
Strata zamestnania môže byť stresujúca udalosť. Našťastie, na Slovensku existuje systém podpory v nezamestnanosti, ktorý pomáha ľuďom preklenúť toto náročné obdobie. Táto dávka, známa aj ako podpora v nezamestnanosti, slúži na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach, nároku, výške a ďalších aspektoch podpory v nezamestnanosti na Slovensku.
Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa, keď je občan zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Hlavnou podmienkou je však dostatočne dlhé obdobie poistenia v nezamestnanosti.
Konkrétne, nárok na dávku v nezamestnanosti má poistenec, ktorý bol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, čo predstavuje 730 dní. Rok poistenia v nezamestnanosti je pritom 365 dní. Táto podmienka platí od 1. januára 2018; pre obdobie do 31. decembra 2017 platila podmienka troch rokov poistenia.
Dôležité je, že povinné poistenie v nezamestnanosti si platia zamestnanci - týka sa to nielen ľudí v trvalom pracovnom pomere, ale aj pracujúcich na dohody s pravidelnou odmenou. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti si môžu platiť najmä SZČO (živnostníci) a iné osoby, ktoré nie sú povinne poistené. Ak je teda napríklad živnostník a chce mať nárok na podporu, musí sa prihlásiť na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a platiť si ho.
Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Sociálna poisťovňa v takom prípade vydá rozhodnutie o nepriznaní dávky. Proti rozhodnutiu sa síce dá podať odvolanie, ale úspešné môže byť len vtedy, ak viete dodatočne preukázať nejaké obdobie poistenia navyše.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti sa započítava obdobie, počas ktorého bol zamestnanec poistený v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu. Naopak, do obdobia poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti.
Pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa obdobie dobrovoľného poistenia započítava len vtedy, ak poistenec uhradil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň jeho splatnosti.
Prvým krokom k získaniu podpory je registrácia na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Prihlásiť sa na úrad práce je dobrovoľné, nie je to zákonná povinnosť, avšak pokiaľ tak neurobíte, musíte si ako nezamestnaná osoba sami platiť zdravotné poistenie. Ak zmeškáte túto 10-dňovú lehotu, úrad vás zaeviduje až odo dňa podania žiadosti, čiže ak napríklad prídete na úrad až mesiac po výpovedi, podpora vám pôjde až od toho dňa a za predchádzajúci mesiac už spätne nedostanete nič.
Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie môžete podať osobne na príslušnom úrade práce (podľa miesta trvalého bydliska) alebo elektronicky cez portál Slovensko.sk. K žiadosti na úrade si prineste občiansky preukaz a dokument o ukončení pracovného pomeru (napr. kópiu výpovede či dohody o skončení, prípadne zápočtový list).
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce prostredníctvom tlačiva Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie.
Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne.
K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.
Výška podpory sa odvíja od vášho zárobku - štandardne ide o 50 % vášho priemerného hrubého príjmu (presnejšie 50 % z denného vymeriavacieho základu). Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný.
Výška dávky v nezamestnanosti sa teda vypočíta ako DVZ x 50 % x počet dní v danom mesiaci, za ktorý patrí dávka.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
V prípade, že sa vám výška mzdy za posledné dva roky výrazne menila, definícia v zákone a výpočet dávky v nezamestnanosti sú veľmi komplikované. Až zbytočne. Preto dlhodobo presadzujeme jeho reformu.
Na výpočet dávky sa štandardne používa denný vymeriavací základ (DVZ). Ak sa však v rozhodujúcom období nenachádza žiadny vymeriavací základ - dávka sa určí z tzv. konštanty. Pri inom súbežnom zamestnaní počas rodičovskej dovolenky (napr. dohoda) sa zohľadní dosiahnutý príjem len v prípade, že je vyšší ako ten, ktorý bol dosiahnutý v období dvoch rokov pred nástupom na rodičovskú dovolenku.
Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti je zákonom limitovaná. Od 1. júla 2022 je to suma 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci.
Pre rok 2025 je maximálna výška dávky v nezamestnanosti 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.
Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.
Ak je dávka v nezamestnanosti určená z tzv. konštanty, má žiadateľ nárok bez ohľadu na jeho skutočný denný vymeriavací základ.
Predstavme si situáciu, že priemerný mesačný príjem žiadateľa bol 1 140 eur v prvom polroku 2025 a bol prepustený zo zamestnania k 1. júlu daného roka. Denný vymeriavací základ by bol 49,3151 eur. Mesačná dávka v nezamestnanosti by bola 739,80 eur (49,3151 x 50 % x 30 dní). Žiadateľ by teda dostal približne 740 eur, čo je pokles o 400 eur mesačne.
Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najviac 6 mesiacov od zaevidovania sa na úrade práce. Toto 6-mesačné podporné obdobie plynie v podstate nepretržite, existujú však situácie, kedy sa jeho plynutie pozastaví. Podporné obdobie 6 mesiacov je pre všetkých rovnaké - zákon v súčasnosti nerozlišuje dĺžku podpory podľa veku ani počtu odpracovaných rokov. Po uplynutí šiestich mesiacov podpora definitívne končí.
Môže nastať situácia, že síce máte nárok na podporu 6 mesiacov, ale nájdete si novú prácu skôr. V tom prípade prestávate byť nezamestnaným a výplata podpory sa logicky zastaví (Sociálna poisťovňa ju ukončí dňom, keď vás úrad vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie).
Dobrou správou je, že o ňu nemusíte prísť. Podľa zákona platí, že ak vás vyradili z evidencie počas poberania dávky a do dvoch rokov sa opätovne zaevidujete na úrade práce, máte nárok poberať podporu ďalej - a to len za zostávajúce obdobie do uplynutia 6-mesačného podporného obdobia. Jednoducho povedané, dočerpáte si zvyšné mesiace podpory, ktoré vám zostali. Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti.
Existuje tiež možnosť dať si nevyčerpanú podporu vyplatiť jednorazovo, no v takom prípade už neskôr nebudete môcť nič dočerpávať. Ak ste podporu poberali minimálne 3 mesiace a zamestnali ste sa, môžete Sociálnu poisťovňu požiadať, aby vám naraz vyplatila 50 % z dávky za zostávajúcu nevyčerpanú časť podporného obdobia. Dostanete tak „polovicu zvyšku“ peňazí naraz. Druhú polovicu už potom nedostanete, ani keby ste do dvoch rokov znova prišli o prácu. Túto možnosť preto zvážte - hodí sa napríklad v situácii, keď už neplánujete zostať na Slovensku alebo v dohľadnej dobe meniť zamestnanie, a zvyšnú podporu by ste inak nechali „prepadnúť“ štátu.
Ak si teda človek nájde prácu po mesiaci a po pol roku o túto prácu príde, zostáva mu 5 mesiacov podpory.
Poberateľ dávky v nezamestnanosti má určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Vo všeobecnosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.
Okrem toho je dôležité, aby osoba aktívne hľadala nové zamestnanie.
Ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad z dôvodu nemoci, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods.
Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. V tomto má pomáhať aj úrad práce.
Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok.
Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.
Na získanie nárok na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.
Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu. Dôvod skončenia pracovnoprávneho vzťahu ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na určitý alebo neurčitý čas, nezohľadňuje. Možno v súčasnosti poberať dávky v nezamestnanosti aj pri dobrovoľne ukončenom pracovnom pomere, napríklad z dôvodu tzv. plánovanej „pracovnej prestávky“? Nemajú vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania.
V prípade, ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz. Ale zároveň platí, že pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov.
Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.
Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. V prípade, že odchádzate do „riadneho“ dôchodku , táto skutočnosť vás neovplyvní.
Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.
Všetky informácie popísané vyššie sú aktuálne platné v roku 2025. Od roku 2026 by mali nastať zmeny, ktoré boli predstavené v rámci opatrení z tretieho konsolidačného balíčka. Navrhované zmeny sa týkajú aj poberania dávky v nezamestnanosti. V praxi to má vyzerať tak, že v prvom až treťom mesiaci poberania podpory zostáva výška dávky nezmenená, teda 50 %. V štvrtom mesiaci by to malo byť 40 %, v piatom mesiaci 30 % a v šiestom mesiaci iba 20 % z denného vymeriavacieho základu. Tým chce štát motivovať ľudí k tomu, aby si nové zamestnanie našli rýchlejšie ako doteraz.
tags: #socialny #urad #podmienky #podpora #v #nezamestnanosti