Sociálny zákon pre profesionálnych vojakov: Komplexný prehľad

Tento článok poskytuje podrobný prehľad sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov na Slovensku v zmysle zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Cieľom je poskytnúť ucelený a zrozumiteľný pohľad na túto komplexnú oblasť práva.

Všeobecné ustanovenia

Zákon č. 114/1998 Z. z. upravuje sociálne zabezpečenie vojakov, ktoré pozostáva z:

• Nemocenského zabezpečenia
• Výsluhového zabezpečenia
• Zvýšenia výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku z dôvodu bezvládnosti
• Zabezpečenia službami

Na sociálnom zabezpečení sa v ustanovených prípadoch zúčastňuje aj manželka, manžel, deti a rodičia vojakov. Na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nemocenské zabezpečenie

Druhy dávok nemocenského zabezpečenia

Z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje:

• Náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu
• Nemocenské
• Materské
• Ošetrovné
• Náhrada nemocenského

Náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti

Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, má počas prvých šiestich mesiacov takejto neschopnosti nárok na náhradu služobného príjmu, a to počas prvých troch mesiacov vo výške 100 % a počas ďalších troch mesiacov vo výške 90 % sumy určenej podľa § 6 ods. 2 až 4 s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2 a v § 7. Ak sa profesionálny vojak stane dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním, alebo v dôsledku aktívnej tuberkulózy, má nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej podľa § 6 ods. 2 až 4 po celý čas takejto neschopnosti, najdlhšie však po čas určený podľa § 15.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u profesionálneho vojaka určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu.

Čistý denný služobný plat policajta sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov, ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré policajtovi služobný plat patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril služobný plat.

Čistý denný služobný plat profesionálneho vojaka sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov a rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, mesačných platov bez prepočtu platovým koeficientom príslušnej krajiny a mesačných hodnostných platov a príplatku za výkon mimoriadnej služby, okrem súčtu platov, ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi tieto platy patrili, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril plat.

Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončí alebo zruší a bol mu doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat znížený podľa osobitného predpisu, doplatí sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi rozdiel medzi dávkou nemocenského zabezpečenia. Rozhodujúce obdobie na zistenie čistého denného služobného platu policajta a profesionálneho vojaka je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná neschopnosť.

Nemocenské

Na nemocenské má nárok profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, a to po uplynutí času uvedeného v § 5 ods. 1, najdlhšie však do uplynutia predĺženej podpornej doby (§ 15 ods. 2), alebo po skončení výkonu vojenskej služby, ak sa stane dočasne neschopným výkonu práce, najneskoršie do 42 dní po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu, ak nemá nárok na výsluhový dôchodok podľa § 26 alebo § 27 alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 29 alebo § 30. Nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby prípadne predĺženej podpornej doby.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí zavinenou účasťou v bitke alebo ako bezprostredný následok svojej opitosti, alebo zneužitia omamných prostriedkov, alebo pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica presahuje jeden rok, má nárok na nemocenské podľa § 8 ods. 3 od prvého dňa takejto neschopnosti, ak má vyživovaciu povinnosť voči manželke (manželovi) alebo nezaopatreným deťom.

Profesionálny vojak, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. a), má nárok na nemocenské vo výške 90 % zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň. Profesionálny vojak, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) a ktorého dočasná pracovná neschopnosť v dôsledku choroby alebo úrazu vznikla počas výkonu vojenskej služby, má nárok na nemocenské vo výške 90 % zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň; ak však dočasná pracovná neschopnosť v dôsledku choroby alebo úrazu vznikla až po skončení výkonu vojenskej služby, má nárok na nemocenské za prvé tri kalendárne dni takejto neschopnosti vo výške 70 % zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň.

Profesionálny vojak, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 7 ods. 2, má nárok na nemocenské vo výške 50 % zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň. Výška nemocenského sa určuje z čistého denného služobného príjmu profesionálneho vojaka zisteného podľa § 6, najviac však zo sumy 250 Sk na kalendárny deň.

Materské

Na materské má nárok profesionálny vojak počas doby a za podmienok ustanovených osobitným predpisom o poskytovaní peňažnej pomoci v materstve. Materské sa poskytuje vo výške nemocenského určeného podľa § 8 ods. 1.

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spĺňa stanovené podmienky. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a nárok na výplatu tehotenského vzniká od začiatku mesiaca, v ktorom začal 27. týždeň.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské.

Ak porodí policajtka alebo profesionálna vojačka dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 43.

Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské nevyplácalo vôbec, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa.

Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený vyššie, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa.

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Ak dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má policajtka a profesionálna vojačka nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa.

Ak policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak prevzal do osobnej starostlivosti dve alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mal nárok na materské, ak sa ďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.

Ak dieťa prevzala do starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie osobne starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tejto policajtke, policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Ak sa policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania osobnej starostlivosti o toto dieťa.

Materské sa poskytuje za kalendárne dni.

Ošetrovné

Na ošetrovné má nárok profesionálny vojak po vyčerpaní doby, počas ktorej sa mu na ošetrovanie člena rodiny poskytla krátka dovolenka podľa osobitného predpisu. Ošetrovné sa poskytuje za podmienok ustanovených všeobecným predpisom o poskytovaní podpory pri ošetrovaní člena rodiny. Ošetrovné sa poskytuje v každom jednotlivom prípade počas doby najviac desiatich po sebe idúcich kalendárnych dní, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. Ošetrovné sa poskytuje vo výške nemocenského podľa § 8 ods. 1.

Náhrada nemocenského

Vojak, ktorý vykonával vojenskú službu v ozbrojených silách na základe brannej povinnosti, a vojak, ktorý sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby a ktorý sa stane dočasne neschopným výkonu práce najneskoršie do 42 dní po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu, má nárok na náhradu nemocenského od prvého dňa takejto neschopnosti, najskôr však od prvého dňa nasledujúceho po skončení výkonu vojenskej služby, ak nie je nemocensky zabezpečený alebo poistený podľa všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení. Nárok na náhradu nemocenského trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby, prípadne predĺženej podpornej doby. Náhrada nemocenského sa poskytuje vo výške, v akej by sa inak poskytovalo nemocenské podľa všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení ustanovené z minimálnej mzdy.

Spoločné ustanovenia pre nemocenské zabezpečenie

Ako doba dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu sa posudzuje aj doba poskytovania kúpeľnej starostlivosti a doba poskytovania zdravotnej starostlivosti v ozdravovniach, ak sa takáto starostlivosť poskytuje mimo doby určenej na preventívnu rehabilitáciu alebo mimo doby riadnej dovolenky, ako aj doba, počas ktorej profesionálny vojak nevykonáva vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby z dôvodu karantény nariadenej podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám.

Na vznik a trvanie ochrannej lehoty pri poskytovaní dávok nemocenského zabezpečenia vojakovi po skončení výkonu vojenskej služby sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Dávky nemocenského zabezpečenia počas dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu podľa § 5 až 8 a § 12 sa poskytujú najdlhšie počas jedného roka od začiatku takejto neschopnosti (ďalej len „podporná doba“). Podporná doba sa môže predĺžiť na návrh ošetrujúceho lekára najviac o jeden rok, ak možno odôvodnene predpokladať, že dočasná neschopnosť vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu sa v tomto období skončí. O predĺžení podpornej doby rozhoduje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky u vojakov, ktorí vykonávajú alebo vykonávali vojenskú službu v Armáde Slovenskej republiky alebo v Železničnom vojsku, alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky u vojakov, ktorí vykonávajú alebo vykonávali vojenskú službu vo Vojskách ministerstva vnútra.

Do podpornej doby sa zaratúvajú, s výnimkou období uvedených v odsekoch 2 a 3, aj predchádzajúce obdobia dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, ak spadajú do obdobia jedného roka pred vznikom novej dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby z uvedených dôvodov. Do podpornej doby sa nezaratúvajú obdobia dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby, ak od skončenia poslednej dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby z uvedených dôvodov do začiatku novej dočasnej neschopnosti uplynulo aspoň šesť mesiacov, ak novú dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby z uvedených dôvodov spôsobila choroba alebo úraz vzniknuté pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním, alebo ak predchádzajúcu dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby spôsobila choroba alebo úraz vzniknuté pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním. Do podpornej doby sa nezaratúvajú ani obdobia karantény nariadenej pri ohrození prenosnými chorobami.

Za úraz vzniknutý pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním sa považuje úraz, ktorý vojak utrpel v mieste služobného pôsobenia pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok, pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme vojenskej služby alebo s cieľom chrániť záujem vojenskej služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu vojak túto činnosť vykonáva, alebo v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takéhoto konania alebo opomenutia…

Odškodnenie pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania

Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, patrí náhrada za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity v takej výške, aby sa spolu so služobným platom, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom rovnala priemernému služobnému platu dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti. Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu a najviac päťdesiatnásobku základu. Ak bol služobný úraz spôsobený za obzvlášť nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej dvadsaťnásobku základu a najviac šesťdesiatnásobku základu.

Zákon upravuje aj náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom tomu, kto tieto náklady vynaložil. Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, voči ktorým mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, ak nemajú nárok na zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých.

Ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady škody, môže dôjsť k zvýšeniu invalidného výsluhového dôchodku. Za úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý policajt alebo profesionálny vojak utrpel za okolností uvedených v zákone.

Výsluhové nároky

Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorí sú po skončení služobného pomeru bezprostredne nasledujúcim dňom opätovne prijatí do služobného pomeru, výsluhový príspevok pri tomto skončení služobného pomeru nepatrí.

Odchodné

Odchodné patrí aj policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorí boli opätovne prijatí do služobného pomeru, ak tento novovzniknutý služobný pomer trval nepretržite najmenej 13 rokov. Ak po skončení služobného pomeru je policajt alebo profesionálny vojak bezprostredne nasledujúcim dňom opätovne prijatý do služobného pomeru, odchodné mu po tomto skončení služobného pomeru nepatrí.

Policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, sa znižuje odchodné. Hasičovi, ktorého služobný pomer skončil z dôvodu uvedeného v zákone, sa znižuje odchodné.

Úmrtné

Ak sa skončí alebo zanikne služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt a profesionálny vojak nárok v čase úmrtia. Ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončil alebo zanikol služobný pomer úmrtím v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má oprávnená osoba nárok na jednorazový príplatok k úmrtnému.

Výsluhový dôchodok

Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov. Výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5 % základu zisteného podľa zákona. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa zákona. Za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 35. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa zákona.

Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia. Sirotský výsluhový dôchodok je 40 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia. Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká osvojením maloletého dieťaťa alebo ak dieťa prestane byť nezaopatrené.

Do doby trvania služobného pomeru sa započítava trvanie služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993, trvanie služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992, trvanie služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 1999, trvanie služobného pomeru od 1. mája 1945 do 31. decembra 1990, pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998, výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. decembra 1990, výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 2002, výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 2002, výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 2002, výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31. decembra 2007, výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. decembra 2002 a pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície.

Pri opätovnom skončení služobného pomeru sa do doby trvania služobného pomeru pripočítajú aj dni neskončených rokov trvania služobného pomeru, ktoré neboli zhodnotené v celkovej dobe trvania predchádzajúcich služobných pomerov; celková výška výsluhového príspevku, odchodného a výsluhového dôchodku je ustanovená v zákone. Do doby trvania služobného pomeru sa nezapočítava u policajta okrem hasiča doby prerušenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v zákone.

Ďalšie aspekty sociálneho zabezpečenia

Profesionálny vojak

Profesionálny vojak je fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Zákon definuje minimálnu dobu štátnej služby vo vojenskej hodnosti, maximálnu dobu štátnej služby, vekovú hranicu a dobu na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti.

Vojenský ombudsman

Zákon upravuje pôsobnosť vojenského ombudsmana, ktorý sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd profesionálnych vojakov. Vojenský ombudsman je vylúčený z prešetrovania podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, dotknutému profesionálnemu vojakovi alebo k osobám zúčastneným na prešetrovaní podozrení možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vojenský ombudsman predkladá ministrovi každoročne správu o činnosti za predchádzajúci rok, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd profesionálnych vojakov a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Na vojenského ombudsmana sa môže obrátiť…

tags: #sociálny #zákon #pre #profesionálnych #vojakov