
Súdna exekúcia je proces núteného výkonu súdneho rozhodnutia, ak povinný dobrovoľne neplní svoje povinnosti. Oprávnený sa môže obrátiť na exekútora, aby sa domohol splnenia povinnosti uloženej súdom. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na exekúcie, so zameraním na podmienky a možnosti zastavenia exekúcie, vrátane situácií, keď exekúcia trvá dlhšie ako tri roky.
Podkladom pre exekúciu je exekučný titul, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Súd prvého stupňa opatrí exekučný titul potvrdením o vykonateľnosti. Oprávnený má dispozičné právo vo vzťahu k exekúcii a môže si zvoliť osobu exekútora. Samotný spôsob vykonania exekúcie je už v kompetencii konajúceho exekútora, ktorý môže kombinovať aj niekoľko spôsobov vykonania exekúcie. Zákonná úprava exekučného konania je obsiahnutá v Exekučnom poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.) a ďalších súvisiacich predpisoch.
Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania aj poverený exekútor. Platiteľ mzdy nie je účastníkom exekučného konania, ale zákon mu ukladá povinnosti, ktoré musí plniť, a to pod hrozbou sankcií. Povinný je povinný exekútora pravdivo a úplne informovať o svojich majetkových pomeroch. Platiteľ mzdy je povinný po doručení príkazu na začatie exekúcie zrážať mzdu v rozsahu potrebnom na uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného a nevyplatiť ju povinnému, ale ju „blokovať“ (deponovať) do doby doručenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy.
Dôležitou povinnosťou povinného je oznámiť exekútorovi v lehote jedného týždňa ukončenie zamestnania a nástup do nového zamestnania. Obdobne, platiteľ mzdy má povinnosť informovať exekútora v lehote jedného týždňa o ukončení pracovného pomeru povinného, spolu s vyúčtovaním zrážok.
Exekútor upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného. Následným procesným krokom je vydanie príkazu platiteľovi mzdy na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného, ktorý sa doručuje platiteľovi mzdy do vlastných rúk. Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie vykonávať zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácať zrazené sumy povinnému. Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
Exekučný poriadok upravuje aj exekúciu zrážkami z iných príjmov, kde sa ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy použijú aj na exekúciu zrážkami z iných príjmov. Medzi tieto iné príjmy patrí napríklad náhrada mzdy alebo náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti.
Po stránke procesnej má na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy vplyv aj odklad, resp. zastavenie exekúcie. O odklade, resp. zastavení exekúcie rozhoduje súd spravidla na návrh povinného. Účinky odkladu, resp. zastavenia exekúcie pri exekúcii zrážkami zo mzdy sú rozdielne v závislosti od dôvodu, pre ktorý súd povolil odklad, resp. zastavenie.
Zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK) začal platiť od 1. januára 2020. Tento zákon sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Cieľom zákona je znížiť počet aktívnych exekúcií a zastaviť tie, ktoré sú dlhodobo vedené bez zmysluplného výsledku z dôvodu nemajetnosti povinných.
Zastavenie starých exekúcií podľa ZoUNEK sa dotkne dvoch veľkých skupín starých exekúcií:
Existujú určité výnimky, kedy sa stará exekúcia nezastavuje. Medzi absolútne výnimky patrí exekúcia:
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
ZoUNEK upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom je potrebné zdôrazniť, že táto relatívna výnimka je spojená výlučne len s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t. j. s § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Ide o relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (§ 4). Rozhodná doba sa predlžuje o dobu, kedy prebiehali určité konania, napríklad:
Pri zastavení exekúcie ex lege (priamo zo zákona) poverený súdny exekútor deklaruje (potvrdzuje, osvedčuje a oznamuje) zastavenie starej exekúcie prostredníctvom upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona.
Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. O dôvodnosti námietok rozhoduje súd.
V prípade zastavenia exekúcie znáša paušálne trovy oprávnený, s výnimkou prípadov, keď exekútor zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty v zmysle § 5 ods. 3 zákona.
Povinný má niekoľko možností obrany proti exekúcii. Môže namietať premlčanie pohľadávky, poukazovať na neprijateľné zmluvné podmienky alebo podať návrh na zastavenie exekúcie, ak neboli splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade nemajetnosti môže povinný požiadať o zastavenie exekúcie, avšak konečné rozhodnutie je na súde.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka