
Tento článok poskytuje podrobný prehľad o daňových povinnostiach dôchodcov na Slovensku, s dôrazom na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (NČZD). Cieľom je objasniť zložité daňové predpisy a poskytnúť praktické rady pre dôchodcov a zamestnávateľov.
NČZD predstavuje sumu, o ktorú si daňovník môže znížiť svoj základ dane, čím sa znižuje aj výsledná daň z príjmu. Výška NČZD sa každoročne mení a je stanovená zákonom.
Všeobecne platí, že daňovník má nárok na uplatnenie NČZD zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti. Avšak, existujú výnimky pre poberateľov dôchodkov.
Základ dane sa neznižuje o NČZD, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia (1. januára) poberateľom:
Rovnaké pravidlo platí, ak bol dôchodok daňovníkovi priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období.
Prečítajte si tiež: Zvýšenie minimálneho dôchodku
Ak suma dôchodku vrátane prípadného 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, základ dane sa zníži len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD a vyplatenou sumou dôchodku.
Príklad: Ak je NČZD na daňovníka 5 753,79 eur a dôchodca poberá ročný dôchodok 4 000 eur, jeho základ dane sa zníži o 1 753,79 eur (5 753,79 - 4 000 = 1 753,79).
Ak sa zamestnanec stane poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka (napr. k 2. januáru 2023), za daný rok má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka.
Príklad: Zamestnanec, ktorý si mesačne uplatňuje NČZD, predložil rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku od 10. júna 2025. Vzhľadom k tomu, že zamestnancovi bol starobný dôchodok priznaný v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, za toto obdobie má nárok na uplatnenie NČZD za celý kalendárny rok, tzn. aj za mesiace 07-12/2025.
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom a za príslušný rok si uplatňoval NČZD, musí podať dodatočné daňové priznanie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný.
Prečítajte si tiež: Poberatelia dôchodku: Osobitné predpisy vysvetlené
Príklad: Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok. V apríli 2020 mu Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Pán Eduard je povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 do 31.5.2020 a súčasne zaplatiť daňový nedoplatok.
Ročné zúčtovanie dane je spôsob, ako si zamestnanec môže vysporiadať svoje daňové povinnosti za uplynulý rok prostredníctvom svojho zamestnávateľa.
O RZD môže požiadať zamestnanec, ktorý spĺňa určité podmienky, napríklad že mal príjmy len zo závislej činnosti a nepoberal iné druhy príjmov, ktoré by ho zaväzovali podať daňové priznanie.
Ak je zamestnanec už na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, môže si uplatniť NČZD v RZD len v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku nepresahuje sumu NČZD na daňovníka.
Príklad: Ak zamestnanec (dôchodca) dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 21 754,18 eura, avšak úhrnná suma jeho dôchodku je 4 922,82 eura a vyššia, nemôže si uplatniť NČZD, pretože úhrn dôchodku prevyšuje NČZD.
Prečítajte si tiež: Mzda z dohôd mimo pracovného pomeru
Vysporiadať si daňové povinnosti (t. j. podať daňové priznanie alebo požiadať o vykonanie RZD) musí každá fyzická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy v roku 2023 presiahli sumu 2 461,41 eura ( ½ ročnej NČZD). Ak jej však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre ňu výhodné si podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 461,41 eura. V podanom daňovom priznaní dôchodkyni vznikne daňový preplatok a daňový úrad jej ho vráti na základe Žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, ak je väčší ako 5 eur.
Okrem príjmu zo závislej činnosti môžu mať dôchodcovia aj iné druhy príjmov, napríklad z podnikania, prenájmu alebo predaja majetku. Tieto príjmy podliehajú dani z príjmu a je potrebné ich uviesť v daňovom priznaní.
Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, nemala by nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2019. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv.
Ak zamestnankyňa vyhrala súdny spor o neplatné skončenie pracovného pomeru, náhrada mzdy za roky 2020-2022 pri neplatne skončenom pracovnom pomere bude vyplácať zamestnávateľ. Vyplatenú náhradu mzdy na základe súdneho rozhodnutia zdaní preddavkovým spôsobom v mesiaci vyplatenia tejto náhrady zamestnávateľ. Ak na základe rozhodnutia súdu zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z (bývalého) pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zdaňuje (bývalý) zamestnávateľ ako platiteľ dane, v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov a je súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie (úhrn príjmov znížený o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec - § 5 ods. 8). V prípade, že bývalý zamestnanec podpíše tlačivo Vyhlásenie na uplatnenie NČZD a DB, pri vyplatení náhrady mzdy sa uplatní aj nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v mesačnej sume za podmienky, že nemá podpísané vyhlásenie u iného zamestnávateľa, resp. nie je od začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
Podpísať vyhlásenie, t.j. uplatniť NČZD na daňovníka v priebehu roka si zamestnanec môže bez ohľadu na to, či príjem je pravidelný alebo nie, a tiež či je vyplatený v jednom mesiaci alebo za viaceré mesiace naraz. Ak si zamestnanec uplatnil NČZD časť len za niektoré mesiace zdaňovacieho obdobia - kalendárneho roka (nemusia ísť za sebou), táto sa vysporiada po skončení roka buď pri ročnom zúčtovaní (u zamestnávateľa) alebo v daňovom priznaní v plnej výške 5 753,79 eur, resp. Podpísať Vyhlásenie môže iba daňovník, ktorý nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku. Ak však úhrnná výška vyplateného dôchodku (vymedzeného v § 11 ods. 6 ZDP) za rok 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eur, zamestnancovi vznikne nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 a úhrnnou výškou dôchodku vrátane 13. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka stanovenej na zdaňovacie obdobie (za zdaňovacie obdobie r. 2025 je to suma vo výške 5 753,79 eur) môže si daňovník uplatniť NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi NČZD na daňovníka (5 753,79 eur) a vyplatenou sumou dôchodku vrátene 13.
Zamestnancovi bol spätne k 24.12.2024 priznaný starobný dôchodok, čo však zamestnanec oznámil zamestnávateľovi až v máji 2025. Ak bol zamestnanec poberateľom starobného dôchodku k 1.1.2025 (resp. mu bol spätne priznaný k 24.12.2024), v roku 2025 nemá nárok na mesačné uplatňovanie na NČZD na daňovníka. Zamestnanec má povinnosť oznámiť zmenu skutočnosti - spätné priznanie starobného dôchodku - jej zapísaním vo Vyhlásení. Ak mal podpísané tlačivo Vyhlásenie, čím si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne a zamestnávateľ ju uplatnil pri zdanení príjmu za mesiace 1-4/2025 po oznámení zmeny zamestnávateľ vykoná opravu výšky preddavkov na daň za uvedené mesiace bežného kalendárneho roka v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov - ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Tzn., vykoná prepočet preddavkov za 1-4/2025 a sumu rozdielu nedoplatku preddavkov zrazí spolu s preddavkami bežného mesiaca v mesiaci vykonania opravy (napr. vo výplate za 5/2025) a odvedie spolu s ostatnými preddavkami za máj 2025 v prehľade bude nedoplatok preddavkov uvedený v r. V r.
Základ dane daňovníka - zamestnanca (podľa § 5 ods. Základ dane zamestnanca predstavuje sumu 27 712 eur (vypočítaný podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov z celkových zdaniteľných príjmov zamestnanca 32 000 eur), tzn. je vyšší ako 25 426,27 eur. NČZD na daňovníka predstavuje sumu: 12 110,36 - 6 928 = 5 182,36 eur.
tags: #som #poberatelom #dochodku #a #daň