
Tento článok poskytuje podrobný prehľad o sociálnom zákone pre vojakov na Slovensku, so zameraním na tehotenské a materské dávky, nemocenské zabezpečenie, odškodnenie pri úrazoch a chorobách z povolania, výsluhové nároky a ďalšie aspekty sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl. Cieľom je poskytnúť ucelený a zrozumiteľný pohľad na túto komplexnú oblasť práva.
Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravuje nárok na tehotenské a materské dávky pre policajtky a profesionálne vojačky.
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spĺňa stanovené podmienky. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a nárok na výplatu tehotenského vzniká od začiatku mesiaca, v ktorom začal 27. týždeň.
Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské.
Ak porodí policajtka alebo profesionálna vojačka dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské nevyplácalo vôbec, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa.
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený vyššie, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa.
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Ak dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má policajtka a profesionálna vojačka nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa.
Ak policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak prevzal do osobnej starostlivosti dve alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mal nárok na materské, ak sa ďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
Ak dieťa prevzala do starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie osobne starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tejto policajtke, policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Ak sa policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania osobnej starostlivosti o toto dieťa. Materské sa poskytuje za kalendárne dni.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u profesionálneho vojaka určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu.
Čistý denný služobný plat policajta sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov, ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré policajtovi služobný plat patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril služobný plat.
Čistý denný služobný plat profesionálneho vojaka sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov a rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, mesačných platov bez prepočtu platovým koeficientom príslušnej krajiny a mesačných hodnostných platov a príplatku za výkon mimoriadnej služby, okrem súčtu platov, ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi tieto platy patrili, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril plat.
Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončí alebo zruší a bol mu doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat znížený podľa osobitného predpisu, doplatí sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi rozdiel medzi dávkou nemocenského zabezpečenia. Rozhodujúce obdobie na zistenie čistého denného služobného platu policajta a profesionálneho vojaka je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná neschopnosť.
Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, patrí náhrada za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity v takej výške, aby sa spolu so služobným platom, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom rovnala priemernému služobnému platu dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti. Ak služobný pomer trval menej ako tri kalendárne mesiace, zisťuje sa služobný plat z celej doby trvania služobného pomeru.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu a najviac päťdesiatnásobku základu. Ak bol služobný úraz spôsobený za obzvlášť nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej dvadsaťnásobku základu a najviac šesťdesiatnásobku základu.
Zákon upravuje aj náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom tomu, kto tieto náklady vynaložil. Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, voči ktorým mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, ak nemajú nárok na zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých.
Ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady škody, môže dôjsť k zvýšeniu invalidného výsluhového dôchodku. Za úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý policajt alebo profesionálny vojak utrpel za okolností uvedených v zákone.
Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorí sú po skončení služobného pomeru bezprostredne nasledujúcim dňom opätovne prijatí do služobného pomeru, výsluhový príspevok pri tomto skončení služobného pomeru nepatrí.
Odchodné patrí aj policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorí boli opätovne prijatí do služobného pomeru, ak tento novovzniknutý služobný pomer trval nepretržite najmenej 13 rokov. Ak po skončení služobného pomeru je policajt alebo profesionálny vojak bezprostredne nasledujúcim dňom opätovne prijatý do služobného pomeru, odchodné mu po tomto skončení služobného pomeru nepatrí.
Policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, sa znižuje odchodné. Hasičovi, ktorého služobný pomer skončil z dôvodu uvedeného v zákone, sa znižuje odchodné.
Ak sa skončí alebo zanikne služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt a profesionálny vojak nárok v čase úmrtia. Ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončil alebo zanikol služobný pomer úmrtím v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má oprávnená osoba nárok na jednorazový príplatok k úmrtnému.
Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov. Výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5 % základu zisteného podľa zákona. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa zákona. Za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 35. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa zákona. Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia. Sirotský výsluhový dôchodok je 40 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia. Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká osvojením maloletého dieťaťa alebo ak dieťa prestane byť nezaopatrené.
Do doby trvania služobného pomeru sa započítava trvanie služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993, trvanie služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992, trvanie služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 1999, trvanie služobného pomeru od 1. mája 1945 do 31. decembra 1990, pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998, výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. decembra 1990, výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 2002, výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 2002, výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 2002, výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31. decembra 2007, výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. decembra 2002 a pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície. Pri opätovnom skončení služobného pomeru sa do doby trvania služobného pomeru pripočítajú aj dni neskončených rokov trvania služobného pomeru, ktoré neboli zhodnotené v celkovej dobe trvania predchádzajúcich služobných pomerov; celková výška výsluhového príspevku, odchodného a výsluhového dôchodku je ustanovená v zákone. Do doby trvania služobného pomeru sa nezapočítava u policajta okrem hasiča doby prerušenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v zákone.
Profesionálny vojak je fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Zákon definuje minimálnu dobu štátnej služby vo vojenskej hodnosti, maximálnu dobu štátnej služby, vekovú hranicu a dobu na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti.
Zákon upravuje pôsobnosť vojenského ombudsmana, ktorý sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd profesionálnych vojakov. Vojenský ombudsman je vylúčený z prešetrovania podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, dotknutému profesionálnemu vojakovi alebo k osobám zúčastneným na prešetrovaní podozrení možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vojenský ombudsman predkladá ministrovi každoročne správu o činnosti za predchádzajúci rok, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd profesionálnych vojakov a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Na vojenského ombudsmana sa môže obrátiť každý profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti niektorého zo subjektov boli porušené jeho základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Vojenský ombudsman prešetrí podozrenia z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov v lehote do 30 pracovných dní odo dňa začatia prešetrovania.
Hlavný služobný úrad na účely tohto zákona je ministerstvo. Zákon definuje služobné úrady a ich pôsobnosť vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka. Pri uplatňovaní pôsobnosti voči podriadeným profesionálnym vojakom je veliteľ nadriadený podľa funkcie.
Počet miest profesionálnych vojakov a objem finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov schvaľuje každoročne vláda pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte. Návrh počtu miest a objemu finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov pripravuje ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Profesionálny vojak nesmie vykonávať činnosti, ktoré sú v rozpore s jeho povinnosťami vyplývajúcimi zo štátnej služby. Profesionálny vojak je povinný písomne požiadať služobný úrad o súhlas s vykonávaním inej zárobkovej činnosti. Služobný úrad je povinný vyjadriť sa k žiadosti do 30 dní od jej doručenia. Ak služobný úrad nesúhlasí s vykonávaním zárobkovej činnosti, poskytne profesionálnemu vojakovi odôvodnené písomné stanovisko. Neposkytnutie vyjadrenia v lehote sa považuje za súhlas služobného úradu s vykonávaním inej zárobkovej činnosti.
Zákon upravuje vedenie registra občanov, registra profesionálnych vojakov, registra profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer, a registra identifikačnej databázy. Služobný úrad je povinný Vojenskej polícii umožniť nepretržitý a priamy prístup k informáciám zhromaždeným v registri identifikačnej databázy.
Zákon upravuje podmienky prijatia do štátnej služby a prijímacie konanie. O prijatie do štátnej služby možno požiadať služobný úrad písomne. Žiadosť o prijatie do štátnej služby podaná elektronickými prostriedkami musí byť podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom. Bezúhonnosť a spoľahlivosť sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom registra trestov. Služobný úrad môže so súhlasom ministra výnimočne v osobitne odôvodnených prípadoch prijať do štátnej služby aj občana, ktorý nespĺňa podmienky podľa zákona. Prijímacím konaním sa overuje splnenie podmienok prijatia do štátnej služby.
Novela zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, schválená v roku 2013, mala za cieľ vytvorenie legislatívneho prostredia na vyrovnanie príjmov a výdavkov na osobitných účtoch ministerstiev vnútra, obrany, financií, spravodlivosti, SIS a NBÚ. Novelizovaný zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2013.
Pre policajtov a vojakov, ktorých služobný pomer trval do nadobudnutia účinnosti novely zákona, sa zachováva percentuálna výmera podľa teraz platného zákona s tým, že za 31. rok až do 35. roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1,5 % základu. Navrhuje sa, aby policajti a vojaci odo dňa nadobudnutia účinnosti novely zákona odvádzali zo služobných príjmov odvod na výsluhový dôchodok vo výške 7 % namiesto terajších 5 %. Odchodné sa zdaňuje, okrem prípadov, ak v čase vzniku nároku na odchodné bolo odchodné oslobodené od dane.