Jozef Gregor Tajovský: Sociálny typ postavy v jeho tvorbe

Jozef Gregor Tajovský, rodák z Tajova pri Banskej Bystrici, si toto miesto zvečnil aj vo svojom literárnom mene. Jeho dielo je hlboko prepojené so sociálnou realitou slovenskej dediny a s osudmi jej obyvateľov. Tajovský sa vo svojej tvorbe zameriava na zobrazenie postáv z rôznych spoločenských vrstiev, pričom s obzvláštnou pozornosťou sleduje životné osudy chudobných a utláčaných.

Životné skúsenosti formujúce spisovateľa

Tajovského pohľad na svet formovali nielen rodinné zázemie a výchova, ale aj spoločensko-politická situácia, v ktorej vyrastal. Pochádzal z rodiny remeselníka, no dôležitú úlohu v jeho živote zohral starý otec, u ktorého našiel útočisko a pochopil mravné a sociálne hodnoty. Počas štúdia na strednej škole v Banskej Bystrici bol svedkom násilnej maďarizácie, ktorá ho utvrdila v jeho národnom presvedčení. Krátke pôsobenie ako učiteľ bolo poznačené nezhodami s vrchnosťou kvôli jeho národnému cíteniu, čo ho napokon doviedlo k štúdiu na obchodnej akadémii v Prahe. Tu sa aktívne zapojil do činnosti študentského spolku Detvan. Po návrate pracoval ako úradník a oženil sa s Hanou Lilgovou, ktorá sa pod jeho vplyvom tiež začala venovať literatúre. Účasť v prvej svetovej vojne a pôsobenie v československých légiách mu priniesli nové životné skúsenosti, ktoré sa neskôr odrazili v jeho tvorbe.

Prvé prozaické diela a obraz dediny

Tajovského literárne začiatky sú spojené s prózou, v ktorej sa sústredil na zobrazenie života na dedine. V dielach ako Starého otca rozpomienky, Čarodejné drievce, Ferko a Jastraby vykresľuje realitu dedinského života, najmä z pohľadu chudobnejších vrstiev. Tieto prózy prinášajú nový pohľad na dedinu, ktorý sa vyznačuje predovšetkým sociálnou skutočnosťou.

Portréty postáv v kontexte spoločenských väzieb

V prvom období svojej prozaickej tvorby sa Tajovský prejavil ako vynikajúci portrétista. Jeho diela sa vyznačujú silným esteticko-etickým nábojom, ktorý spočíva vo vykreslení postavy vo vzťahu k sebe samej, k iným postavám a k spoločenským väzbám. Príkladom je postava Mlieča, ktorého morálne vlastnosti a ľudskosť sú v kontraste s jeho zovňajškom a s charakterom gazdu a richtára, u ktorého slúži. Tajovský sa neváha dotknúť aj ťažkých tém, ako je alkoholizmus a jeho dopad na životy ľudí. V poviedke o hluchej slúžke Apoliene odhaľuje následky alkoholizmu, pričom výsmešný postoj učňov k slúžke sa postupne mení na pochopenie a súcit.

Súcit s trpiacimi a hľadanie spravodlivosti

V ďalších dielach, ako Horký chlieb, Na chlieb, Mišo, sa Tajovský vyznačuje dojímavým súcitom s trpiacimi a bezmocnosťou v riešení osobných problémov pri naprávaní krívd (Mamka Pôstková). Zároveň prejavuje istú dávku zhovievavosti k slabostiam svojich hrdinov (Umrel Tomášik). Postavy v Tajovského dielach sa usilujú o čistotu svojho mena, o česť a dôsledne si ju bránia. Opierajú sa o mravné princípy a voči zlu stoja bezbranné, spoliehajúc sa iba na svoju fyzickú a mravnú silu.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Dramatická tvorba a analýza dedinskej duše

Tajovský sa venoval aj dramatickej tvorbe, v ktorej sa snažil oslobodiť ľudovú hru od moralizovania a folkloristickej ozdobnosti. Spočiatku sa venoval žánru veselohry, no neskôr sa preorientoval na vážne hry, ako Nový život, v ktorých budoval dramatické konflikty, dotýkajúce sa analýzy „duše“ dedinského človeka a ním vytváraných a rešpektovaných medziľudských vzťahov. Vrcholom tohto typu drámy sú Statky-zmätky. Medzi jeho jednoaktovky patria Matka, Tma, Hriech, V službe, v ktorých účinnou dramatickou skratkou a hlbokým ponorom do vnútra postavy odkrýva mnohé morálne a sociálne verejne zamlčiavané skutočnosti.

Statky-zmätky: Kritika spoločenských pomerov

Dráma Statky-zmätky je päťdejstvová hra, v ktorej autor kriticky zobrazil spoločenské pomery na dolnozemskej dedine. V centre deja sú bohatí bezdetní manželia Ondrej Palčík a jeho žena Mara, ktorí svoje majetkové problémy chcú riešiť za pomoci rodín Ľavkovcov a Kamenskovcov. Nahovoria chudobných Ľavkovcov, aby im dali syna Ďurka za vlastného, oženili ho so Zuzkou Kamenskou a oni im prepíšu po smrti svoj majetok. Plán sa Palčíkovi podarí, no keď Ďuro zistí, že išlo len o sľuby, začínajú sa rozbroje. Po čase strpčí Zuzke život až do tej miery, že odchádza z domu Palčíkovcov a Ďuro si privádza k sebe druhú ženu Betu. Keď na gazdových meninách na popud chamtivej Bety žiada Palčíka, aby mu prepísal majetok a pre svojich rodičov pôžičku, Palčík odmietne. Sklamaná Beta opúšťa Ďura a Palčík ho v zlosti vyženie z domu. Jadro dramatického konfliktu teda v tejto hre tvorí zápas o majetok, vyostrovaný citovými krízami a nezhodami na jednej strane a charakterovými protikladmi na strane druhej.

Reflexia revolučných udalostí v dramatickej tvorbe

Hry Smrť Ďurka Langsfelda, Blúznivci a Hrdina sa dotýkajú udalostí revolučných rokov a sledujú osudy slovenského povstalca, učiteľa Ďurka Langsfelda. V Blúznivcoch rozvádza tragický údel notára Messerschmidta pranierujúceho plané národovectvo. V dráme Hrdina zaznamenáva „hlas“ svedomia demobilizovaného vojaka Janka Mihálika, ktorý sa stal hrdinom proti svojej vôli. Vo všetkých troch prípadoch ide o hry, v ktorých Tajovský reflektuje zložité spoločenské a politické otázky svojej doby.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #socialny #typ #postavy #tajovsky #charakteristika