Je hrdý na svoj sedliacky stav.

Jera: Manželka Mateho, nahovára Katicu poza chrbát otca, aby vytrvala vo vzťahu s Nikom, lakomá, baží po peniazoch.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Katica: Dcéra Mateho, krásna sedliacka dievčina. Slúži v meste. Dala slovo Paškovi Bobicovi, ale po čase zbadá, že k nemu nič necíti. Túži sa dostať do vyššej spoločnosti. Je vnímavá, cíti, že Nikova láska k nej sa vytráca. Katica Beracová, ktorá sa snaží o lepšie postavenie v spoločnosti, no chýbajú jej na to vhodné predpoklady. Oplýva závisťou a hnevom.

Niko Dubcic: Syn Anzuly, vychovávaný s láskou a porozumením. Má za sebou dosť pestrú mladosť. Úprimne sa zaujíma o ľud, rad by mu vlastenecky pomohol a na svoje prekvapenie zistí, že láska ku Katici ho nezblíži s ľuďom, naopak vznikne ešte väčšia priepasť. Niko, ktorý pociťuje silnú vášeň, sa rozhodne manželstvom so sedliačkou vrátiť k svojim koreňom.

Anzula: Vdova po kapitánovi Dubcicovi. Vydala sa za neho, hoci pochádzala zo zemianskej rodiny a on bol neurodzený. Vychovala syna, zo škôl ho zobrala, aby neochorel. Každý hľadá pomoc u nej, ale sa jej aj boja, vzbudzuje rešpekt. Vysoko si váži Mateho.

Zandome: Zeman, Nikov priateľ, prefíkaný, predstaviteľ modernej podnikateľskej vrstvy. Snaží sa mladým pomáhať. Práve táto postava sa stáva nositeľom Kukučínových názorov.

Paško Bobica: Priateľ Mateho, neskôr manžel Katici. Mladý, usilovný, ale nerozvážny sedliak. Žiarli na vzťah Katice a Nika.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Sociálny typ postavy v románe

Román Dom v stráni je sociálnym románom, ktorý zobrazuje spoločnosť, myslenie a konanie postáv v závislosti od sociálnych skupín. Tvorbou sociálnych románov autori dospeli k ustálenému typu literárnej postavy, ktorá sa označuje ako sociálny typ. Sociálny typ je literárna postava, ktorá stelesňuje výrazné znaky niektorej časti národného spoločenstva a tieto znaky sa stávajú jej živým symbolom. Je to postava, ktorá reprezentuje určitú sociálnu vrstvu alebo skupinu a nesie typické vlastnosti, názory a správanie pre túto skupinu charakteristické.

V románe Dom v stráni predstavuje Mate Berac klasický sedliacky typ, silno pripútaný k pôde, v ktorej vidí jedinú obživu. Je to zidealizovaná postava s kladnými vlastnosťami, múdrosťou a dodržiavaním tradícií. Niko Dubčič predstavuje mladého statkára, ktorý sa zaujíma o jednoduchý ľud, ale neskôr pochopí, že nie je možné zobrať ženu z nižšej spoločenskej vrstvy. Katica Beracová predstavuje sedliacke dievča, ktoré sa túži dostať do vyššej spoločnosti a v láske k Nikovi vidí možnosť, ako to dosiahnuť.

Realistické prvky v diele

Realistické prvky v diele sa prejavujú v opisoch prírody, ktoré majú až dokumentárny charakter, v hlavnom hrdinovi, ktorý je mužom činu, a vo využívaní hovorových prvkov jazyka. Kukučín vo svojej próze venuje pozornosť i sociálnej problematike a konfrontuje idealistické spoločenské názory Nika s pragmatickým pohľadom jeho priateľa Zandomeho.

Jazyk diela

Jazyk diela je poznamenaný bračským prostredím a obsahuje srbsko-chorvátske výrazy, talianske a francúzske slová a nárečové slová. V porovnaní s predchádzajúcimi prózami tu dochádza k zmene autorského štýlu. Kukučín venuje výrazne väčší priestor opisom prírody. Živá hovorovosť ustupuje monologickosti a pátosu, prehovory postáv sú zbavené dialogického charakteru a lexika románu pôsobí knižne.

tags: #socialny #typ #postavy #dom #v #strani