Povinnosti zamestnávateľa pri práceneschopnosti zamestnanca voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni

Práceneschopnosť zamestnanca je bežná situácia, s ktorou sa stretáva každý zamestnávateľ. Vzniká vtedy, keď zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Táto situácia prináša so sebou celý rad povinností pre zamestnávateľa, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sa predišlo prípadným sankciám a zabezpečili sa spravodlivé podmienky pre zamestnanca. Tento článok sa venuje povinnostiam zamestnávateľa v súvislosti s práceneschopnosťou zamestnanca, od oznamovacích povinností až po finančné zabezpečenie.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti, ktoré sa líšia v závislosti od typu práceneschopnosti a jej trvania.

Zdravotná poisťovňa

Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti týkajúce sa začiatku a konca poberania náhrady príjmu počas práceneschopnosti (PN) alebo elektronickej práceneschopnosti (ePN). Začiatok poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O Z" s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O K", ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnancov pracujúcich na dohodu.

Pokiaľ zamestnanec pracujúci na dohodu nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že nie je nemocensky poistený, kód "1O" sa nezasiela. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, ukončenie PN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.

Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Prečítajte si tiež: Modernizácia Sociálnej poisťovne vo Svidníku

Príklad: Zamestnanec v trvalom pracovnom pomere je práceneschopný od 12. mája 2023 do 25. mája 2023. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej zdravotnej poisťovne iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom "1O Z". Ukončenie PN neoznamuje, pretože PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na oznámenie je do 30.

Od októbra 2021 nastali zmeny v oznamovacích povinnostiach zamestnávateľa voči zdravotným poisťovniam.

Príklad: Zamestnanec bol práceneschopný od 2. 3. 2022 do 10. 3. 2022.

• Oznamovacia povinnosť do SP: neoznamuje sa
• Oznamovacia povinnosť do ZP: oznamuje sa začiatok poberania náhrady príjmu kódom 1O Z s dátumom 2. 3. 2022 a ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K s dátumom 10. 3.

Začiatok poberania náhrady príjmu oznamuje zamestnávateľ do ZP kódom 1O Z vždy. Ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K nahlasuje iba pri nemoci, ktorá trvá maximálne 10 dní.

Príklad: Zamestnankyňa bola na OČR a starala sa o choré dieťa od 1. 3. 2022 do 17. 3. 2022. Zo SP mala nárok na ošetrovné za prvých 14 dní trvania krátkodobej OČR. Od 15.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

• Oznamovacia povinnosť do SP: oznamuje sa vznik prerušenia dôvod „4“ od 15. kalendárneho dňa s dátumom 15. 3. 2022 a zánik prerušenia dôvod 4 s dátumom 17. 3.

Vznik a ukončenie krátkodobej a dlhodobej OČR zamestnávateľ neoznamuje do ZP. Krátkodobú OČR do 14 kalendárnych dní neoznamuje ani do SP. Zamestnávateľ oznamuje krátkodobú OČR od 15. dňa do SP ako dôvod prerušenia s kódom 4. Dlhodobú OČR oznamuje do SP až od 91.

Príklad: Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku a začala poberať dávku materské od 10. 3.

Počas poberania materskej dávky zostáva zamestnankyňa stále prihlásená v zdravotnej poisťovni.

Príklad: Zamestnanec (muž) je s dieťaťom doma, nepracuje a poberá dávku materské od 7. 3. 2022.

Oznámenie o nástupe na rodičovskú dovolenku a poberaní dávky materské zamestnávateľ neoznamuje do ZP ani do SP. Zamestnávateľ si oznamovaciu povinnosť voči SP plní len v prípade, keď muž čerpá rodičovskú dovolenku a poberá rodičovský príspevok, alebo čerpá rodičovskú dovolenku a zároveň nepoberá materskú dávku ani rodičovský príspevok.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Príklad: Zamestnankyňa po ukončení MD nastúpila 28. 3.

• Oznamovacia povinnosť do SP: oznamuje sa vznik dôvodu prerušenia s kódom 6 a dátumom 28. 3. 2022
• Oznamovacia povinnosť do ZP: oznamuje sa odhláška s kódom 2 K s dátumom 27. 3.

Zamestnankyňa počas čerpania rodičovskej dovolenky nebude vykazovaná na MV do ZP.

Sociálna poisťovňa

Začiatok PN zamestnávateľ Sociálnej poisťovni neoznamuje. Oznamovacia povinnosť vzniká iba v prípade, ak PN, ktorá bola vystavená "papierovo", trvá viac ako 52 týždňov (od vzniku aktuálnej PN). V takom prípade sa zamestnancovi prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.

Pri PN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v personalistike zamestnanca evidovať vyňatie "Nemoc po 52. týždni". Program následne vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená "papierovo". Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

Ak je dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Ak bude dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Je to zákonná povinnosť zamestnávateľa nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 10 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká. Ak zamestnávateľ si nie je istý, či zamestnancovi pravdepodobne vznikne/nevznikne nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne, odporúča sa potrebné údaje zasielať vždy.

Zamestnávateľ zašle príslušný formulár k ePN ešte raz so správnymi údajmi.

Finančné zabezpečenie zamestnanca počas PN

Počas práceneschopnosti zamestnanca je jeho finančné zabezpečenie rozdelené medzi zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých 10 dní trvania PN. Táto náhrada sa poskytuje za kalendárne dni. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) od 1. do 3. dňa trvania PN,
• 55 % DVZ alebo PDVZ od 4. do 10. dňa trvania PN.

Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu.

Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca.

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Ak lekár neponúka možnosť ePN, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.

Príklad: Zamestnanec ochorel 15. mája 2025 a lekár mu vystavil ePN od 15. mája 2025 do 28. mája 2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. Zamestnávateľ mu vyplatí náhradu za 1. až 3. deň PN vo výške 25 % DVZ a za 4. až 10. deň PN vo výške 55 % DVZ. Od 11. dňa PN mu bude nemocenské vyplácať Sociálna poisťovňa.

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4.

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Práva zamestnávateľa počas PN zamestnanca

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.

Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.

Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Aj v tomto prípade platí, že zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly.

Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 lekári povinne vystavujú elektronickú práceneschopnosť (ePN). Zamestnancom odpadajú povinnosti s doručením PN zamestnávateľovi a preukazovaním existencie prekážky v práci. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musí informovať, že je PN a nedostaví sa do práce. Nemusí podávať ani žiadosť o nemocenské, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť.

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.

Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim. Tzn. vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy (sociálne poistenia), z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom príslušný ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom

Okrem povinností spojených priamo s práceneschopnosťou, zamestnávateľ má aj ďalšie všeobecné povinnosti voči zamestnancom, ktoré je potrebné dodržiavať:

tags: #sociálna #poisťovňa #zamestnanec #PN #a #zdravotná