Splnomocnenie verzus Plnomocenstvo: Rozdiely, Použitie a Dôležité Aspekty

Splnomocnenie a plnomocenstvo sú výrazy, ktoré sa často používajú zameniteľne, no majú špecifický právny význam. Tento článok sa zameriava na objasnenie rozdielov medzi nimi, ich použitie v rôznych situáciách a dôležité aspekty, ktoré je potrebné zvážiť pri ich udeľovaní.

Úvod do Splnomocnenia (Plnomocenstva)

Splnomocnenie, známe aj ako plnomocenstvo alebo plná moc, predstavuje oprávnenie, ktorým jedna osoba (splnomocniteľ) dáva druhej osobe (splnomocnencovi) právo konať v jej mene v určitej záležitosti. Ide o právny nástroj, ktorý umožňuje zastúpenie v rôznych situáciách, od jednoduchých úkonov, ako je preberanie pošty, až po komplexné právne a obchodné transakcie.

Predstavte si situáciu, že odchádzate na dovolenku a potrebujete, aby niekto iný namiesto vás prebral a zaplatil za montáž klimatizácie. V takomto prípade vy ste splnomocniteľ a osoba, ktorú poveríte (napríklad sused), je splnomocnenec. Udelíte mu písomné splnomocnenie, v ktorom presne určíte, aké úkony môže vykonávať - napríklad podpísanie protokolu o dodaní a namontovaní klimatizácie.

Základné Rozdiely Medzi Poverením a Splnomocnením v Kontexte Zamestnávateľa

V praxi sa často stáva, že zamestnávatelia splnomocňujú svojich zamestnancov aj v prípadoch, keď to nie je nevyhnutné. Je dôležité rozlišovať medzi poverením a plnomocenstvom a vedieť, kedy postačuje poverenie a kedy je potrebné zamestnanca splnomocniť.

Podľa Občianskeho zákonníka môžu za právnickú osobu vykonávať právne úkony aj jej zamestnanci, ak je to určené vo vnútorných predpisoch spoločnosti alebo je to obvyklé vzhľadom na ich pracovné zaradenie.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Obchodný zákonník v § 15 ods. 1 uvádza: "Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza."

Podmienky Zákonného Splnomocnenia Zamestnanca

1. Poverenie určitou činnosťou: Zákon neupravuje formu poverenia, ale v prípade zamestnanca vyplýva z druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve alebo z iných dokumentov, ako napríklad z kompetenčného poriadku. Pri významnejších úkonoch je však vhodné poverenie formalizovať písomným dokumentom.
2. Súvislosť s prevádzkovaním podniku: Poverenie sa vzťahuje len na úkony, ktoré zamestnanec vykonáva v súvislosti s prevádzkovaním podniku.
3. Obvyklosť úkonov: Rozsah poverenia je limitovaný na úkony, ktoré sa bežne vykonávajú pri danej pozícii u konkrétneho zamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ potrebuje, aby zamestnanec zastúpil aj pri iných, než obvyklých úkonoch, je vhodné vystaviť osobitné plnomocenstvo. Pri vystavení plnomocenstva je však potrebné brať do úvahy aj normy pracovného práva. Ak dojednaný druh práce považujeme za poverenie zamestnanca, tak potom akákoľvek iná práca, na ktorú zamestnanec nie je poverený, síce odôvodňuje vystavenie plnomocenstva, ale v mnohých prípadoch je to práca nad rámec dohodnutý v pracovnej zmluve a zamestnanec môže jej výkon, resp. udelenie plnomocenstva odmietnuť.

Rozdiely medzi Poverením a Plnomocenstvom v Kontexte Pracovného Práva

Podstatné na zákonnom splnomocnení zamestnanca je jeho existujúci pracovnoprávny vzťah k zamestnávateľovi. Ak sa zmení pracovná pozícia zamestnanca, automaticky môže dôjsť k zmene rozsahu poverenia a tým zákonného splnomocnenia. Ak zanikne pracovnoprávny vzťah, zanikne aj poverenie a tým zákonné splnomocnenie.

Ak však zamestnávateľ vystaví zamestnancovi plnomocenstvo, vzniká tu nový vzťah - dohoda o zastupovaní, ktorej vznik a zánik sú nezávislé na pracovnoprávnom vzťahu. Na rozdiel od poverenia, plnomocenstvo môže zaniknúť len zákonnými spôsobmi, t.j. vykonaním úkonu, uplynutím času, vypovedaním, odvolaním alebo smrťou splnomocnenca - zamestnanca.

Dôsledky Prekročenia Poverenia a Plnomocenstva

V prípade, ak splnomocnenec prekročí svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, môže byť sám zaviazaný z tohto konania a tretia osoba, s ktorou sa konalo, môže požadovať buď náhradu škody alebo splnenie záväzku. Ak je zamestnanec splnomocnený na tie úkony, na ktoré je oprávnený priamo zo zákona, vzniká tu konflikt. Tým, že oprávnenie zamestnanca vzniká priamo zo zákona máme za to, že nie je možné ho nahradiť plnomocenstvom. Preto v prípade konfliktu medzi zastúpením na základe plnomocenstva a zákonným zastúpením (tj. poverením) sa splnomocnenie bude aplikovať len v tých prípadoch, kedy sa nekryje so zákonným splnomocnením a prednostne sa konanie zamestnanca posúdi ako konanie osoby poverenej podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Splnomocniť zamestnanca na tie úkony, ktoré sú štandardne spojené s výkonom jeho pracovnej pozície je zbytočné a nesprávne. Aj z praktického pohľadu je zákonná úprava poverenia zamestnanca pružná, umožňuje zamestnávateľovi jednoducho reagovať na potrebné zmeny. Okrem všeobecnej úpravy zákonného splnomocnenia zamestnanca, ktorá vyplýva z § 15 Obchodného zákonníka je však potrebné v určitých prípadoch aplikovať aj ustanovenia osobitných predpisov, napríklad Zákonníka práce pri zastupovaní zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch, kde sú podmienky zastupovania zamestnávateľa upravené inak.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Druhy Splnomocnení

Existuje viacero druhov splnomocnení, ktoré sa líšia rozsahom a predmetom splnomocnenia:

• Všeobecné (generálne) splnomocnenie: Umožňuje splnomocnencovi konať vo všetkých záležitostiach splnomocniteľa.
• Špeciálne splnomocnenie: Obmedzuje splnomocnenie len na konkrétne úkony alebo záležitosti.
• Prokúra: Špecifický druh splnomocnenia v obchodnom práve, ktorý umožňuje prokuristovi konať za podnikateľa v rozsahu prevádzky jeho podniku.

Hlavný rozdiel medzi obyčajnou plnou mocou a generálnou je skutočnosť, že generálna plná moc nie je obvykle obmedzená časovo a vzťahuje sa na všetky právne úkony súvisiace s danou záležitosťou či inštitúciou.

Náležitosti Splnomocnenia

Splnomocnenie musí obsahovať určité náležitosti, aby bolo platné a právne účinné:

1. Údaje o splnomocniteľovi: Meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu (v prípade fyzickej osoby) alebo obchodné meno, sídlo a IČO (v prípade právnickej osoby).
2. Údaje o splnomocnencovi: Obdobne ako pri splnomocniteľovi - meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa (fyzická osoba) alebo obchodné meno, sídlo a IČO (právnická osoba).
3. Predmet a rozsah splnomocnenia: Presne vymedzené úkony, ktoré môže splnomocnenec vykonávať (napr. podpisovanie zmlúv, zastupovanie na úradoch, správa účtu).
4. Dátum a miesto vystavenia splnomocnenia.
5. Podpis splnomocniteľa.

V určitých prípadoch, keď osobitný zákon kladie veľký dôraz na formu právneho úkonu, sa odporúčajú aj ďalšie údaje, napr. zapísanie v Obchodnom registri.

Overenie Splnomocnenia

Požiadavka na overenie splnomocnenia závisí od konkrétneho prípadu a od požiadaviek zákona, inštitúcie alebo osoby, ktorej má byť splnomocnenie predložené. Overuje sa len podpis splnomocniteľa.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

• Notár: Notár je oprávnený overiť podpis na splnomocnení. Podpis môže overiť priamo notár alebo notárom poverený pracovník. Osvedčenie jedného podpisu u notára stojí určitú sumu s DPH.
• Matrika: Matrika môže overiť podpis na splnomocnení, ak je splnomocniteľ fyzická osoba.

Splnomocnenie na Preberanie Pošty

Splnomocnenie na preberanie pošty najjednoduchšie vybavíte, keď pôjdete spolu so splnomocnencom na ktorúkoľvek pobočku pošty a požiadate pracovníka pošty o tlačivo, ktoré vyplníte a podpíšete. Vami splnomocnená osoba dostane vlastný preukaz splnomocnenca, ktorý predloží pri preberaní zásielok na pošte. Ak žiadate o zriadenie služby splnomocnenie prostredníctvom elektronickej žiadosti, je potrebné mať vytvorený zákaznícky účet - Pošta ID. Ak zatiaľ nemáte overenú elektronickú identitu, budete musieť navštíviť poštu a nechať si ju tam overiť.

Zastupovanie v Súdnom Konaní

Účastník sa v civilnom sporovom súdnom konaní môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si sám zvolí. Ako svojho zástupcu si vždy môžete zvoliť advokáta. Zastúpiť sa môžete nechať aj fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony, pričom takéto zastúpenie sa nazýva občianskym zastúpením. Pozor, v niektorých konaniach špecifikovaných v zákone (§ 90 a 91 Civilného sporového poriadku) sa takéto zastúpenie nepripúšťa.

V niektorých osobitných druhoch konaní je zastúpenie advokátom zákonnou podmienkou. V civilnom súdnom konaní spravidla môže byť zástupcom strany sporu ktorákoľvek fyzická osoba. Súd má však právo nepripustiť takéto zastúpenie, ak zhodnotí, že zvolený zástupca, ktorý nie je advokátom, nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak vystupuje ako zástupca vo viacerých konaniach.

Povinné zastúpenie advokátom sa vyžaduje najmä:

• v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou,
• v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže,
• v sporoch z nekalého súťažného konania,
• v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo,
• v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva,
• v dovolacom konaní,
• v správnom súdnom konaní, pokiaľ ide o žalobcu, ktorý sám alebo jeho zamestnanec či člen nemá právnické vzdelanie druhého stupňa.

Elektronizácia Súdnictva a Problémy s Plnomocenstvami

S príchodom elektronizácie súdnictva sa objavili nové výzvy a nejasnosti týkajúce sa formálnych náležitostí plnomocenstiev. Jedným z problémov bola otázka, či plnomocenstvo musí byť výslovne prijaté advokátom. Podľa niektorých názorov plnomocenstvo bez výslovného prijatia advokátom nie je dostatočné. Táto otázka bola v judikatúre vyriešená. Podľa ústavného súdu skutočnosť, že plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta o prijatí plnomocenstva, nepredstavuje prekážku na rozhodovanie o kasačnej sťažnosti podanej týmto advokátom.

Osobitnou kategóriou je plnomocenstvo na podanie dovolania, kde formálne nedostatky tiež v niektorých prípadoch viedli k odmietnutiu. Historicky sa presadzoval názor, že plnomocenstvo musí výslovne obsahovať oprávnenie na podanie dovolania. Tento názor bol v judikatúre prekonaný. Podľa ústavného súdu postačuje na podanie dovolania plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní.

Ďalším problémom, ktorý priniesla elektronizácia, je otázka autorizovanej konverzie plnomocenstva. Od počiatku elektronizácie bola jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva. V konečnom dôsledku sa však presadil formalistickejší výklad, ktorý obstál aj v ústavnom prieskume.

V začiatkoch elektronizácie súdnictva dochádzalo k viacerým nepochopeniam a z toho vyplývajúcim chybám aj v súvislosti s elektronickým podpisovaním, teda autorizáciou podaní. Ústavný súd judikoval, že ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie.

Veľké trampoty spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením. Relatívne ustálenú judikatúru k dovolaniam podpísaným koncipientom nabúralo aktuálne rozhodnutie ústavného súdu, ktorý označil názory vyjadrené v judikátoch R 78/2018 aj R 49/2020 za ústavne neudržateľné.

Zánik Plnomocenstva

Zákon pozná štyri prípady, keď plnomocenstvo zaniká:

• vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
• ak ho splnomocniteľ odvolal,
• ak ho vypovedal splnomocnenec,
• ak splnomocnenec zomrie.

Podľa zákona sa splnomocniteľ nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Kým odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.

Príklad z Praxe

Firma ABC, s. r. o. udelila Jozefovi plnú moc na zastupovanie spoločnosti pred súdom vo všetkých jednaniach a právnych úkonoch s tým súvisiacich. Zároveň firma udelila zamestnankyni Zuzane plnú moc na komunikáciu s poisťovňou a zdravotnými poisťovňami. Táto plná moc bola časovo obmedzená a uvádzala, že platí od 01.01.2020 do 31.12.2020. Po uplynutí tohto obdobia zamestnankyňa už nebude oprávnená s poisťovňami naďalej komunikovať.

tags: #splnomocnenie #plnomocenstvo #rozdiel