Sociálny Vývin v Psychológii: Definícia, Etapy a Faktory

Ľudský život je fascinujúca cesta neustálych zmien, rastu a adaptácie. Od prvých okamihov po narodení až po neskorú starobu prechádzame neustálym vývojom, ktorý formuje to, kým sme. Práve týmto dynamickým procesom sa zaoberá vývinová psychológia - kľúčová oblasť psychológie, ktorá skúma, ako sa ľudia menia a zostávajú rovnakí v priebehu času.

Vývinová Psychológia: Základné Pojmy a Definície

Vývinová psychológia, niekedy uvádzaná aj ako vývojová psychologie, je vedecká disciplína, ktorá systematicky skúma kvantitatívne a kvalitatívne zmeny v ľudskom živote od počatia po smrť. Skúma vývin psychických javov (procesov, stavov a vlastností osobnosti). Zaoberá sa charakteristikami zmien, ktoré v človeku prebiehajú, a opisuje zmeny, ktoré sú typické pre jednotlivé životné obdobia. Psychický vývin v sebe zahŕňa kvalitatívne aj kvantitatívne zmeny, rozvoj, rast, zdokonaľovanie osobnosti a jej stagnáciu.

Úlohou vývinovej psychológie je poznať a opísať zákonitosti psychofyzických zmien, aby sme v konečnom dôsledku lepšie poznali človeka v jednotlivých fázach jeho života. Rozlišujeme ontogenézu a fylogenézu človeka. Ontogenéza človeka je vývin psychických a telesných vlastností osobnosti od okamihu oplodnenia vajíčka spermiou až po smrť jedinca. Fylogenéza človeka je vývoj človeka v priebehu evolúcie živých organizmov na Zemi.

Ontogenetická psychológia má dve časti: teoretickú a konkrétnu (praktickú). Teoretická časť poskytuje množstvo základných poznatkov o priebehu duševného vývinu, poukazuje na príčiny, podmienky a okolnosti, ktoré pri vývine spolupôsobia zákonitosti vývinu, vypracováva orientačné normy pre vývin v rôznych obdobiach veku. Konkrétna (praktická) časť sa zaoberá opisovaním, analýzou a vysvetľovaním vývinových zmien u jedinca počas periodizácie (obdobiach).

Praktický význam vývinovej psychológie spočíva v tom, že poznatky o duševnom vývine detí pomáhajú rodičom, učiteľom a pedagógom účinne zasahovať do vývinu a usmerňovať ho. Pomáhajú chápať súčasný stav vývinu jedinca. Učenie v širšom zmysle je proces, pri ktorom jednotlivec mení svoje správanie a vlastnosti a osvojuje si individuálnu skúsenosť. V užšom ponímaní je to zámerné, cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností, návykov, foriem správania a osobnostných vlastností. Rozvoj predstavuje pozitívne zmeny v osobnosti človeka, v jeho psychických vlastnostiach, funkciách a procesoch. Na rozvoj pôsobia vonkajšie činitele alebo vnútorné pohnútky človeka.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Kľúčové Otázky a Témy Vývinovej Psychológie

Vývinová psychológia sa zaoberá širokou škálou otázok, ktoré sa týkajú zmien v správaní a prežívaní človeka počas celého života. Medzi najdôležitejšie patria:

• Dedičnosť verzus prostredie (Nature vs. Nurture): Akú rolu hrajú vrodené, genetické predispozície a akú úlohu zohrávajú vonkajšie vplyvy, ako je výchova, kultúra, vzdelanie a životné skúsenosti?
• Kontinuita verzus diskontinuita: Prebieha vývin plynule a postupne (kontinuálne), alebo skôr v odlišných, na seba nadväzujúcich etapách či štádiách (diskontinuálne)?
• Stabilita verzus zmena: Do akej miery zostávajú niektoré aspekty osobnosti stabilné počas života a ktoré sa menia?
• Kritické verzus senzitívne obdobia: Existujú špecifické časové úseky, kedy je jedinec obzvlášť citlivý na určité typy podnetov alebo skúseností, ktoré sú nevyhnutné pre normálny vývin (napr. raný vývin reči alebo vzťahovej väzby)?

Činitele Psychického Vývinu

Psychický vývin človeka ovplyvňujú a podmieňujú mnohé činitele. Za najdôležitejšie sa považujú tieto:

1. Biologické činitele: Utvárajú základné predpoklady na život a rozvoj psychických funkcií a procesov osobnosti. Patrí sem centrálna nervová sústava (CNS), najmä mozog, a žľazy s vnútorným vylučovaním. Vývin osobnosti ovplyvňujú aj biologické potreby a pudy. Dedičnosť je významným činiteľom psychického vývinu. Je to súhrn organických vloh, ktoré sa viažu na biologické systémy.
2. Činitele vonkajšieho prostredia: Patria sem prírodné, kultúrne, sociálne, materiálne a technické podmienky, v ktorých človek žije a rozvíja sa. Tieto činitele pôsobia pozitívne aj negatívne. Človeka najviac ovplyvňujú ľudia, s ktorými žije (rodina, škola, sociálne prostredie, kultúra, médiá…). V poslednom čase významne zasahujú do života človeka masmédiá a informačno-komunikačné technológie, najmä: počítač, internet, televízia, mobily.
3. Výchova: V širšom zmysle ovplyvňovanie človeka človekom a spoločenským a prírodným prostredím. V užšom zmysle odborný, cieľavedomý proces rozvoja psychických procesov, funkcií a vlastností osobnosti.
4. Vlastná aktivita človeka: Zohráva jednu z najvýznamnejších rolí v rozvoji osobnosti. Vždy tu nastávajú zmeny, ktoré pripravujú prechod do vyššej nasledujúcej fázy.

Zákony Psychického Vývinu

Psychický vývin sa riadi určitými zákonitosťami, ktoré je dôležité poznať pre lepšie pochopenie jeho priebehu:

• Zákon nerovnomernosti: Vývin neprebieha rovnomerne, skladá sa z kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien a striedajú sa obdobia skrytého vývinu s obdobiami rýchlejšieho vývinu. Najrýchlejší vývin je v období gravidity, potom medzi 3. a 5. rokom, potom je pomalší medzi 8. a 10.
• Zákon špecifickosti: Vývin u každého prebieha špecificky, to je individuálne, čím sa môže stať, že u niekoho je nástup puberty skorší, tak isto je to so starobou- nestarnú všetci rovnako.
• Psychický vývin ako socializačný proces: Človek sa vplyvom rodiny, školy, prostredia socializuje, to je začleňuje do spoločnosti, učí sa v nej žiť, potom jej názory, normy, postoje.
• Psychický vývin ako personalizačný proces: V ktorom sa človek individualizuje, nadobúda črty, vlastnosti, spôsoby správania vlastné len jemu ako jedinečnej bytosti.
• Zákon celistvosti vývinu
• Zákon postupnej diferenciácie a špecializácie
• Zákon epigenetického vývinu
• Zákon plynulosti vývinu
• Zákon štadiálnosti vývinu
• Zákon protirečivosti vývinu
• Zákon nerovnomerného vývinového tempa

Etapy Vývinu: Prehľad Období Ľudského Života

Hoci je vývin plynulý proces, pre lepšie pochopenie sa často člení do jednotlivých etáp, z ktorých každá má svoje charakteristické úlohy a výzvy. Vývinové teórie sa líšia podľa toho, či autori kládli väčší dôraz na somatický alebo psychický vývin.

Teória J. Piageta

Vychádza z vývinu poznávacích schopností (kognitívny vývin). Piaget rozlišoval 4 vývinové štádia:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

1. Senzomotorické (od narodenia do 2. roku života): V tomto období sa zdokonaľuje pohyblivosť a zmyslové vnímanie dieťaťa.
2. Predoperačné (od 2. do 7. rokov): Dieťa si osvojuje reč, myslenie prostredníctvom manipulácie s predmetmi.
3. Štádium konkrétnych operácii (od 7-11 rokov): Dieťa už v mysli operuje konkrétnymi predmetmi, ľuďmi a situáciami.
4. Štádium formálnych operácii (od 11-viac rokov): Dieťa už myslí v abstraktných pojmoch.

Najčastejšie Delenie Etáp Vývinu

1. Vnútromaternicové obdobie (trvá 9 mesiacov): Obdobie neuveriteľne rýchleho telesného rastu a formovania základných orgánových systémov.
2. Novorodenecké obdobie (od narodenia do 2. mesiaca): Prvá fáza dojčenského štádia. Novorodenec sa prispôsobuje novým životným podmienkam.
3. Dojčenské obdobie (od 2. mesiacov do 12. mesiacov): Prebieha rýchly somatický rast a vývin. Charakterizuje ho rýchly motorický (sedenie, lezenie, chôdza), kognitívny a jazykový vývin.
4. Obdobie batoľaťa (od 1. do 3. roka): Dieťa sa stáva samostatnejšie, rozvíja sa reč, predstavivosť, schopnosť hry a začiatky sebaregulácie.
5. Predškolský vek (od 3. do 6. roka): Dochádza tu k prvej tvarovej premene organizmu. Okolo 5/6 r. je dieťa schopné kresliť, písať, modelovať, vývin intenzívneho telesného pohybu, zdokonaľuje sa motorika.
6. Mladší školský vek (od 6. - 10/11 roka): Vstup do školy prináša nové sociálne a akademické výzvy. Žiak sa podriaďuje školským povinnostiam, mení sa jeho postavenie v jeho rodine.
7. Obdobie dospievania (od 10/11 - 15/16 roka): Obdobie výrazných telesných (puberta) a hormonálnych zmien. Kľúčovou témou je hľadanie vlastnej identity, nezávislosti od rodičov a rozvoj abstraktného myslenia.
8. Obdobie adolescencie (od 15/16 - 18/20 roka): Adolescent dozrieva na dospelú osobnosť. Príprava na povolanie a voľba povolania, láska, erotika, príprava na manželstvo.
9. Obdobie dospelosti (od 18/20 - 60/65 roka): Fáza budovania kariéry, nadväzovania intímnych partnerských vzťahov, prípadne zakladania vlastnej rodiny. Často obdobie vrcholu kariéry a starostlivosti o ďalšiu generáciu (deti, vnuci) alebo prispievania spoločnosti (generativita).
10. Staroba (60/65 a viac rokov): Obdobie adaptácie na dôchodok, možné zdravotné obmedzenia a straty blízkych.

Staroba: Špecifické Aspekty Vývinu v Neskoršom Veku

Staroba je obdobie vo vývine človeka, ktoré charakterizuje proces postupného zanikania funkcií organizmu so sprievodnými somatickými, sociálnymi a psychickými zmenami. Je výsledkom starnutia, daňou za dlhý život, zavŕšením ľudského života. Je spojená so špecifickými problémami, ekonomicky náročná, spojená s častou hospitalizáciou a socializáciou. Obohacuje ľudskú spoločnosť, preto si zasluhuje úctu.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa delí na tri obdobia:

• 60.-74. rokov: Starší vek, staroba.
• 75.-89. rokov: Starý vek, pokročilá staroba.
• nad 90. rokov: Dlhovekosť.

Telesný Vývin v Starobe

• Postupné strácanie fyzickej sily, vytrvalosti, pružnosti, koordinácie pohybov - čo je spôsobené atrofiou svalov a postupným zanikaním funkcií aj ostatných telesných orgánov, napr.: zraku, sluchu.
• Zmenšuje sa svalová hmota a jej výkonnosť.
• Spomaľuje sa látková výmena a činnosť nervovej sústavy.
• Znižuje sa hmotnosť organizmu.
• Vypadávajú a šedivejú vlasy, vypadávajú zuby.
• Koža stráca pružnosť, prehlbujú sa vrásky.
• V kostiach ubúda vápnik, preto sú kosti krehkejšie a skôr dochádza k zlomeninám, ktoré sa potom aj ťažšie liečia.
• Zhoršuje sa činnosť dôležitých vnútorných orgánov - napr.: pľúc, obličiek, pečene.
• Zhoršuje sa činnosť srdca, žliaz s vnútorným vylučovaním a niektoré prestávajú fungovať celkom - pohlavné žľazy.
• V stenách ciev sa ukladá vápnik a cholesterol, cievy strácajú pružnosť a zvyšuje sa krvný tlak.
• Nervová sústava je menej odolná voči záťažovým situáciám, človek sa ľahko unaví. Starý človek potrebuje viac odpočinku a spánku.

Psychický Vývin v Starobe

• Poznávacie procesy: Zmeny v zrakových a sluchových orgánoch vedú k pomalšiemu a nejasnému vnímaniu a orientácií v priestore. Rýchlosť myslenia, vnímania a analýzy skutočnosti sa spomaľuje. Mnohí sa cítia opustení a neužitoční. Ťažšie sa vžívajú do situácie iných ľudí, ťažšie znášajú krivdu, nespravodlivosť, sú menej tolerantní k módnym výstrelkom. Sú egocentrickí, pozornosť ostatných sústreďujú na seba. Bývajú mrzutí. V neskoršej starobe sa oslabujú najmä estetické a poznávacie city.
• Sociálne vzťahy: Obmedzujú sa na najlepších priateľov. Niektorí sa na dôchodok tešia a vidia v ňom príležitosť uskutočniť niektoré svoje záujmy a koníčky. Odchod do dôchodku znamená: stratu práce, profesie, profesionálnej roly, priateľov z práce a s tým spojená spoločenská prestíž a sociálny status. Starý človek sa stáva závislý od spoločnosti, ktorá mu poskytuje dôchodok. Človek odchádza zo spoločnosti do svojho súkromia, do svojej samoty, čo niekedy znamená až izoláciu. Pocit prázdnoty vzniká aj z toho, že v produktívnom veku ich stále niekto dirigoval, riadil, staval pred nich ciele a programy. Na dôchodku si človek má odrazu tvoriť program sám, na čo nebol zvyknutý a nevie to robiť.

Fázy Adaptácie na Dôchodok

1. Fáza šoku: Môže mať podobu psychickej rany, zmätku, ale aj radosti a potešenia z voľného času, eufórie zo slobody a možnosti voľby vlastnej aktivity.
2. Fáza odpočinku a uvoľnenia: Zisťovanie, čo všetko nový spôsob života prináša, čo sa dá a čo sa nedá robiť.
3. Fáza prehodnocovania a rozčarovania: Človek hodnotí svoj život tak, že nenaplnil všetky ciele, je zo seba sklamaný a môže dôjsť k syndrómu štyroch stien.
4. Fáza reorientácie: Seniori sa prispôsobujú novému životu, hodnotia situáciu a vytvárajú si realistické očakávania.
5. Fáza rutiny: Dosiahnutia stabilného životného štýlu, ktorý prináša uspokojenie, dôchodca má svoj denný a týždenný program, vykonáva ho rutinne a nemá rád, keď sa jeho program poruší.

Osamelosť v Starobe

Jedna z najvýznamnejších psychických záťaží starých ľudí je úmrtie jedného z partnerov a nasledujúca samota. Čím je človek starší, tým horšie znáša smrť partnera.

Dôsledky straty partnera:

• Pocity osamelosti, prázdnoty, strata odvahy a životnej istoty.
• Mení sa denný režim činností, človek musí prebrať aj činnosti, ktoré do teraz vykonával partner.
• Zhoršená ekonomická situácia, hlavne pre ženy.
• Smútok, depresia, sklesla nálada, neochota stretávať sa s ľuďmi.

Muži a ženy prežívajú samotu rozdielne:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Muži: Potláčajú svoje city a emócie.
• Ženy: Smrť partnera prežívajú búrlivejšie, v byte im viac vecí pripomína manžela, častejšie chodievajú na cintorín, kde spomínajú pri hrobe manžela. Tento rituál predstavuje novú náplň života.

Choroby v Starobe

Staroba so sebou prináša zhoršenie telesného stavu a zdravia, ale staroba sama nie je chorobný stav. Zhoršenie funkčnosti telesných orgánov však vedie k rozličným chorobám. Niektoré z nich sú chronické a kombinujú sa aj zo psychickými ochoreniami, alebo problémami.

Najčastejšie choroby: zvýšený krvný tlak, cievne ochorenia, srdcový infarkt, rakovina a pod.

Umieranie a Smrť

Väčšina ľudí umiera v nemocnici. Viac ako 80% zomiera vo veku nad 60 rokov. S vekom sa strach zo smrti stráca. Ženy sa smrti boja menej ako muži, ľahšie sa vyrovnávajú s predstavou smrti. Na prežívanie myšlienky o vlastnej smrti, vplýva aj to, aký život človek žije, v akej je psychickej situácií - čím je miera záťaže života a nádeje nižšia, tým je strach zo smrti menší, smrť sa berie ako vykúpenie.

Proces umierania môže znamenať záťaž nie len pre samotného človeka, ale aj pre rodinu, najbližších, spolupacientov. Človek väčšinou umiera v nemocnici, dochádza tak zvanej „sociálnej smrti“. Človek je sám medzi cudzími ľuďmi, návštevy chodia čo raz menej, umierajúci cíti, že ľudia na neho zabúdajú, že sociálne prestal existovať - takéto umieranie sa prežíva negatívne. Veriaci berú smrť ako prechod z jedného sveta do druhého - život po smrti.

Duševný Vývin a Jeho Podstata

Duševný vývin je proces psychických zmien, ktoré sa uskutočňujú v čase a v dôsledku ktorých sa psychika (prežívanie a správanie) ustavične mení a dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň. Zmeny v psychike, ktoré k tomu nesmerujú, nie sú vývinovými zmenami. Zmeny, ktoré znamenajú návrat k starým kvalitám, pokladajú sa za regresívne.

Podstatou duševného vývinu v najvšeobecnejších črtách je:

• Socializácia: V procese vývinu jednotlivec zvnútorňuje vedomosti, normy, postoje, zvyky, spoločenské pravidlá platné v danom spoločenskom prostredí a vštepované mu najmä výchovou. Socializácia človeka zároveň znamená jeho postupné ,,odbiologizovanie sa“ spojené s postupným ,,poľudšťovaním“. Človek totiž prichádza na svet ako biologická bytosť, ktorej pôvodné správanie určuje niekoľko biologických potrieb (spánok, potrava, teplo, sucho a pod.).
• Individualizácia: Jej podstatou je, že človek sa postupne stáva osobnosťou, ,,samým sebou“, resp. ,,stáva sa tým, čím je“. Malé deti sa sotva líšia vo svojej psychike, kým rozdiely v psychike dospelých (v ich prežívaní a správaní) sú - napriek životu v tom istom prostredí - veľmi veľké (často sa vyjadrujú tak, že neexistujú dve celkom rovnaké osobnosti). Dochádza k tomu za vývinu tak, že každý človek svojím spôsobom zvnútorňuje podnety, ktoré naň pôsobia: jedny podnety prijíma, iné odmieta, ďalšie pretvára atď.
• Zmeny vlastností: Podstatou vývinu je ďalej to, že v jeho priebehu zanikajú (alebo ustupujú do úzadia) jedny vlastnosti a vznikajú zmeny (alebo vystupujú do popredia) vlastnosti iné, nové, pričom aj pretrvávajúce vlastnosti sa svojou povahou menia. Vývinové zmeny sa zakladajú nielen na tom, že zanikajú staré a vznikajú nové vlastnosti, ale aj na tom, že sa mení ich veľkosť a proporcie. Rozširuje sa napr. slovná zásoba, zväčšuje sa rozsah pamäti, mení sa podiel pamäti a myslenia na učení, podiel impulzívneho a vôľového konania atď.
• Telesný a psychický vývin: Psychický vývin sa uskutočňuje na pozadí telesného vývinu, resp. navzájom sa podmieňujú. Podstatou vývinu je ďalej diferenciácia štruktúry organizmu (jeho rozličných funkcií) a psychických činností a ich integrácia, t. j. koordinácia a sceľovanie zdiferencovaných funkcií do čoraz zložitejších systémov, ktoré umožňujú narastanie psychickej činnosti, konania a správania.

Vzťahová Väzba a Jej Vplyv na Vývin

Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Napĺňanie biologických potrieb je nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou zdravého a harmonického vývinu. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará. Vzťah medzi matkou a dieťaťom môže mať dvojaký vplyv na jeho vývin. Dieťa, ktorému je v rannom veku poskytovaný dostatok rodičovskej lásky a starostlivosti má väčšiu šancu žiť zdravým, šťastným, harmonickým a produktívnym životom. Na druhej strane, nedostatok lásky a starostlivosti môže viesť k výrazným problémom počas detstva a adolescencie.

John Bowlby bol významný psychiater a psychoanalytik, ktorý na základe svojich zistení koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená.

Citovú väzbu sprostredkováva šesť primárnych reakcií. Plač a úsmev majú za funkciu privádzať matku k dieťaťu a udržať ju v jeho blízkosti. Nasledovanie a pridržanie sa majú opačnú funkciu. Udržujú dieťa v blízkosti matky. Piatou reakciou je sanie a šiestou reakciou je volanie. Na vzniku vzťahovej väzby sa podieľa senzorický aparát dieťaťa umožňujúci orientáciu na osobu matky. Rovnako dôležitý je aj motorický aparát zabezpečujúci kontakt s touto osobou a ,,signálny aparát,, ako napríklad džavotanie a pohyby rúk.

Väzbové správanie sa vyvíja v prvom roku života dieťaťa, nakoľko deti v tomto období už majú schopnosť percepčnej diskriminácie. Dokážu rozoznať matku od iných osôb. Väzobné správanie sa môže prejaviť rovnako intenzívne aj v druhom a treťom roku života dieťaťa. Po treťom roku nastáva zmena, nakoľko v tomto období sa už väčšina detí dokáže cítiť bezpečne aj s inými vzťahovými osobami (učiteľky v škôlke, škole). Intenzita a konzistencia prejavov väzobného správania sa líši u každého dieťaťa. Za zmeny sú zodpovedné podnety pochádzajúce z organizmu alebo z prostredia.

Potrebu väzby nemusí u dieťaťa uspokojovať len biologický rodič. Dieťa sa môže orientovať aj na inú osobu, ktorá mu dokáže poskytnúť ochranu. Môže to byť adoptívny rodič, vychovávateľ v detskom domove alebo iná osoba poskytujúca dieťaťu primárnu starostlivosť. To, ku komu si dieťa vytvorí bezpečnú väzbu sa dá predvídať. Dieťa si vyberie za blízkeho človeka osobu, ktorá na jeho prejavy reaguje najcitlivejšie.

Bezpečná Vzťahová Väzba

Bezpečne pripútané deti reagujú podľa očakávania. Sú znepokojené ak je matka neprítomná a tešia sa, keď sa vráti. Na druhej strane aj matka reaguje na dieťa tak, aby uspokojila jeho aktuálne prejavenú potrebu. Fyzická prítomnosť materskej osoby nie je jedinou podmienkou vytvorenia bezpečnej vzťahovej väzby. Ak je osoba ,,citovo,, neprítomná, nevšímavá a dieťaťu sa vyhráža, že ho opustí, môže to mať patogénny účinok. Z toho dôvodu je dôležité, aby reakcie materskej osoby na všetky signály dieťaťa boli primerané.

Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. To znamená, že má byť schopná správne vnímať a interpretovať signály dieťaťa a reagovať na tieto signály rýchlo a primerane. Jemnocitní rodičia musia byť opatrní ako interpretujú signály dieťaťa, nakoľko jeden a ten istý prejav, ako napríklad plač môže v rôznych situáciách signalizovať rôznu potrebu (hlad, smäd, strach). Takíto rodičia sa snažia primerane reagovať na signály dieťaťa, kým neodhalia pravú potrebu. Rodičia, ktorí rozprávajú a pocitoch a správaní sa svojho dieťaťa, dávajú mu tým pocit, že chápu ako sa práve cíti. To dieťaťu poskytuje pocit bezpečia. Bezpečnú vzťahovú väzbu podporuje aj očný kontakt a dotyk. Očný kontakt umožňuje dorozumievať sa medzi dieťaťom a rodičom, ak to nie je možné pomocou reči.

Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie. Poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet. Stabilný a dôverný vzťah aspoň s jednou osobou pôsobí ako protektívny faktor a chráni pred duševnou poruchou. Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Z toho vyplýva, že bezpečná vzťahová väzba má pozitívny vplyv na psychický vývin. Existuje priamy vzťah medzi bezpečnou väzbou, vývinom mozgu a psychickým zdravím dieťaťa. To, ako sa správame k dieťaťu v prvých dvoch rokoch života má významný vplyv na dozrievanie mozgu. Rodič, ktorý reaguje citlivo a primerane na všetky potreby dieťaťa vytvára prostredie, ktoré uľahčuje dozrievanie tzv. kontrolného systému v mozgu. Dieťa s bezpečnou väzbou bude teda schopné efektívne regulovať svoje správanie v rôznych stresových situáciách, čo je nevyhnutné pre jeho zdravý sociálny a emocionálny vývin.

Bezpečná vzťahová väzba je základom pre optimálny rozvoj osobnosti. Umožňuje dieťaťu bezpečné objavovanie okolitého sveta ako aj otvorenú komunikáciu o názoroch a pocitoch. Bezpečná väzba vedie k tomu, že dieťa bude nezávislé a schopné vytvárať primerané vzťahy. Bezpečne pripútané deti majú lepšiu schopnosť odolať tlaku zo strany rovesníkov. Primerane uspokojená potreba väzby posilňuje sebadôveru a sebakontrolu a predstavuje základňu pre rozvoj schopnosti empatie. Deti s istou väzbou majú v predškolskom veku lepšiu schopnosť empatie. Dokážu sa lepšie vcítiť do myšlienok a pocitov svojich kamarátov. Na druhej strane dokážu sa lepšie vcítiť aj do úmyslov a potrieb matky a to im umožňuje nachádzať kompromisy. Deti s istou väzbou sú odolnejšie pri zvládaní záťaže. Sú kooperatívne, dokážu sa lepšie prispôsobiť a sú kompetentné pri riešení konfliktov. Tieto pozitívne vzorce správania majú sklon pretrvávať.

Bezpečná alebo istá citová väzba nevplýva len na sociálno-emocionálne kompetencie dieťaťa, ale významným spôsobom ovplyvňuje aj jeho kognitívny vývin. Kvalitná vzťahová väzba má výrazný vplyv na jazykový vývin a len mierny na intelekt. Bezpečná vzťahová väzba môže byť významným protektívnym faktorom v súvislosti s intelektom predovšetkým v rodinách, v ktorých kognitívny vývin dieťaťa môže byť ohrozený rôznymi negatívnymi vplyvmi. Deti, ktoré boli v druhom a treťom roku života bezpečne pripútané k matke neskôr vykazovali vyššiu školskú úspešnosť a mali vyššie IQ. Deti s istou vzťahovou väzbou majú lepšie schopnosti učiť sa a zapamätať si. Lepšia je nielen ich pamäť, ale aj rečový vývin. Na to, aby dieťa bolo schopné pokračovať v explorovaní, prijímať nové učebné ponuky v škôlke a v škole a tým dosahovať dobré výsledky, potrebuje vytvoriť ďalšiu bezpečnú väzbu k vychovávateľke v škôlke a neskôr k učiteľke v škole. Vzťah medzi vzťahovou väzbou a kognitívnym vývinom je recipročný. Kognitívne schopnosti dieťaťa môžu výrazne ovplyvniť kvalitu väzby medzi ním a rodičom.

#

tags: #sociálny #vývin #psychológia #definícia