
Článok sa zaoberá problematikou spätného doplatenia invalidného dôchodku a jeho vplyvom na nárok na pomoc v hmotnej núdzi na Slovensku. Analyzuje podmienky, za ktorých vzniká nárok na invalidný dôchodok, ako aj kritériá pre posudzovanie hmotnej núdze a poskytovanie súvisiacej pomoci. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre osoby, ktorých sa táto problematika týka, a objasniť ich práva a povinnosti.
Invalidný dôchodok je dávka, ktorá má zabezpečiť príjem občanom, ktorých zdravotný stav im neumožňuje pracovať v plnom rozsahu alebo vôbec. Sociálna poisťovňa posudzuje mieru invalidity na základe lekárskych posudkov a odborných vyšetrení. Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyššia ako určitá hranica, občan má nárok na invalidný dôchodok.
Spätné doplatenie invalidného dôchodku nastáva vtedy, keď Sociálna poisťovňa rozhodne o priznaní invalidného dôchodku s oneskorením, pričom nárok na dôchodok vznikol už v minulosti. V takom prípade poisťovňa doplatí dôchodok za obdobie od vzniku nároku až do dátumu rozhodnutia.
Spätné doplatenie invalidného dôchodku môže mať významný vplyv na posudzovanie hmotnej núdze. Príjem z invalidného dôchodku sa započítava do príjmu domácnosti pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Ak spätné doplatenie dôchodku zvýši príjem domácnosti nad stanovenú hranicu, nárok na pomoc v hmotnej núdzi môže zaniknúť alebo sa znížiť.
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Dôležité je, že aj keď je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to automaticky nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pretože táto pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima. Pri posudzovaní hmotnej núdze sa zohľadňujú príjmy všetkých členov domácnosti.
Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok
Pri posudzovaní hmotnej núdze sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Niektoré príjmy sa však nepovažujú za príjem, napríklad 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor.
Ak fyzická osoba spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4, vzniká jej nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2.
Pomoc v hmotnej núdzi sa skladá z niekoľkých zložiek:
Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec.
Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje, ak člen domácnosti nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo sa nedostavil na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov.
Prečítajte si tiež: Zmeny v zdravotných odvodoch pre invalidných dôchodcov
Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť sa odníme, ak sa priznala neprávom. Ak sa pomoc v hmotnej núdzi priznala vo vyššej sume, ako patrila, prizná sa v sume, v akej patrí.
Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi sa zastaví, ak príjemca nevyhovie výzve úradu podľa § 28 ods. 2 písm. b) v určenej lehote preukázať skutočnosti rozhodujúce na jej poskytovanie alebo na jej výšku a bol na tento dôsledok vo výzve písomne upozornený. Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi sa zastaví, ak vznikol dôvod na prešetrenie trvania nároku na jej poskytnutie.
Fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť poskytnutú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi alebo jej časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť poskytla.
Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Prečítajte si tiež: Všetko o spätnom priznaní predčasného dôchodku
Sumy dávky a príspevkov sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31.
Vzhľadom na priaznivý vývoj pandemickej situácie a postupné uvoľňovanie pandemických opatrení prijatých na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 a opätovnú možnosť vykonávať zárobkovú činnosť, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júla 2021 pozastavilo výplatu tzv. SOS dotácie. Osobám, ktoré boli príjemcami tzv. SOS dotácie, sa odporúča v prípade potreby obrátiť sa na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a požiadať o pomoc v hmotnej núdzi.
Ak sestra poberala SOS dotáciu vo výške 300 € mesačne a spätne jej bol vyplatený starobný dôchodok, je povinná vrátiť SOS dotáciu. Výška sumy na vrátenie sa počíta od mesiaca, keď ju úrad informoval o tejto skutočnosti. Ak spätne priznané dôchodkové dávky nepresiahli 300 € mesačne, vzniká povinnosť vrátiť zo SOS dotácie len rozdiel medzi sumou SOS dotácie a sumou priznaného dôchodku.
Ak klientka využila príležitosť zamestnať sa, ale prácu ukončila po 2 dňoch, jej nárok na pandemický rodičovský príspevok zanikol, ak mala pri ukončení pracovného pomeru vyplatený nejaký príjem.
Ak osoba poberá PN a netušila o SOS dotácii, nemôže túto dotáciu dostať, pokiaľ je na PN. Ak je hodnota PN o dosť nižšia ako suma SOS dotácie, nedá sa prípadne požiadať o spätné vyplatenie.
tags: #spatne #doplatenie #invalidneho #dochodku #a #hmotna