Sociologický časopis: Štruktúra príspevku a prehľad relevantných tém

Sociologický časopis predstavuje dôležitú platformu pre publikovanie a šírenie sociologického výskumu na Slovensku. Tento článok sa zameriava na štruktúru príspevkov v sociologickom časopise a poskytuje prehľad relevantných tém, ktoré boli v časopise spracované v priebehu rokov. Cieľom je poskytnúť potenciálnym autorom užitočné informácie o tom, ako pripraviť kvalitný príspevok a akým témam sa venovať.

Úvod

Sociologický časopis je recenzované vedecké periodikum, ktoré publikuje pôvodné výskumné štúdie, teoretické články, recenzie kníh a správy z konferencií. Časopis slúži ako fórum pre výmenu myšlienok a poznatkov medzi sociológmi a inými odborníkmi v oblasti spoločenských vied. Kvalitný príspevok do sociologického časopisu by mal byť založený na solídnom teoretickom základe, mal by používať primerané metodologické postupy a mal by prinášať nové poznatky alebo originálne interpretácie.

Štruktúra príspevku

Štandardný výskumný príspevok do sociologického časopisu zvyčajne obsahuje nasledujúce časti:

• Abstrakt: Stručné zhrnutie obsahu príspevku, ktoré by malo obsahovať cieľ výskumu, použité metódy, hlavné zistenia a závery.
• Úvod: Predstavenie problematiky, formulácia výskumných otázok alebo hypotéz a zdôvodnenie významu výskumu.
• Teoretický rámec: Prehľad relevantnej teoretickej literatúry, ktorá slúži ako východisko pre výskum.
• Metodológia: Popis výskumného dizajnu, výberu vzorky, metód zberu a analýzy dát.
• Výsledky: Prezentácia zistení výskumu, zvyčajne formou tabuliek, grafov a textového komentára.
• Diskusia: Interpretácia výsledkov, porovnanie s predchádzajúcimi výskumami, identifikácia limitácií výskumu a návrhy pre ďalší výskum.
• Záver: Zhrnutie hlavných zistení a ich implikácií pre teóriu a prax.
• Literatúra: Zoznam všetkých zdrojov, ktoré boli použité v príspevku.

Prehľad relevantných tém

Sociologický časopis sa venuje širokému spektru tém, ktoré odrážajú aktuálne problémy a výzvy slovenskej spoločnosti. Medzi najčastejšie spracované témy patria:

Sociálna stratifikácia a mobilita

Výskum sociálnej stratifikácie a mobility sa zaoberá nerovnosťami v spoločnosti a možnosťami jednotlivcov a skupín meniť svoje sociálne postavenie. Publikácia obsahuje súhrn najdôležitejších sociologických poznatkov o vývoji i aktuálnom stave sociálnej stratifikácie a mobility v slovenskej spoločnosti. Autori spracovali množstvo štatistických údajov i poznatkov sociologických, ekonomických a iných výskumov s cieľom poskytnúť čitateľom čo najúplnejší obraz týchto oblastí sociálnych nerovností na Slovensku. Kniha prináša najskôr obsiahly rozbor a zhodnotenie vývoja sociálnej stratifikácie a sociálnej mobility v našej spoločnosti za posledných sto rokov. Ďalšie časti sú venované analýze stratifikácie a mobility v súčasnej slovenskej spoločnosti. Autori vychádzajú z neoweberovských teoretických prístupov k stratifikácii a na základe zistení sociologických výskumov ju prezentujú optikou triednych klasifikácií EGP, ESeC a ESeG, ktoré v podmienkach našej spoločnosti i validizovali. Analyzujú tiež diferencované spôsoby života jednotlivých sociálnych tried. Popri sociálno-triednej analýze stratifikácie autori v ďalšej časti knihy prezentujú aj podobu statusového usporiadania slovenskej spoločnosti, odhaleného na základe rozboru profesiovej skladby manželských a partnerských párov. Posledná časť knihy je venovaná rozboru sociálnej mobility na Slovensku, najmä analýze intergeneračnej mobility, jej absolútnej a relatívnej miery i analýze hlavných vzorov sociálnej mobility.

Prečítajte si tiež: Analýza životného štýlu seniorov

Publikácia podporuje stanovisko tých sociológov, ktorí v diskusii o „smrti tried“ polemizujú s názorom, že potenciál tejto kategórie sa vyčerpal, pretože realita súčasných spoločností už nezodpovedá základným predpokladom triednej analýzy, a dokazujú, že to platí iba o konci marxisticky chápaných spoločenských tried. Iné chápania tried, najmä tie, ktoré vychádzajú z koncepcie Maxa Webera, naďalej zostávajú sociologicky relevantnými a použiteľnými východiskami analýzy sociálnej stratifikácie moderných spoločností. V knihe sú zhrnuté najdôležitejšie výsledky autorovho empirického skúmania sociálnej stratifikácie, týkajúce sa testovania validity neoweberovských triednych klasifikácií, vývoja triedneho zloženia slovenskej spoločnosti, ako aj poznatkov o diferencovanom spôsobe života jednotlivých spoločenských tried a o rôznom sociálnom kapitáli ich príslušníkov. Jej súčasťou je i predstavenie a dôkazy zistenia, že aj v súčasnej slovenskej spoločnosti existuje popri triednom i statusové usporiadanie, ktoré je osobitnou dimenziou sociálnej stratifikácie, kvalitatívne odlišnou od jej triednej dimenzie.

Autori publikácie predkladajú sociologickej verejnosti súhrn najdôležitejších poznatkov a záverov o sociálnej stratifikácii a mobilite v slovenskej spoločnosti, ku ktorým dospeli na základe analýzy poznatkov vlastného reprezentatívneho výskumu i s využitím zistení ďalších empirických výskumov, štatistických údajov i teoretických sociologických poznatkov o tejto problematike. Kniha prináša opis aktuálnej podoby sociálnej stratifikácie slovenskej spoločnosti optikou základných triednych klasifikácií a jej porovnanie so zisteniami doterajších sociologických výskumov, výsledky testovania validity triednych klasifikácií v podmienkach Slovenska, analýzu vzťahu medzi objektívnymi a subjektívnymi aspektmi triedneho vedomia, ako aj analýzy intergeneračnej mobility a jej zmien v priebehu posledných desaťročí.

Vzdelanostné nerovnosti

Predkladaná publikácia sa snaží vyplniť niektoré medzery v teoretickom i empirickom sociologickom poznaní problematiky vzdelanostných nerovností. Je spoločným dielom tímu Katedry sociológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave a českých sociologičiek a sociológov. Prináša rozšírenú a upravenú podobu príspevkov prezentovaných na seminári Teoreticko-metodologické východiská sociologického skúmania vzdelanostných nerovností; súčasné poznatky a zistenia, ktorý sa uskutočnil v roku 2021. Tento seminár bol jedným z výstupov projektu VEGA č. 1/0224/19 Vzdelanostné nerovnosti na Slovensku, v ktorom sa tím Katedry sociológie FiF UK zameral na empirické preskúmanie niektorých, doteraz neriešených otázok vzdelanostných nerovností. Hlavná pozornosť bola pritom venovaná úlohe rodiny, resp. rodinného zázemia a relevantného sociálneho prostredia na utváranie ašpirácií či zámerov jednotlivca v oblasti vzdelávania a získaného vzdelania.

Rodina a mládež

Kniha ponúka pohľad na dospievanie zástupcov dvoch generácií - povojnovej generácie a generácie Y - optikou životnej dráhy. Autor identifikuje charakteristické znaky prechodu do dospelosti a faktory, ktoré ju spoluvytvárali u spomínaných dvoch generácií. Zameriava sa pritom na vybrané rodinné (sobáš a rodičovstvo) a mimorodinné (rezidenčné osamostatnenie sa) prechody. Venuje sa aj novej špecifickej životnej etape, ktorá sa týka stále sa zvyšujúceho podielu mladých dospelých, tzv. vynárajúcej sa dospelosti a jej charakteristickým črtám.

Päť kapitol pojednávajúcich o rôznych aspektoch života mladých ľudí na Slovensku: nové podoby prechodu do dospelosti a možnosti jej skúmania (R. Džambazovič), transformácia rodinného a reprodukčného správania mladých ľudí v kontexte zmien vzdelanostných dráh (B. Šprocha), singles, nezáväzné známosti a partnerské vzťahy (L. Eckerová), mladí ľudia ako aktívni občania v boji proti netolerancii a nenávisti (I. Chorvát) a konceptualizácia domova v rozprávaniach mladých vracajúcich sa migrantov (K. Koštialová a R. Hofreiter).

Prečítajte si tiež: Pomoc pre seniorov v časopisoch

ISSP: RODINA A ROD 2002. Publikácia je venovaná predstaveniu a hodnoteniu najznámejších sociologických teórií vývoja súčasnej modernej spoločnosti - teórií postmoderny a teórií druhej fázy modernej spoločnosti. Na základe objasnenia sociologického chápania modernej spoločnosti a prehľadu vývoja sociologických prístupov ku skúmaniu moderny autor najskôr charakterizuje a kriticky hodnotí najvýznamnejšie postštrukturalistické a postmodernistické teórie a koncepcie: projekt dekonštrukcie J. Derridu, koncepciu J-F. Lyotarda, postmodernistické teórie J. Baudrillarda, Z. Baumana i ďalšie. Spomedzi teórií druhej fázy modernej spoločnosti predstavuje a hodnotí teóriu postindustriálnej spoločnosti D. Bella, teórie moderny A. Giddensa a P. Bourdieu, teóriu komunikatívneho konania J. Habermasa, Beckovu teóriu rizikovej spoločnosti, teóriu spoločnosti sietí M. Castellsa i ďalšie sociologické koncepcie.

Práca a ekonomika

Kniha skúma rôzne podoby práce, s cieľom poodhaliť sociologicky relevantné napätia, kontradikcie alebo paradoxy vo vzťahu k obsahu práce, jej sociálno-ekonomickým konzekvenciám a predpokladom. Kniha má päť kapitol, ktoré si všímajú päť rôznych aspektov sveta práce. Prvá kapitola je venovaná odcudzenej práci, v ktorej autor systematizuje doterajšie debaty o odcudzenej práci a rozvíja úvahy o možnostiach jej revitalizácie a aktualizácie. V druhej kapitole sa zamýšľa nad tým, za akých podmienok práca má alebo nemá zmysel. Pokúša sa formulovať argumenty, prečo skúmať zmysel práce a čo v takomto skúmaní brať do úvahy. Tretia a štvrtá kapitola sa tematicky presúvajú ku konzekvenciám, ktoré práca prináša. V centre pozornosti je vzťah práce a chudoby. Tretia kapitola si všíma kontext pracujúcej chudoby na Slovensku, jej charakteristiky ako aj odpovede, ktoré ponúka verejná politika. Štvrtá kapitola ponúka analýzu temporálneho aspektu pracujúcej chudoby na Slovensku. V piatej kapitole sa pozornosť zameriava na vývoj socio-kultúrnych predpokladov participácie žien na trhu práce. Konkrétne, analyzujeme v nej vývoj názorov verejnosti na rôzne témy súvisiace s ich pôsobením na trhu práce.

Ekonomická sociológia patrí na Katedre sociológie Filozofickej fakulty UK k novším kurzom. Aj z tohto dôvodu doteraz chýbal nejaký systematizujúci pokus o predstavenie jej kľúčových ideí a argumentov. Predloženým textom sa túto medzeru snažíme zaplniť. Učebnica ponúka podklad pre premýšľanie o vybraných oblastiach ekonomického života. Neposkytuje encyklopedický prehľad rôznych tém, škôl, prístupov, ale na niekoľkých témach sa snaží ilustrovať spôsob, akým sociológovia a sociologičky premýšľajú, a čo si všímajú, keď hovoria a píšu o ekonomike.

ISSP Pracovné orientácie Slovensko 2016. Joseph Grim Feinberg

Politika a spoločnosť

Postoje občanov k politike a minulosti. Ľubomír Falťan - Mária Strussová

Prečítajte si tiež: Všetko o časopise Sociálny Pedagóg

Spolupráca, konflikt a legitimita v spoločnosti - 11. PhDr. Zuzana Kusá, CSc., PhDr. Elena Kajabová (eds)

Osudové osmičky 2018 a Nežná revolúcia - ponovembrový vývoj 2019. Milan Zeman (ed,)

Výskum európskych hodnôt 2017 - Slovensko. Katarína Strapcová, Milan Zeman (eds.)

Podoby slobody 9. PhDr. Jana Lindbloom

Príliš ľudská tvár socializmu? Zostavovateľka PhDr. Dilbar Alieva

Zdravie a životné prostredie

Zdravie a zdravotná starostlivosť. ISSP Slovensko 2021. Milan Zeman, Katarína Strapcová, Silvia Miháliková, Robert Klobucký, Marianna Mrva

Životné prostredie. ISSP Slovensko 2021. Katarína Moravanská

Pramenná publikácia obsahuje tabuľkové zobrazenia základných zistení empirického výskumu realizovaného v rámci medzinárodného programu Internatio­nal Social Survey Programme (ISSP). Publikácia má najmä informatívnu funkciu, môže však slúžiť aj ako východisko pre hlbšie analýzy na základe dátového súboru ISSP Slovensko 2021, ktorý je bezplatne dostupný v Slovenskom archíve sociálnych dát (SASD). Výskumný modul Životné prostredie bol na Slovensku realizovaný druhýkrát a umožňuje tak porovnanie výsledkov z výskumu ISSP Slovensko 2009-2010, ktorého súčasťou bol aj modul Životné prostredie. Modul skúma názory a postoje občanov k témam ako sú napríklad: najdôležitejšie problémy na Slovensku, najzávažnejšie problémy životného prostredia, poznanie príčin a možných riešení problémov životného prostredia, vzťah vedy a životného prostredia, ochota prispieť k ochrane životného prostredia, miera nebezpečnosti špecifických environmentálnych problémov, dôležitosť a efektívne možnosti ochrany životného prostredia, konkrétne správanie respondentov zamerané na ochranu životného prostredia, ako aj vzťah k zvieratám.

Pramenná publikácia obsahuje tabuľkové zobrazenia základných zistení empirického výskumu realizovaného v rámci medzinárodného programu Internatio­nal Social Survey Programme (ISSP). Publikácia má najmä informatívnu funkciu, môže však slúžiť aj ako východisko pre hlbšie analýzy na základe dátového súboru ISSP Slovensko 2021, ktorý je bezplatne dostupný v Slovenskom archíve sociálnych dát (SASD). Výskumný modul Zdravie a zdravotná starostlivosť bol do programu ISSP zaradený po druhýkrát a umožňuje porovnanie výsledkov z výskumu ISSP Slovensko 2012, ktorého súčasťou je aj modul Zdravie a zdravotná starostlivosť. Tento modul sa opiera o sociologické konceptualizácie zdravia a zdraviu blízkych tém (napr. názor na zdravie a chorobu, dôvera v systém zdravotnej starostlivosti, faktory ovplyvňujúce zdravotný stav na individuálnej úrovni /správanie vo vzťahu k zdraviu, životný štýl ap./, názory na dostupnosť a kvalitu zdravotníckych služieb, využívanie zdravotnej starostlivosti, skúsenosti s ňou atď.).

Iné relevantné témy

• Malé vidiecke sídla na Slovensku začiatkom 21. storočia: Zostavovatelia: Ľudovít Turčan a Mgr. Peter Gajdoš, Katarína Moravanská, Ľubomír Falťan
• Regióny Slovenska v kontexte životných podmienok a rozvojových disponibilít: PhDr. Peter GAJDOŠ, CSc., PhDr. Katarína MORAVANSKÁ, Doc. PhDr. Ján PAŠIAK, CSc., Mgr. Milan ZEMAN, 2006
• Chudoba v slovenskej spoločnosti a vzťah slovenskej spoločnosti v chudobe: Editorka: PhDr. PhDr. Peter GAJDOŠ, CSc., Doc. PhDr.
• Tvár ako sociálny nástroj: PhDr. Monika Čambáliková, CSc., 2006
• Sociologické teórie: Publikácia je venovaná predstaveniu a hodnoteniu najznámejších sociologických teórií vývoja súčasnej modernej spoločnosti - teórií postmoderny a teórií druhej fázy modernej spoločnosti. Na základe objasnenia sociologického chápania modernej spoločnosti a prehľadu vývoja sociologických prístupov ku skúmaniu moderny autor najskôr charakterizuje a kriticky hodnotí najvýznamnejšie postštrukturalistické a postmodernistické teórie a koncepcie: projekt dekonštrukcie J. Derridu, koncepciu J-F. Lyotarda, postmodernistické teórie J. Baudrillarda, Z. Baumana i ďalšie. Spomedzi teórií druhej fázy modernej spoločnosti predstavuje a hodnotí teóriu postindustriálnej spoločnosti D. Bella, teórie moderny A. Giddensa a P. Bourdieu, teóriu komunikatívneho konania J. Habermasa, Beckovu teóriu rizikovej spoločnosti, teóriu spoločnosti sietí M. Castellsa i ďalšie sociologické koncepcie.
• Sociologické školy: Učebnica poskytuje obraz formovania rôznych perspektív budovania sociológie v 20.storočí. 1. kapitola je venovaná objasneniu základných paradigmatických východísk v sociologickom poznávaní s dôrazom na odlíšenie normatívnej a interpretatívnej paradigmy, ktoré sú považované za nosné explanačné rámce sociologických prístupov v priebehu 20. storočia. Vymedzenie oboch typov kľúčových paradigiem vytvorilo základ pre hlbšie rozpracovanie témy vzniku a rozvoja vedeckých škôl v sociológii. Práca podáva charakteristiky vedeckej školy a uvádza typológiu sociologických škôl na základe definičného vymedzenia poľského autora J. Szackého. Predmetom 2. kapitoly práce sú školy budované na báze normatívnej paradigmy. Ide o školy formované na inštitucionálnom, typologickom a národno-kultúrnom základe. Sociologické školy budované na inštitucionálnom základe sú reprezentované Chicagskou školou a dielom R. E. Parka, Francúzskou sociologickou školou a dielom É. D. Durkheima a Frankfurtskou školou a dielom J. Habermasa. Sociologické školy budované na typologickom základe sú zastúpené neopozitivistickou školou a dielom P. F. Lazarsfelda, funkcionalistickou školou a dielom T. Parsonsa a konfliktualistickou školou a dielom R. Dahrendorfa. Sociologické školy budované na národno-kultúrnom základe sú predstavené prostredníctvom nemeckej sociologickej školy a dielom M. Webera, poľskej sociologickej školy a dielom F. Znanieckého a ruskej sociologickej školy a dielom P. A. Sorokina. Sociologické školy budované na báze interpretatívnej paradigmy sú náplňou 3. kapitoly práce. Reprezentujú ich dva typy škôl, a to interakcionistická a fenomenologická. Do prvej skupiny sú zaradené: druhá Chicagská škola a dielo Ch. H. Cooleyho a G. H. Meada, škola symbolického interakcionizmu a dielo H. Blumera, napokon škola strategického interakcionizmu a dielo E. Goffmana. Druhý typ je zastúpený fenomenologickou sociológiou E. Husserla a A. Schütza, etnometodológiou H. Garfinkela a A. Cicourela, sociálnym konštruktivizmom P. Bergera a T. Luckmanna a existencialistickou sociológiou J. D. Je dôležité uviesť, že práca neobsahuje vyčerpávajúci zoznam vedeckých škôl v sociológii 20.storočia. Orientuje čitateľa/čitateľku v problematike paradigmatických prístupov a na nich budovaných vedeckých škôl, ktoré sú prezentované na príkladoch jednotlivých typov, ako aj na diele ich reprezentantov.
• Metodológia sociologického výskumu: Táto vysokoškolská učebnica je určená predovšetkým pre študentov sociológie na magisterskom stupni, no môže byť užitočná aj pre záujemcov z oblasti iných spoločenskovedných disciplín. Na Slovensku je prvým publikovaným pokusom o systematické spracovanie tejto zložitej problémovej oblasti sociológie. Poskytuje úvod do problematiky, ktorá súvisí so základnými metodologickými otázkami experimentu, modelovania a konštruovania sociologických teórií. Prezentáciu týchto relatívne samostatných oblastí spája niekoľko spoločných leitmotívov. Je to dôraz na problém kauzality, problém explanácie a využite súčasných poznávacích nástrojov, osobitne multiagentového modelovania sociálnej dynamiky. V prvej časti sa pozornosť venuje najmä vymedzeniu znakov kauzálneho vzťahu a koncepciám kauzality, ktoré sa aplikujú v súčasnej sociológii. Kapitole o experimente dominuje analýza kľúčových problémov, akými sú problém validity, kontroly, organizácie a interpretácie experimentu. Problematika modelovania je spracovaná v druhej časti textu. Tu sa vyjasňuje nielen vymedzenie modelu, ale aj jeho funkcia medzičlánku v procese vedeckého poznávania. Osobitná pozornosť sa venuje multiagentovému modelovaniu, ktoré je efektívnou metodologickou inováciou v súčasnej vede vôbec. Možnosti multiagentového modelu a simulácií jeho dynamiky sa demonštrujú na modeli kognitívnej deľby práce. Tretí tematický okruh je venovaný predovšetkým stratégiám konštruovania sociologických teórií. Rozlišujú sa indukcionistické, dedukcionistické a modelové stratégie. Pozornosť sa sústreďuje najmä na modelovú stratégiu konštruovania sociologických teórií, ktorá je ilustrovaná teoretickými, matematickými (klasickými formálnymi) a multiagentovými (počítačovými) modelmi.
• SKÚMANIA SOCIÁLNEJ REALITY: Súbor abstraktov z konferencie pri príležitosti 50. Editor: Ivan Chorvát. Zborník abstraktov ponúka informácie o tematických okruhoch, ktorými sa zaoberajú (nielen) sociologičky a sociológovia na rôznych pracoviskách a sú členkami a členmi Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV. Snahou autoriek a autorov príspevkov bolo porozumieť súčasnej situácii a problémom, ktorými "žije" slovenská spoločnosť a ponúknuť možnú interpretáciu jej príčin a dôsledkov. Príspevky, ktorých abstrakty zborník obsahuje, odzneli na Výročnej konferencii SSS pri SAV konanej na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v septembri 2022.
• Odděleně spolu? Peter Gajdoš - Katarína Moravanská
• In Brüssel angekommen?
• Survey report Slovakia. Publikáciu zostavila: PhDr. Zostavovatelia: Zuzana Kusá, Milan Zeman
• Religiozita obyvateľov Slovenska a postoje občanov k náboženstvu. Zuzana Kusá

tags: #sociologicky #casopis #struktura #prispevku