Ochranná doba, rodičovský príspevok a práca: Komplexný prehľad

Tehotenstvo a rodičovstvo sú pre mnohé ženy krásne a významné obdobia života. Príprava na starostlivosť o bábätko a samotná starostlivosť si však vyžadujú plnenie si mnohých povinností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rodičovskom príspevku, ochrannej dobe a ich vplyve na pracovnoprávne vzťahy.

Rodičovský príspevok: Finančná pomoc od štátu

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Rodičovský príspevok sa vypláca oprávnenej osobe určenej podľa dohody oprávnených osôb.

Žiadosť o rodičovský príspevok

Žiadosť o rodičovský príspevok obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu pobytu oprávnenej osoby dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok. Nárok žiadateľa na rodičovský príspevok posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods.

Zníženie alebo zastavenie výplaty

Ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti, rodičovský príspevok sa zníži o 50 %. Vyplácanie sa obnoví, ak oprávnená osoba preukáže, že zanikli dôvody, pre ktoré sa jeho výplata zastavila. Vyplácanie príspevku sa obnoví aj vtedy, ak príslušná inštitúcia iného členského štátu rozhodla o neposkytnutí rodičovského príspevku alebo o poskytnutí rodičovského príspevku v nižšej sume, ako v sume 203,20 €.

Osobitný príjemca

Osobitný príjemca je obec, v ktorej má oprávnená osoba pobyt, alebo ak je to odôvodnené, iná osoba. Osobitný príjemca zabezpečí účelné využitie rodičovského príspevku. Ak zaniknú dôvody, pre ktoré sa rodičovský príspevok vypláca vo výške 50 %, suma príspevku sa zvýši od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dieťa začalo riadne plniť povinnú školskú dochádzku.

Prečítajte si tiež: Nároky na nemocenské dávky

Povinnosti oprávnenej osoby

Oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku, výšku a výplatu rodičovského príspevku a do ôsmich dní ich písomne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu v mieste jej pobytu a požadovať od všetkých zúčastnených právnických a fyzických osôb informácie a vysvetlenia súvisiace s podmienkami trvania nároku na rodičovský príspevok. Platiteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním rodičovského príspevku.

Automatické vyplácanie príspevku pri narodení dieťaťa

Proces schvaľovania a vyplácania príspevku pri narodení dieťaťa si riadi štát ihneď potom ako matrika vystaví rodný list dieťaťa/detí. Rodičia už nemusia podávať písomnú či elektronickú žiadosť a všetky prílohy (potvrdenia), ktoré boli jej súčasťou. Táto dávka je od 1. apríla 2022 vyplácaná automaticky, ak budú splnené všetky podmienky nároku stanovené zákonom. Vyplatenie príspevku prioritne prebieha na bankový účet alebo adresu, ktorú matka úradu oznámila.

Ďalšie príspevky a dávky

Okrem príspevku od štátu poskytujú niektoré mestá a obce jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa. O prídavok na dieťa, či rodičovský príspevok je aj naďalej potrebné žiadať, tzn. nepriznáva sa automaticky ako príspevok pri narodení dieťaťa. Žiadosť sa podáva osobne s dieťaťom na polícii alebo na klientskom centre Ministerstva vnútra SR.

Ochranná doba: Ochrana zamestnanca pred výpoveďou

Počas materskej a rodičovskej dovolenky je žena a muž v tzv. ochrannej dobe. Ochranná doba sa uplatňuje len pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to napríklad v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, zamestnanec alebo zamestnankyňa sú na materskej alebo rodičovskej dovolenke, zamestnanec alebo zamestnankyňa sú dočasne pracovne neschopní, v karanténe, dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie a pod.

Skončenie pracovného pomeru uplynutím doby

Dôležité je si uvedomiť, že ak nejde o skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ale o skončenie pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby trvania pracovného pomeru (skončenie podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce), ochranná doba sa neuplatňuje.

Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť po materskej

Ochrana tehotných zamestnankýň

Zákonník práce neukladá žene povinnosť oznámiť zamestnávateľovi tehotenstvo, ani to, že tak musí urobiť v určitej lehote. Rozhodnutie, kedy a či vôbec zamestnávateľa informovať, je výlučne na zamestnankyni. Ochrana tehotných zamestnankýň sa zameriava najmä na úpravu pracovných podmienok a pracovného času.

Tehotné ženy nesmú vykonávať práce, ktoré sú pre ne zakázané alebo ktoré ohrozujú tehotenstvo podľa lekárskeho posudku. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z.z. definuje presný zoznam takýchto prác a pracovísk. Ak práca spadá do tohto zoznamu alebo ju lekár vyhodnotí ako ohrozujúcu, zamestnávateľ je povinný tehotnú zamestnankyňu dočasne preradiť na inú, vhodnejšiu prácu, po dohode s ňou.

Na tehotnú zamestnankyňu sa vzťahuje ochranná doba, počas ktorej jej zamestnávateľ nemôže dať výpoveď. Táto ochrana však neplatí v prípade, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje, premiestňuje a zamestnankyňa s premiestnením nesúhlasí, alebo ak zamestnankyňa z vlastnej viny stratila predpoklady na výkon dohodnutej práce.

Oznámenie tehotenstva zamestnávateľovi

Podľa Zákonníka práce je zamestnankyňa považovaná za tehotnú, ak o tom písomne informovala zamestnávateľa, a zároveň predložila lekárske potvrdenie (§ 40 ods. Predložením písomného oznámenia o tehotenstve zamestnávateľovi začína plynúť zamestnankyni ochranná doba (§ 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce), počas ktorej jej zamestnávateľ nemôže dať výpoveď (okrem osobitných prípadov - § 64 ods.

Materská a rodičovská dovolenka

Oznámenie nástupu na materskú dovolenku

Na rozdiel od oznámenia tehotenstva, nástup na materskú dovolenku je zamestnankyňa povinná zamestnávateľovi oznámiť. Zákon vyžaduje, aby tak urobila minimálne mesiac vopred pred jej začatím. Budúca matka nastupuje na materskú dovolenku spravidla 6 týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu, najskôr však 8 týždňov. Lekár vystaví budúcej mamičke formulár "Žiadosť o materské", ktorý je súčasťou oznámenia. Zamestnávateľ (alebo priamo budúca mamička) túto žiadosť, podpísanú zamestnávateľom, doručí na Sociálnu poisťovňu. Ak je žiadosť správne vyplnená a budúca matka spĺňa všetky kritériá, Sociálna poisťovňa žiadosť schváli.

Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o PN

Oznámiť odchod na materskú musí mamička aj zdravotnej poisťovni. Vo väčšine prípadov, podobne ako pri Sociálnej poisťovni, túto povinnosť preberá zamestnávateľ. Iná situácia nastáva v prípade nezamestnaných budúcich matiek alebo SZČO.

Dĺžka materskej dovolenky

Podľa Zákonníka práce sa materská dovolenka poskytuje žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Dĺžka materskej dovolenky závisí od situácie matky:

• Štandardná dĺžka: 34 týždňov
• Osamelá žena: 37 týždňov
• Žena, ktorá porodila dve alebo viac detí: 43 týždňov

V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa sa mužovi poskytuje otcovská dovolenka. Štandardná dĺžka otcovskej dovolenky je 28 týždňov, osamelému mužovi patrí otcovská dovolenka v trvaní 31 týždňov a v súvislosti so starostlivosťou o narodené dve alebo viac detí patrí mužovi otcovská dovolenka v trvaní 37 týždňov.

Materská dávka

Materská dávka je nemocenská dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia.

Podmienky nároku na materské:

• V posledných dvoch rokoch musí byť budúca matka minimálne 270 dní nemocensky poistená (povinne alebo dobrovoľne).

Výška materskej dávky:

• Materská dávka tvorí 75 % z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bolo odvedené nemocenské poistenie. V skratke, pre zamestnankyňu to znamená 75 % z hrubej mzdy prepočítanej na dni. Maximálna výška materského pre rok 2022 je 1 676,30 € v mesiacoch s 30 dňami a 1 732,10 € v mesiacoch s 31 dňami.

Tehotenská dávka

Od 1. apríla 2021 je možné požiadať aj o tehotenskú dávku, ktorá tvorí 15 % z vymeriavacieho základu. Ide o nemocenskú dávku vydávanú Sociálnou poisťovňou, ak je budúca matka nemocensky poistená najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch. Táto dávka má slúžiť ako kompenzácia zvýšených nákladov v období tehotenstva a je možné ju poberať od 27. týždňa tehotenstva.

Rozdiel medzi materskou a rodičovskou dovolenkou

Materská dovolenka sa poskytuje žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, zatiaľ čo rodičovská dovolenka slúži na prehĺbenie starostlivosti o dieťa. Materská sa považuje za rodičovskú iba v prípade, ak na ňu po narodení dieťaťa nenastúpi matka, ale otec.

Rodičovská dovolenka a rodičovský príspevok

Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 3 roky veku. V prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je táto možnosť predĺžená až do šiestich rokov dieťaťa. Na rodičovskú dovolenku sa nemusí nastúpiť bezprostredne po uplynutí materskej dovolenky. Pred nástupom na ňu môže zamestnávateľ umožniť zamestnancovi čerpať aj jeho klasickú dovolenku.

Doba materskej a otcovskej dovolenky sa posudzuje ako výkon práce. Doba rodičovskej dovolenky sa ako výkon práce na účely dovolenky neposudzuje.

Rodičovský príspevok sa nevypláca automaticky po skončení materskej dovolenky. Je potrebné oň aktívne požiadať.

Povinnosti po ukončení materskej dovolenky a prechode na rodičovskú dovolenku

• Oznámenie zamestnávateľovi: Ak ste zamestnaná, oznámte zamestnávateľovi prechod z materskej dovolenky na rodičovskú dovolenku minimálne mesiac pred skončením materskej dovolenky.
• Žiadosť o rodičovský príspevok: Je potrebné vypísať tlačivo Žiadosti o rodičovský príspevok na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta Vášho trvalého pobytu. Úrad by si mal potvrdenie o poberaní materského zo Sociálnej poisťovne vyžiadať sám.
• Živnostníci: Ak ste živnostník, musíte sa rozhodnúť, či budete podnikať ďalej (a platiť odvody), alebo živnosť pozastavíte, alebo v Sociálnej poisťovni predložíte špeciálne tlačivá, ktoré Vás od odvodov odbremenia.

Návrat do zamestnania po materskej/rodičovskej dovolenke

Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnanca po návrate z materskej alebo rodičovskej dovolenky na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné, musí ho zaradiť na inú pracovnú pozíciu zodpovedajúcu pracovnej zmluve, pričom pracovné podmienky na tejto pozícii nesmú byť menej priaznivé ako tie na pôvodnom mieste (výška mzdy, pracovný čas, benefity, rozsah povinností a zodpovednosti). Rovnako má zamestnanec právo na prospech z každého zlepšenia v pracovných podmienkach, ktoré sa udiali počas jeho rodičovskej dovolenky.

Osobitná oznamovacia povinnosť voči úradu práce pri dovŕšení 3 rokov veku dieťaťa

Ak dieťa dovŕši tri roky, vzniká rodičovi osobitná oznamovacia povinnosť voči úradu práce. Je potrebné oznámiť, kto je poskytovateľom starostlivosti o dieťa - či je s ním rodič doma, alebo dieťa chodí do škôlky, alebo sa o neho stará starý rodič, súkromná opatrovateľka atď. Túto skutočnosť oznamuje ten, kto poberá prídavok na dieťa. Akúkoľvek zmenu údajov, ktoré ste uviedli v tlačive (keď malo Vaše dieťa tri roky), je potrebné oznámiť úradu do 8 dní!

Pracovné podmienky a ochrana zamestnancov s rodičovskými povinnosťami

Povinnosti zamestnávateľa pred uzatvorením pracovnej zmluvy

Zamestnávateľ pred uzatvorením pracovnej zmluvy je povinný oboznámiť fyzickú osobu (ženu a muža) s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy, ako aj s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. V prípade, ak osobitný predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad.

Zamestnávateľ v zmysle § 41 ods. 6 ZP nesmie od fyzickej osoby vyžadovať informácie o tehotenstve, informácie týkajúce sa rodinných pomerov, bezúhonnosti - s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať, ani požadovať informácie o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti. Fyzická osoba má povinnosť informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu.

Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu, čo znamená, že vzhľadom na spoločenskú funkciu oboch rodičov (ženy i muža) pri výchove a starostlivosti o deti nie je v žiadnom prípade opodstatnené uprednostňovanie žien. Pri vzniku pracovného pomeru ochrana zamestnancov s rodičovskými povinnosťami je garantovaná právom na prácu a slobodnou voľbou zamestnania v zmysle článku 1 Základných zásad ZP bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie okrem iného aj z dôvodu pohlavia.

Povinnosti zamestnávateľa počas trvania pracovného pomeru

Zamestnávateľ je povinný zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadenia na osobnú hygienu pre ženy, čo konkretizujú najmä predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj osobitné ustanovenia ZP berúc do úvahy osobitný status tehotnej ženy a dojčiacej ženy ako matky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané všetkým ženám, tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z.

Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene.

Úprava pracovných podmienok a pracovného času

Ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ má povinnosť vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. V prípade, ak nie je možná dočasná úprava pracovných podmienok, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu, ako je uvedená v pracovnej zmluve.

Ak žena dosahuje pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu, t. j. od 1. 1. 2004 vyrovnávacia dávka podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá čiastočne nahrádza stratu časti príjmu (t. j. mzdy alebo platu).

V prípade, ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy. Uvedené platí rovnako aj pre ženy - zamestnankyne - matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, ako aj pre dojčiace ženy - zamestnankyne.

Pracovný čas a jeho úprava

Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

V prípade tehotnej ženy, ženy alebo muža trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej ženy alebo osamelého muža, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov je možné zamestnávanie prácou nadčas, avšak iba s ich súhlasom.

Vplyv materskej a rodičovskej dovolenky na dávku v nezamestnanosti: Príklady

Nasledujúce príklady ilustrujú, ako materská a rodičovská dovolenka ovplyvňujú výpočet dávky v nezamestnanosti.

Príklad 1: Pani Alica nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Pani Alica má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.

Príklad 2: Pani Beáta je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke a pol roka na materskej. V prípade pani Beáty sa tak dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou, ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur.

Poučenie: Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.

Príklad 3: Pani Eva je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období, a to bol príjem na dohodu.

Poučenie: Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu!

Príklad 4: Pani Gabriela nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň, ale to hrá dôležitú rolu.

Poučenie: Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa, ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje, alebo si čerpá dovolenku.

Príklad 5: Pani Hana je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6.2019 - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur.

Poučenie: V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky.

tags: #ochranná #doba #a #rodičovský #príspevok #a