Kontrola PN počas invalidného dôchodku: Podmienky a aspekty

Tento článok poskytuje ucelený prehľad o problematike kontroly práceneschopnosti (PN) počas poberania invalidného dôchodku na Slovensku. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexné informácie o posudzovaní invalidity, podmienkach nároku na invalidný dôchodok, výpočte jeho výšky, ako aj o možnostiach kontroly dodržiavania liečebného režimu počas PN a ďalších dávkach a kompenzáciách pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP).

Posudzovanie invalidity

Proces posudzovania invalidity je kľúčový pre určenie nároku na invalidný dôchodok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je miera poklesu uvedená v prílohe č. 3 k tomuto zákonu.

Pri posudzovaní viacerých zdravotných postihnutí sa percentuálne miery poklesu schopnosti nesčítavajú, ale miera poklesu určená podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia sa môže zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zvýšenie hodnoty sa určuje na základe predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie.

Ak v prílohe č. 3 nie je uvedené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti sa určí podľa zdravotného postihnutia, ktoré je s ním najviac porovnateľné.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné splniť niekoľko podmienok.

Prečítajte si tiež: Dôsledky alkoholu na cestách a pracoviskách

Doba dôchodkového poistenia

Požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku osoby. Pre osoby do 20 rokov sa vyžaduje menej rokov poistenia ako pre staršie osoby. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP.

Príklad: Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. Získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol evidovaný ako nezamestnaný. Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu a najviac v sume maximálneho možného základu, ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.

Invalid z mladosti a doktorand

Špecifickou kategóriou sú invalidi z mladosti a doktorandi. Títo majú nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňajú podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity.

Príklad: Pán Igor je invalid z mladosti - ako 5-ročný mal ťažký úraz s trvalými následkami.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty opatrovateľského príspevku

Výpočet výšky invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku závisí od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Pokles schopnosti nad 70 %

Suma invalidného dôchodku občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Pokles schopnosti od 40 % do 70 %

Suma invalidného dôchodku občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

Invalid z mladosti s poklesom nad 70 %

Suma invalidného dôchodku invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Invalid z mladosti s poklesom od 40 % do 70 %

Suma invalidného dôchodku invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva a domovy dôchodcov

Pripočítané obdobie

Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 3a.

Podľa § 73 ods. 7 ZSP, pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.

Príklad: Pani Ivana sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 33 rokov. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 6 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov.

Výpočet POMB

Pričom POMB sa určí ako priemer osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie by bolo obdobie roka 2022 a osobný mzdový bod, resp. priemerný osobný mzdový bod by bol daný podľa toho, aký by si určila vymeriavací základ na účel dodatočného zaplatenia poistného. Ak by bol v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1000 € mesačne.

Dodatočné možnosti získania obdobia dôchodkového poistenia

Ak občan nespĺňa podmienku dosiahnutia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, existujú možnosti, ako toto obdobie získať.

Dobrovoľné dôchodkové poistenie

Občan sa môže prihlásiť na dobrovoľné dôchodkové poistenie.

Príklad: Pani Iveta bola dobrovoľne dôchodkovo poistená v čase od 1.2.2023 do 31.7.2023. Získala tak obdobie dôchodkového poistenia, ale v rozsahu menej ako jeden rok.

Dodatočné zaplatenie poistného

Občan môže dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, kedy nebol poistený.

Príklad: Pani Iveta po dovŕšení 16 rokov navštevovala strednú školu - sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole. Preto mohla v súlade s § 142 ods. 3 ZSP dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie. Napríklad by jej stačilo dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1.8.2022 do 31.1.2023.

Valorizácia invalidných dôchodkov

Podľa § 111 ods. 7 ZSP sa invalidné dôchodky pravidelne valorizujú. Valorizácia sa vykonáva k 1. januáru príslušného roka (zvýšenie patrí od 1. januára) a vzťahuje sa na dôchodky priznané od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roka. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizovali dvakrát.

Vplyv II. piliera na výšku invalidného dôchodku

Pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri. Sporiteľ i "nesporiteľ" odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel.

Ďalšie dávky a kompenzácie pre osoby s ŤZP

Okrem invalidného dôchodku majú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) nárok na rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu, preukazy ŤZP a iné výhody.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa poskytujú podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb.

Medzi peňažné príspevky na kompenzáciu patria:

• Príspevok na prepravu: Poskytuje sa osobe s ŤZP, ktorá nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla.
• Príspevok na pohonné hmoty: Poskytuje sa ťažko zdravotne postihnutému, ktorý sa neprepravuje vozidlom taxislužby.
• Príspevok na diétne stravovanie: Poskytuje sa ťažko zdravotne postihnutému, ktorý trpí chorobou uvedenou v zoznamoch, ktoré sú prílohou k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
• Príspevok na hygienu: Poskytuje sa ťažko zdravotne postihnutému, ktorý trpí chorobou uvedenou v zoznamoch, ktoré sú prílohou k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
• Príspevok na opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia: Poskytuje sa ťažko zdravotne postihnutému, ktorý trpí chorobou uvedenou v zoznamoch, ktoré sú prílohou k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
• Príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky: Poskytuje sa osobe s ŤZP, ktorá je podľa posudku odkázaná na pomôcku.
• Príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia: Poskytuje sa človeku s ŤZP odkázanému na zdvíhacie zariadenie.
• Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže: Slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými.
• Opatrovateľský príspevok: Môže poberať človek, ktorý sa stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie.

Preukazy ŤZP

Osoby s ŤZP majú nárok na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

Podmienky poskytovania peňažných príspevkov

Peňažné príspevky nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem osoby s ŤZP. Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima.

Príklad: Pani Jana je ťažko zdravotne postihnutá. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manžel pani Jany je zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € v čistom. Príjem pani Jany a jej manžela predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby - pani Janu a jej manžela. Výsledok je 510 €. Za príjem pani Jany sa považuje suma 510 €.

Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 50 000 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej človek s ŤZP býva.

Integrovaná posudková činnosť

Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík. Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť.

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z.

Práceneschopnosť a invalidný dôchodok

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa jeho sociálneho postavenia - teda v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej dobe.

Pre výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote (ochrannej lehote) ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského.

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bol človek predtým PN, resp.

Aj invalidný dôchodca môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je človek invalidný v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidný. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak človek môže byť práceneschopný a poberať nemocenské.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (t. j. na adrese uvedenej na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“). Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Sociálna poisťovňa vykoná ročne niekoľko desiatok tisíc kontrol súvisiacich s práceneschopnosťou. Podľa štatistík až v tretine prípadov nenájde chorého človeka doma. To však ešte nemusí znamenať, že zamestnanec chorobu predstiera.

Kontrola prebieha dvomi spôsobmi. Jedna časť sa vykonáva u ošetrujúcich lekárov a druhá časť sa vykonáva priamo u poistencov doma.

Posudkoví lekári SP navštevujú ošetrujúcich lekárov a tam kontrolujú oprávnenosť práceneschopnosti, či je nevyhnutné a potrebné, aby bol poistenec doma. Druhou časťou je kontrola liečebného režimu. Tá prebieha priamo u poistencov doma.

Kontroly môže iniciovať posudkový lekár, ošetrujúci lekár alebo zamestnávateľ, ktorý si chce preveriť, či sa jeho zamestnanec naozaj lieči doma tak, ako je potrebné. Takisto môže prísť od ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby. To sú tie tzv. bonzy od našich susedov a známych, ktorí nahlásia, že síce sme doma na PN, ale niekde sa prechádzame alebo vykonávame nejakú činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s liečebným režimom.

Pokuty za nedodržanie PN

Niektorí ľudia sa s kontrolou ešte nestretli, iných skontrolovali aj viackrát. Primárne vyberáme ľudí, ktorých skontrolujeme námatkovo. Potom sú tu, samozrejme, požiadavky na kontrolu od samotných zamestnávateľov, tie uprednostňujeme. Potom sú tu aj podnety anonymného charakteru a zaoberáme sa aj tými.

Pokuty za nedodržanie PN sa pohybujú na úrovni približne 20 eur. Majú mať výchovný charakter, charakter zdvihnutého prsta. Zákon umožňuje dať pokuty až do výšky 17-tisíc eur. Pri recidívach sa môže stať, že sa to vyšplhá až do takýchto výšok, ale je to skôr raritné.

Pokiaľ kontrolóri zistia porušenie liečebného režimu, SP môže poistencovi pozastaviť vyplácanie nemocenskej dávky a môže žiadať aj jej vrátenie. Keď prídu kontrolóri a my nie sme doma, tak si v schránke nájdeme lístok. Vtedy je potrebné dostaviť sa na pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie.

Náš zamestnanec spíše zápisnicu a ide to ďalej na posudzovanie, či došlo k porušeniu liečebného režimu.

Keď je PN neodôvodnená, tak to v prvom rade konzultuje posudkový lekár s ošetrujúcim lekárom. Ak posudkový lekár zhodnotí, že PN je neodôvodnená, ale ošetrujúci lekár trvá na svojom, že PN je odôvodnená, tak to môže namietať.

tags: #kontrola #PN #počas #invalidného #dôchodku #podmienky