Sociálny typ notára Okolického v slovenskej medzivojnovej próze

Slovenská medzivojnová próza sa vyznačovala silným sociálno-psychologickým realizmom, ktorý sa prejavoval v dielach autorov ako Jozef Cíger Hronský a Milo Urban. Títo spisovatelia sa zameriavali na zobrazenie života obyčajných ľudí v dedinskom prostredí, pričom si všímali nespravodlivosť, chudobu a zlé spoločenské pomery. Okrem toho kládli dôraz na vnútorný svet postáv, pričom pohľad do vnútra človeka bol pre nich dôležitejší ako zachytenie vonkajšej reality. V tomto kontexte je zaujímavé pozrieť sa na sociálny typ notára Okolického, ktorý sa objavuje v románe Živý bič od Mila Urbana.

Sociálno - psychologický realizmus v slovenskej medzivojnovej próze

Medzivojnová literatúra na Slovensku sa vyznačovala silným sociálno-psychologickým realizmom. Spisovatelia ako Jozef Cíger Hronský a Milo Urban zobrazovali život obyčajných ľudí na dedinách, pričom sa zameriavali na ich vnútorný svet a psychiku. Dôležitá bola kritika z pohľadu ľudu zatláčaného na okraj spoločnosti.

V centre záujmu boli obyčajní ľudia, ktorí boli v mravnej prevahe proti mocným a bohatým. Autori sa sústredili na ponor do ich vnútorného sveta a psychiky. V dielach bola silná myšlienka osudovosti (fatality).

Jozef Cíger Hronský a Jozef Mak

Jozef Cíger Hronský (1896 - 1960) bol významný prozaik medzivojnovej literatúry. Pôsobil ako učiteľ, tajomník a správca Matice slovenskej. Do literatúry vstúpil v 20. rokoch poviedkami z dedinského prostredia, v ktorých nadviazal na kukučínovskú realistickú tradíciu.

K jeho najlepším dielam patrí román Jozef Mak. Hlavnou postavou je malý slovenský človek, "človek - milión", ktorého od detstva sprevádzal trpký osud. Bol nemanželským dieťaťom chudobnej vdovy, mal spory s bratom o majetok, zaľúbil sa do Maruše, ktorú si po jeho odchode na vojnu vzal brat Jano. Po návrate z vojny sa Jozef bez lásky oženil s Marušinou sestrou Julou. Bola to jemná, citlivá, mlčky trpiaca žena, obetavá matka i manželka.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Po čase chlapi z dediny odchádzajú za prácou do Ameriky. Len Jozef Mak ostáva doma, ničí sa v práci a prijíma ďalšie údery osudu - smrť matky, Maruše, ženy July. Je to pracovitý, húževnatý človek, ktorý mlčky znáša všetky príkoria, lebo je presvedčený, že jeho ľudským údelom je utrpenie.

Milo Urban a Živý bič

Milo Urban (1904 - 1982) bol spisovateľ, novinár a predstaviteľ modernej slovenskej prózy. Námety čerpal z rodnej Oravy. Vo svojich prózach vychádzal z dôverného poznania dedinských ľudí, ich myslenia a cítenia.

Román Živý bič sa odohráva v odľahlej hornooravskej obci Ráztoky, vzdialenej od frontov 1. svetovej vojny. Obyvatelia dediny sú spočiatku k vojne ľahostajní, až kým priamo nezasiahne do ich životov. Začínajú si ju uvedomovať, až vtedy, keď z obchodov zmizne múka a petrolej, všetko je drahšie a polia ostávajú neobrobené. Hrôzy vojny im naliehavo pripomenie návrat Ondreja Koreňa ako nemého a bezrukého mrzáka.

Od tejto udalosti sa dej veľmi prudko rozvíja. Má rýchly spád. Obyvatelia Ráztok reagujú na všetky udalosti ako jedna bytosť - una anima. Takýto druh románu sa nazýva unanimistický. Román má dve časti: Stratené ruky a Dej. Dej je popretkávaný lyrickými pasážami, obrazmi prírody, obraznými štylizáciami. Autor poukazuje na utrpenie ľudí v zlých časoch pomocou kontrastov. Jediným svedkom vojny, jej neľudskosti a útrap je človek, ktorý nemôže o nej hovoriť, pretože je nemý. Vojna - bič zanechala stopu na jeho ústach.

Vojna mala pre obyvateľov dediny trojaké dôsledky: majetkové - dedinčanom sa berie dobytok, fyzické - ľudia zomierajú na fronte alebo sa vracajú domov ako mrzáci, psychické - narúšajú sa medziľudské vzťahy, rozpadávajú sa rodiny.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Notár Okolický ako sociálny typ

Notár Okolický je jednou z postáv v románe Živý bič. Je to nečestný, vypočítavý reprezentant štátnej moci. Rozhoduje o odvodoch a oberá rodiny o živiteľov. Celá dedina ho chce potrestať aj za to, čo spôsobil Eve.

Morálny profil

V románe Živý bič predstavuje notár Okolický negatívny sociálny typ, ktorý zneužíva svoje postavenie na uspokojovanie vlastných potrieb. Jeho amorálne správanie sa prejavuje najmä v jeho vzťahu s Evou Hlavajovou, ktorej prisľúbi pomoc pre jej manžela, ktorý je na fronte, výmenou za sexuálne služby. Tento akt je nielen zneužitím moci, ale aj prejavom jeho bezcitnosti a egoizmu.

Okolický je zobrazený ako vypočítavý a bezohľadný človek, ktorý sa stará len o vlastný prospech. Jeho konanie má negatívny dopad na životy ostatných postáv, najmä Evy, ktorá sa stáva obeťou jeho manipulácie a nakoniec spácha samovraždu.

Reprezentant štátnej moci

Notár Okolický je v románe zobrazený ako reprezentant štátnej moci, ktorá je vnímaná ako skorumpovaná a nespravodlivá. Jeho konanie podkopáva dôveru ľudí v štátne inštitúcie a prispieva k ich frustrácii a beznádeji.

Okolický rozhoduje o odvodoch a oberá rodiny o živiteľov. Jeho rozhodnutia sú často svojvoľné a nespravodlivé, čo vedie k nespokojnosti a odporu medzi obyvateľmi dediny.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Trest

Celá dedina chce notára Okolického potrestať za to, čo spôsobil Eve. V závere románu sa dedinčania zmocnia Okolického a ponoria ho do potoka, aby si vytrpel nejaký trest. Počas tohto incidentu sa klát uvoľní a Okolický zomiera.

Jeho smrť je symbolickým vyjadrením spravodlivosti a zadosťučinenia za jeho zločiny. Zároveň je to aj prejav kolektívnej sily ľudu, ktorý sa dokáže postaviť proti útlaku a nespravodlivosti.

Sociálno-psychologický román

Sociálno-psychologický román je typ románu, ktorý sa zameriava na vnútorný svet postáv a ich vzťahy so spoločnosťou. V tomto type románu je dôležité zobrazenie psychiky postáv a ich motivácií.

Charakteristické znaky

Medzi charakteristické znaky sociálno-psychologického románu patrí:

• Zameranie na vnútorný svet postáv
• Zobrazenie psychiky postáv a ich motivácií
• Analýza vzťahov medzi postavami a spoločnosťou
• Kritika spoločenských pomerov

Predstavitelia

Medzi významných predstaviteľov sociálno-psychologického románu patria:

• Fjodor Michajlovič Dostojevskij (Zločin a trest)
• Martin Kukučín (Dom v stráni)
• Jozef Cíger Hronský (Jozef Mak)
• Erich Maria von Remarque (Na západe nič nové)

tags: #sociálny #typ #notára #okolicky