Pracovná Zdravotná Starostlivosť: Legislatíva na Slovensku

Pracovná zdravotná starostlivosť (PZS) je na Slovensku upravená rozsiahlym legislatívnym rámcom, ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu a podporu zdravia zamestnancov pri práci. Táto oblasť prešla viacerými zmenami, pričom aktuálne platná legislatíva kladie dôraz na prevenciu chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.

Legislatívny Rámec PZS

Pracovná zdravotná služba ako zdravotný dohľad pre zamestnávateľov definuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o ochrane zdravia“). V tomto zákone nájdete presnú definíciu pojmu Pracovná zdravotná služba, resp. jednotlivé povinnosti zamestnávateľov pri ochrane zdravia ich zamestnancov. V zákone je definovaná náplň činnosti Pracovnej zdravotnej služby, podmienky pre vydanie a odobratie oprávnenia na výkon Pracovnej zdravotnej služby zo strany UVZ SR, povinnosti poskytovateľov Pracovnej zdravotnej služby ako aj nástroje posudzovaním zdravotných rizík v pracovných kategóriách. Cieľom a zmyslom legislatívy upravujúcej Pracovnú zdravotnú službu je, aby PZS bola pre zamestnávateľa zmysluplnou a rentabilnou službou, pretože prevencia pred chorobami a úrazmi zamestnancov je štatisticky lacnejšia ako následná liečba.

Predpis č. 576/2004 Z. z. bol účinný do 31.12.2009 a zrušoval smernice MZd SSR zo 14.4.1972. Následne boli vykonané viaceré zmeny zákonom, napríklad:

• Zmena: 82/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2005
• Zmena: 350/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2005
• Zmena: 538/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2006
• Zmena: 660/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2006
• Zmena: 282/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2006
• Zmena: 518/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2008
• Zmena: 662/2007 Z. z. s účinnosťou od 31. marca 2008
• Zmena: 489/2008 Z. z. s účinnosťou od 21.
• Zmena: 192/2009 Z. z. s účinnosťou od 1.

Dňa 1. decembra 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 289/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“). Ministerstvo zdravotníctva SR novelou zákona č. 355/2007 Z. z. reaguje na požiadavku zamestnávateľov na úpravu súčasného systému pracovnej zdravotnej služby. Novela zákona č. 355/2007 Z. z.

Kto je Povinný Zabezpečiť PZS?

Zdravotný dohľad formou PZS a ochrana zdravia pri práci sa týka len tých podnikateľov, ktorí sú zamestnávateľmi. Zákon presne definuje zamestnávateľa ako každú fyzickú (SZČO) alebo právnickú osoba, ktorá zamestnáva minimálne jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu a v prípade, že tak ustanovujú iné osobitné právne prepisy, aj v obdobných pracovných vzťahoch, zamestnávateľom je aj právnická a fyzická (SZČO) osoba, u ktorej prebieha praktické vyučovanie žiakov a študentov. Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá je so zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ako aj žiak strednej odbornej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe .

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky

Od 1. januára 2018 musí mať pracovnú zdravotnú službu každý zamestnávateľ, ktorý má zamestnancov zaradených do 3. a 4. kategórie zdravotného rizika práce. Zamestnávatelia, ktorí majú zamestnancov zaradených do 1. a 2. rizikovej kategórie, sú povinní zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a kvantitatívne zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov životného prostredia a pracovného prostredia. Kvantitatívne zisťovanie musí vykonať fyzická alebo právnická osoba s odbornou spôsobilosťou pre túto činnosť.

Zoznam jednotlivých rizikových prác je uvedený v zákone č. 355/2007, prehľad počtu zamestnancov v oblasti rizikových prác uvádza priebežne aj ÚVZ na svojom webe. (Za rizikovú prácu sa považuje práca, pri ktorej je zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s prácou)Zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozdeľuje v §31 práce do týchto štyroch kategórií.

• Kategória 1 - práce bez rizika poškodenia zdravia (obyčajne zamestnanci na dohodu alebo na skrátený pracovný čas, do tejto kategórie môžu byť zaradení aj zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu 8 hodín denne, ale za podmienok, že nespĺňaju podmienky vyhlášky MZ SR č. 448/2007 o zaradení do Kategórie 2).
• Kategória 2 - všetky práce, ktoré spĺňajú podmienky vyhlášky MZ SR č. 448/2007., pričom konkrétne faktory pracovného prostredia sa posudzujú podľa osobitných predpisov.
• Kategória 3 - práce, pri ktorých faktory (napr. hluk, vibrácie, expozícia elektromagnetickému poľu) neprekračujú ustanovené limity (napr. stolár, pracovník v energetike)
• Kategória 4 - práce, pri ktorých nie je možné faktory znížiť, prípadne práce, pri ktorých sa kombinujú faktory s kat. 3 (napr.

Presná kategorizácia profesií a ich rizík nie je zákonom definovaná, nakoľko formálne označená pozícia (napr. Zvárač alebo Pracovník na výrobnej linke) môže u rôznych zamestnávateľov byť vystavená rôznym faktorom rizika. Zákon hovorí pri jednotlivých kategóriách iba vo všeobecnej rovine. O zaradení konkrétnej práce do tretej a štvrtej kategórie alebo jej vyradení rozhoduje výlučne príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva (podľa miesta sídla zamestnávateľa), a to buď na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.

Prevádzky so zákonnou povinnosťou mať prevádzkový poriadok:

• zariadenia spoločného stravovania
• ubytovacie zariadenia
• poskytovatelia zdravotnej starostlivosti
• zariadenia pre deti a mládež
• telovýchovno-športové zariadenia
• prevádzkovatelia umelých a prírodných kúpalísk
• zariadenia starostlivosti o ľudské telo
• zariadenia sociálnych služieb

Oficiálny zoznam poskytovateľov oprávnených poskytovať služby pracovnej zdravotnej služby sa nachádza na webovom sídle Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v sekcii Pracovná zdravotná služba, pri novele zákona č. 355/2007 Z. z.

Povinnosti Zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov pracovnou zdravotnou službou s ohľadom na mieru ich zdravotného rizika pri práci. Táto povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje na všetkých zamestnancov vo všetkých odvetviach hospodárstva. Pre zamestnancov, ktorých práca je zaradená do kategórie 1, 2, 3 alebo 4 (práca zaradená do kategórie 3 alebo 4 je rizikovou prácou) vykonávajú zdravotný dohľad zdravotnícki pracovníci v tíme pracovnej zdravotnej služby pod odborným vedením „pracovného“ lekára (t. j.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť na svoje náklady pracovnú zdravotnú službu pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na odvetvie, sektor (súkromný, štátny alebo verejný) a veľkosť podniku. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na SZČO, ktoré nezamestnávajú iné osoby.

Medzi základné povinnosti zamestnávateľa patrí:

• Posúdenie zdravotného rizika: Identifikácia a hodnotenie rizík spojených s prácou.
• Vypracovanie posudku o riziku: Dokument, ktorý obsahuje zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotného rizika.
• Kategorizácia prác: Zaradenie pracovných činností do jednej zo štyroch kategórií rizika.
• Návrh opatrení: Zabezpečenie opatrení na zníženie alebo odstránenie zdravotného rizika.
• Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti: Zabezpečenie posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu.
• Lekárske preventívne prehliadky: Zabezpečenie výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
• Vedenie dokumentácie: Uchovávanie všetkých relevantných dokumentov týkajúcich sa PZS.

Pracovná Zdravotná Služba: Zabezpečenie a Činnosti

Zamestnávateľ si môže zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu dvoma spôsobmi, a to vlastnými odbornými zamestnancami alebo si môže zmluvne dohodnúť vykonávanie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom. V prípade, ak zamestnávateľ zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu vlastnými zamestnancami, tak musí mať vlastný tím odborných zdravotníckych pracovníkov, a to minimálne „pracovného“ lekára s určenou špecializáciou, verejného zdravotníka a sestru.

Činnosti PZS zahŕňajú:

• Identifikácia rizík a nebezpečenstiev u zamestnávateľa.
• Sledovanie expozície zamestnancov zdraviu škodlivým faktorom práce a prostredia.
• Hodnotenie rizík z expozície.
• Poskytovanie poradenstva a návrh opatrení (ohľadne stavu pracovného prostredia a pracovných podmienok, zabezpečenia kvality a dostatočného množstva pitnej vody na pracovisku, ohľadne zariadení na osobnú hygienu a iných zariadení, stravovania zamestnancov).
• Sledovanie a hodnotenie zdravotného stavu zamestnancov.
• Zabezpečenie očkovania (ak je v pracovnom prostredí prítomné biologické riziko, proti ktorému je dostupná očkovacia látka).
• Spolupráca so zamestnávateľom pri realizácii a organizovaní systému prvej pomoci. Zamestnávateľ musí mať na pracovisku aj vyškolených vybraných pracovníkov v oblasti prvej pomoci.
• Spolupráca pri vypracovaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov.
• Výchova zamestnávateľa aj zamestnancov v problematike ochrany a podpory zdravia pri práci.

Služby dodávateľa PZS sa delia na dve časti - medicínsku a nemedicínsku časť. zdravotná starostlivosť (napr. rôzne benefity (napr. nebojte sa žiadať vlastné benefity, napr. Nemedicínska časť sa väčšinou platí paušálne (mesačne, ročne..). Hoci ide o poplatok za služby, ktoré vyplývajú zo zákona, odporúčame sledovať, aké činnosti a v akom rozsahu sú v rámci týchto paušálnych platieb dodávané. Cena sa stanovuje individuálne a závisí od počtu zamestnancov, počtu prevádzok, periodicity obhliadok pracovísk, ale tiež vzdialenosti (cestovných nákladov). V medicínskej časti sa fakturuje na základe reálne vykonaných lekárskych prehliadok (tip: k tejto faktúre si vždy vyžiadajte aj doklad o uskutočnení PLP - napr. posudok o zdravotnej spôsobilosti).

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať

PZS väčšinou neposkytujú objektivizácie fyzikálnych faktorov, chemických, karcinogénnych a ostatných faktorov ako i biologických faktorov (meranie podmienok na pracovisku, napr. merače hluku). Môžu vám ich dodať, no zvyknú ich len sprostredkovať cez inú firmu - v takom prípade býva lacnejšie zabezpečiť si dodávateľa vlastným výberovým konaním. Lekárske prehliadky zabezpečené zmluvnými lekármi PZS pri kat.

Tím PZS

Tím dodávateľov pracovnej zdravotnej služby tvorí:

• Garant PZS - lekár z oblasti preventívneho pracovného lekárstva;
• Lekári z oblasti preventívneho pracovného lekárstva a klinického pracovného lekárstva, praktickí lekári pre dospelých;
• Špecialisti v odbore hygiena pracovných podmienok (hlavný hygienik PZS, verejný zdravotník);
• Iný zdravotnícky personál (zdravotná sestra);
• Administratívni zamestnanci (recepcia, obchodný manažér..).

V rámci PZS sa vypracúvajú tieto dokumenty:

• návrh na zaradenie pracovných činností do evidencie rizikových prác, ktorý zamestnávateľ predloží v stanovených lehotách RÚVZ (Regionálny úrad verejného zdravotníctva);
• informácia o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce (zamestnávateľ dokument predloží každoročne k 31. decembru príslušnému RÚVZ);
• charakteristiky profesií (kategorizácia) na účely posudzovania zdravotnej spôsobilosti na výkon práce;
• zoznamy profesií, ktoré podliehajú lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci;
• časový harmonogram periodických lekárskych prehliadok vo vzťahu k jednotlivým profesiám;
• náplň lekárskych preventívnych prehliadok pre jednotlivé profesie vrátane absolútnych a relatívnych kontraindikácií pre jednotlivé profesie;
• lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce pre zamestnávateľa;
• nové posudky o riziku a prevádzkových poriadkoch (ak nie sú vypracované alebo nezodpovedajú platnej legislatíve);
• smernice o poskytovaní nápojov na pracoviskách;
• smernice o poskytovaní prestávok v pracovnom procese a o ich náplni.

Lekárske Preventívne Prehliadky (PLP)

Podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je každý zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada. U kategórii 1 a 2 nie je potrebné vykonávať preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci. To sa však netýka profesií, u ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť na prácu osobitými predpismi:

• Práce vo výškach
• Práca so zobrazovacou jednotkou (PC alebo aj stroje vo výrobe, ktoré majú monitor)
• Nočná práca
• Práca vodiča z povolania - vedenie motorových vozidiel
• Práca s bremenami

U zamestnancov, ktorí vykonávajú tieto profesie, je vymenovaný povinný rozsah preventívnej lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci vrátane záveru preventívnej prehliadky - Vestník MZ SR 2016/29-38. Preventívnu prehliadku musia absolvovať v kategórii 2 aj všetci zamestnanci, ak sú držiteľmi preukazov, osvedčení alebo dokladov, napr. obsluha a oprava kotla I.-IV. Je dôležité podrobne sa oboznámiť s osobitnými predpismi upravujúcimi vyššie uvedené typy práce, keďže zamestnávateľovi pri nich vyplýva mnoho povinností. Napr. práce so zobrazovacou jednotkou sú upravené Nariadením vlády č. 276/2006 Z.z.

V prípade zamestnancov Kategórie 3 sú pravidelné lekárske prehliadky povinné spravidla 1krát za 2 roky a u zamestnancov Kategórie 4 je to 1krát za rok. Vyšetriť takýchto zamestnancov môže len pracovný lekár, príp.

Rady z praxe ohľadom preventívnych prehliadok

Je potrebné brať do úvahy, že rozsah prehliadky pre práce s osobitným predpisom je uvedený vo Vestníku MZ SR. Pri kontrole je potrebné dodržiavať nielen minimálny rozsah preventívnej prehliadky (čo Vám PZS určite odporučí), ale dbať na správnosť úkonov. Preventívna prehliadku u obvodného lekára - problémom preventívnej prehliadky u obvodného lekára (vo vzťahu k práci) môže byť fakt, že pre daný typ rizika je vyhláškou (Vestník MZ SR 2016/29-38) predpísaný typ prehliadky s detailným popisom vyšetrení. Výstupná správa z takejto prehliadky (Lekársky posudok o spôsobilosti zamestnanca na prácu) má tiež predpísanú formu, ktorej súčasťou sú presne definované odporúčania. Pokiaľ obvodný lekár nemá špecifikáciu rizika zo strany PZS a doporučený typ preventívnej prehliadky, tak nedokáže vykonať relevantnú preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci. Veľakrát sa stane, že obvodný lekár realizuje bežnú preventívnu prehliadku (vrátane EKG, vyšetrenie krvi a moču) a na základe výsledkov vyšetrenia dá stanovisko k celkovému zdravotnému stavu, nie však k spôsobilosti zamestnanca na danú prácu s jej konkrétnymi rizikami. Konateľ však realizáciou takejto “všeobecnej” prehliadky úplne prichádza o informáciu ohľadom rizika zdravotného stavu (budúceho) zamestnanca voči konkrétnemu riziku (jednostranné zaťaženie, hluk, vibrácie, prach, …) jeho práce. Tým pádom celá preventívna prehliadka sa minula účinku z pohľadu ochrany konateľa voči vysokým finančným postihom z dôvodu rizika choroby z povolania.

Ak vaši zamestnanci pracujú v noci, je dôležitá znalosť §98 Zákonníka práce, aby ste vedeli posúdiť, či potrebujete od dodávateľa PZS služby ohľadne nočnej práce (nakoľko periodicitu a rozsah prehliadky pri nočnej práci usmerňuje osobitný predpis).

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnanec pracujúci v noci, z pohľadu zákonníka práce, je zamestnanec, ktorý vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok.

Choroby z Povolania

Najvážnejším rizikom je vznik choroby z povolania u zamestnanca. Choroba z povolania je choroba, ktorá spadá do zoznamu chorôb z povolania a vznikla pri vykonávaní práce. To musí potvrdiť špecialista na to určený. Ak sa tak stane, zamestnávateľ musí reagovať podľa zákona. Zamestnanca preloží alebo mu dá odstupné.

Do skupiny najčastejšie hlásených chorôb z povolania patrí syndróm karpálneho tunela. Prejavuje sa zvyčajne po niekoľkých rokoch práce bolesťami v zápästí, tŕpnutím prstov a ich znecitlivením. Typickými povolaniami s touto diagnózou sú kaderníčky, holičky, krajčírky, šičky, pedikérky, krajčírky, taktiež huslisti a gitaristi. keďže častejšou príčinou vzniku syndrómu karpálneho tunela je chronická záťaž a dlhodobé fyzické preťaženie zápästia prácou alebo inou jednotvárnou činnosťou, resp.

Druhé najčastejšie ochorenie (hore uvedená) choroba z vibrácií, sa prejavuje na častiach tela, kde vibrácie pôsobia. Väčšinou sú postihnuté ruky zamestnanca, ktorý pracuje s vibrujúcimi nástrojmi (stavebníctvo, strojárska výroba, montáže). Toto ochorenie má viacero štádií. Medzi príznaky patrí bolesť rúk, prstov pri práci s nástrojmi, tuhnutie prstov a zbelenie prstov. Typickými povolaniami s týmito chorobami sú pracovníci z montážnych liniek, strojárskej a stavebnej výroby.

Tretie najčastejšie ochorenie (vyššie uvedená porucha sluchu z hluku) sa prejavuje najmä nedoslýchavosťou a zvukmi alebo pískaním v ušiach. Typickými pracoviskami sú stavebné areály, betonárky, strojárenská a hutná výroba, železničná doprava, kameňolomy a štrkopiesky.

Postup pri podozrení na chorobu z povolania

Ak má ošetrujúci lekár, ktorý poskytuje bežnú zdravotnú starostlivosť, podozrenie, že ochorenie jeho pacienta môže súvisieť s vykonávanou prácou, doporučí vyšetrenie u špecialistu. Jeho úlohou je túto skutočnosť overiť. Takéto ochorenie môže byť posudzované a hodnotené iba na špecializovanom pracovisku v odbore Pracovné lekárstvo.

Aké sú povinnosti zamestnávateľa, ak je zamestnancovi uznaná choroba z povolania?

Zamestnávateľ je povinný zamestnanca, ktorému bola priznaná choroba z povolania, preradiť na iné vhodné pracovné miesto s ohľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. Ak iné vhodné miesto nemá, môže mu dať výpoveď alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru. V takom prípade však zamestnávateľ musí vyplatiť odstupné. UPOZORNENIE - uznaná choroba z povolania, resp. nemožnosť vykonávať prácu kvôli chorobe z povolania (napr. účtovníčka nedokáže ovládať PC cez počítačovú myš kvoli syndrómu karpálneho kanála) nie je dôvodom na „automatické“ ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, čiže sa môže stať, že zamestnávateľ bude mať po uznaní choroby z povolania v pracovnom pomere zamestnanca, ktorý nedokáže zo zdravotných dôvodov (nejaký čas) vykonávať svoju prácu.

Aké náhrady škody môže zamestnanec požadovať?

Ak bola zamestnancovi uznaná choroba z povolania, má nárok aj na náhradu škody. Môžu byť priznané tieto náhrady škody:

• náhrada za bolesť
• náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
• jednorazové vyrovnanie
• úrazová renta
• náhrada spojená s liečením

Výber Dodávateľa PZS

Na výber PZS je vhodné vyčleniť si dlhšie časové obdobie. Väčšina poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby však vyžaduje minimálne telefonickú komunikáciu, niektorí hneď navrhujú osobné stretnutie. Na stretnutie je dobré ísť pripravený a mať predstavu, čo požadujete. Nezabudnite, že klientom ste vy a je v ich záujme vyhovieť vašim požiadavkám. Objasnite svoje potreby a vyžiadajte si cenovú ponuku. Obhliadku pracoviska by mali vykonávať jedenkrát ročne, geografická blízkosť preto nie je až taká podstatná (dôležitá je blízkosť lekára, ktorý bude vykonávať PLP). V prípade, že máte veľa zamestnancov a budete s PZS komunikovať častejšie, je vhodné zohľadniť aj tento aspekt.

Dôležité aspekty pri výbere dodávateľa pracovnej zdravotnej služby:

• Zabezpečenie lekára v meste, kde máte prevádzku;
• Zohľadnenie ceny a rozsahu nemedicínskej aj medicínskej časti;
• Prístup k vám ako ku klientovi;
• Referencie (popýtajte sa známych, prípadne svojich lekárov - informujte sa nielen o dodávateľovi PZS, ale aj o lekárovi, ktorého vám poskytujú).

Zmluva s Dodávateľom PZS

Ešte pred podpisom zmluvy doriešte zmluvnú sieť lekárov. Ak PZS nemá lekára v niektorom z miest, v ktorom máte prevádzky, uveďte do zmluvy termín, dokedy vám lekára zabezpečí. Dodávateľ pracovnej zdravotnej služby vám ponúkne zmluvu, ktorá by mala byť vypracovaná na základe vašich potrieb a požiadaviek. Je nutné dôkladne si ju preštudovať a v prípade potreby si vyžiadať jej úpravu. Zmluva, ktorá sa uzatvára, patrí medzi nepomenované zmluvy, teda nejde o ten typ zmluvy, ktorý by bol osobitne legislatívne upravený. Preto je dôležité podrobne vyriešiť všetky dôležité otázky priamo v texte zmluvy. V zmluve je dôležitá najmä časť špecifikujúca vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán:

• Dohoda s dodávateľom PZS by mala pokryť všetky povinnosti, ktoré vám ako zamestnávateľovi predpisuje zákon (podrobne ich vymenujte - všetky potrebné dokumenty, organizáciu prehliadok, obhliadky pracoviska, periodicitu).
• Je potrebné mať riadne opísaný systém prác - rozsah dokumentov, termíny ich dodania.
• Je vhodné uviesť termín dodania kategorizácie zamestnancov (napr. do 14 dní od podpisu).
• Mala by obsahovať dodatok o informovaní o zmenách (obe strany sú povinné vzájomne sa informovať o všetkých súvisiacich zmenách).
• Dôležitá je aj výpovedná lehota.

Povinnosti objednávateľa pracovnej zdravotnej služby

Ešte pred podpisom zmluvy s PZS si jasne stanovte, aké budú Vaše povinnosti a čo všetko zabezpečí dodávateľ pracovnej zdravotnej služby. Otvorene komunikujte o svojich požiadavkách. Nezabudnite si dohodnúť, kto bude zodpovedný za organizovanie PLP, či vy alebo dodávateľ. Agenda ohľadom pracovnej zdravotnej služby obnáša predovšetkým archiváciu dokumentov a komunikáciu s PZS (prípadne organizáciu PLP). Vo firme ňou môže byť poverený ktokoľvek, je však potrebné, aby mal prístup ku všetkým dokladom a informáciám súvisiacimi so zamestnancami. Najlepším riešením je poveriť zodpovednú osobu z personálneho oddelenia (napr. účtovníčku). Ak nezamestnávate účtovníčku, ani nemáte personálne oddelenie, je vhodné dohliadnuť na tieto povinnosti osobne (prípadne poveriť asistenta/ku).

tags: #pracovná #zdravotná #starostlivosť #legislatíva