Nesprávne priznanie príjmov a dodatočné daňové podmienky na Slovensku

Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o problematike nesprávneho priznania príjmov a s tým súvisiacich dodatočných daňových podmienok na Slovensku. Článok sa opiera o zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZDP") a zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "daňový poriadok").

Úvod do problematiky

Daňové priznanie je základný dokument, prostredníctvom ktorého daňovník oznamuje štátu svoje príjmy a majetkové pomery za určité zdaňovacie obdobie. Správne a včasné podanie daňového priznania je základnou povinnosťou každého daňovníka. V praxi sa však často stáva, že daňovníci urobia chyby pri vypĺňaní daňového priznania, zabudnú na niektoré príjmy, alebo si nesprávne uplatnia nezdaniteľné časti základu dane.

Nezdaniteľné časti základu dane

Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD) sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti) alebo § 6 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy z prenájmu a príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu). Medzi najčastejšie uplatňované NČZD patria:

• NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP)
• NČZD na manželku (manžela) [§ 11 ods. 3 ZDP]
• NČZD, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 11 ZDP).

NČZD na daňovníka

Podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"), NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima.

V zmysle § 11 ods. 6 ZDP, nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len "dôchodok"). Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP). Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok

Spätne priznaný dôchodok a dodatočné daňové priznanie

Podľa § 32 ods. 11 ZDP, daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval NČZD na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu [§ 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z.

Príklad:

Daňovník v roku 2022 splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku, ale o výplatu tohto dôchodku požiadal až 04.07.2024. Daňovník si NČZD na daňovníka uplatňoval každoročne v plnej sume. Dňa 14.10.2024 bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný dôchodok k 03.01.2022. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 predstavovala sumu 5 642 €.

Vzhľadom na to, že v roku 2024 je daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2023, daňovník podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023 v súlade s § 32 ods. 11 ZDP. V tomto daňovom priznaní si podľa § 11 ods. 6 ZDP neuplatní NČZD na daňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude daňovníkovi doručené rozhodnutie o spätne priznanom dôchodku, t. j. do 30.11.2024. V rovnakej lehote bude dodatočne priznaná daň splatná.

V prípade uplatnenia NČZD na daňovníka za rok 2024 sa postupuje podľa § 11 ods. 6 ZDP, t. j. ak úhrnná suma dôchodku vrátane 13. dôchodku je vyššia ako suma NČZD na daňovníka, nárok na NČZD na daňovníka za rok 2024 nevznikne.

Ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku a naďalej poberá napr. K spätnému priznaniu starobného dôchodku na účely aplikácie § 11 ods. 6 ZDP nedochádza, ak bol daňovníkovi priznaný jednorazový doplatok k starobnému dôchodku za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, resp.

Prečítajte si tiež: Zmeny v zdravotných odvodoch pre invalidných dôchodcov

Príklad:

Sociálna poisťovňa oznámila daňovníkovi, že mu bude od 25.11.2024 vyplácaný starobný dôchodok preddavkovo v sume 368,50 € mesačne, a to do času, kedy bude vypočítaná skutočná výška starobného dôchodku. Daňovník, ktorému je starobný dôchodok priznaný preddavkovo, sa na účely uplatnenia NČZD na daňovníka považuje za poberateľa starobného dôchodku, preto preddavkovo vyplácaný starobný dôchodok je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na NČZD na daňovníka za rok 2025. K začiatku zdaňovacieho obdobia 2024 daňovník nebol poberateľom starobného dôchodku, preto uvedená skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024.

Uplatnenie NČZD na daňovníka u zamestnávateľa

Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP (ďalej len "vyhlásenie") na tlačive, ktorého vzor na príslušné zdaňovacie obdobie určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojom webovom sídle. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom (§ 39 ods. 16 ZDP). Zamestnávateľ môže určiť podrobnejšie podmienky elektronickej komunikácie so zamestnancom napr. Pokiaľ dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na NČZD na daňovníka ku dňu, kedy táto skutočnosť nastala (§ 36 ods. Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na NČZD na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení zamestnanec neuvedie inak (§ 36 ods.

Zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Pri mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovníka nie je rozhodujúca výška dosiahnutého základu dane zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ NČZD na daňovníka postupne znižuje v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) ZDP až pri ročnom zúčtovaní [§ 35 ods. 1 písm.

Nárok na NČZD na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods.

Preukazovanie nároku na NČZD na daňovníka

Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník - zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených (§ 37 ods. Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov). Takýmto zamestnávateľom je zamestnávateľ, ktorý v zmysle zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z.

Prečítajte si tiež: Všetko o spätnom priznaní predčasného dôchodku

Ak si daňovník uvedený v § 11 ods. 6 ZDP uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal.

Daňový bonus

Nárok na daňový bonus je definovaný v § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do náhradnej starostlivosti rodičov na základe súdneho rozhodnutia a taktiež dieťa druhého z manželov. Jedná sa teda o každé dieťa do veku 25 rokov, ktoré študuje na strednej alebo vysokej škole, pričom sa musí jednať o denné štúdium. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Nárok na daňový bonus má rodič aj v prípade, že má príjem iba zo zahraničia. Ak v zahraničí poberá obdobnú dávku - prídavok na deti/daňový bonus, tieto dávky nemajú vplyv na uplatnenie daňového bonusu na Slovensku a rodič má naň stále nárok. Podmienkou je aby bol takýto rodič rezident Slovenskej republiky. Nerezident SR musí spĺňať podmienku príjmu, tj.

V prípade, že ste si zabudli uplatniť nárok na daňový bonus v už podanom daňovom priznaní, môžete si nárok uplatniť dodatočne. Pre uplatnenie nároku je potrebné podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie. Za podanie dodatočného daňového priznania sa neplatí žiadna pokuta a daňový bonus bude vyplatený do konca nasledujúceho mesiaca, v ktorom bolo podané daňové priznanie.

Okrem podmienky starostlivosti o vyživované dieťa je potrebné splniť aj podmienku minimálneho príjmu za daný rok. Ak máte pripravené všetky podklady, daňové priznanie môžete vyplniť jednoducho na stránkach finančnej správy, pozor však by ste ho vyplňovali v správnom formulári. Pre každý rok je samostatný formulár. Daňové priznanie musíte označiť ako dodatočné a vyčísliť rozdiely oproti riadnemu daňovému priznaniu/ročnému zúčtovaniu. V prípade, že ste za daný rok daňové priznanie nepodávali ani vám nebolo vykonané ročné zúčtovanie musíte podať riadne daňové priznanie. Vzhľadom k tomu, že riadne daňové priznanie bude podané po termíne na podanie daňového priznania, daňový úrad za podanie po termíne vyrúbi pokutu vo výške 30,00 Eur.

Dodatočné daňové priznanie

Ak daňovník zistí, že v podanom daňovom priznaní uviedol nesprávne údaje, alebo zabudol na niektoré príjmy, má možnosť podať dodatočné daňové priznanie. Dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva.

Kedy podať dodatočné daňové priznanie?

Dodatočné daňové priznanie je daňovník povinný podať vtedy, ak zistí, že:

• daň má byť vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní,
• daň má byť vyššia, ako ju vyrubil správca dane,
• si neoprávnene uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane,
• si neoprávnene uplatnil daňový bonus.

Dodatočné daňové priznanie môže daňovník podať aj vtedy, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní, alebo bola správcom dane vyrubená.

Lehota na podanie dodatočného daňového priznania

Dodatočné daňové priznanie je potrebné podať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník zistil skutočnosti na jeho podanie. V prípade, ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie z dôvodu spätne priznaného dôchodku, lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie o spätne priznanom dôchodku.

Sankcie za nesprávne priznanie príjmov

Ak daňovník nepodá daňové priznanie včas, alebo v ňom uvedie nesprávne údaje, môže mu správca dane uložiť pokutu. Výška pokuty sa určuje podľa závažnosti porušenia zákona. Okrem pokuty môže správca dane vyrubiť aj úrok z omeškania z nezaplatenej dane.

Praktické príklady

Príklad 1: Dôchodca a dobrovoľné daňové priznanie

Aj dôchodcovia sú daňovníkmi a v niektorých prípadoch je pre nich výhodné podať dobrovoľné daňové priznanie, a to aj v tom prípade, ak im daňová povinnosť nevnikla. Ide o poberateľov dôchodku, ktorí počas roka pracovali napríklad na dohodu alebo pracovnú zmluvu. Ak ich príjmy zo zamestnania neprekročili v roku 2024 hranicu 2 823,24 eura a zamestnávateľ im zrazil z príjmu preddavok na daň, dôchodca môže podať daňové priznanie a požiadať o vrátenie zrazenej dane.

V takomto prípade dôchodca požiada svojho zamestnávateľa o potvrdenie o dosiahnutom príjme, ktoré prikladá k daňovému priznaniu. Zamestnanci podávajú daňové priznanie typu A, potrebné je potvrdenie od zamestnávateľa o výške príjmu a zrazených daní a odvodov.

Príklad 2: Pán Jozef Dôchodca

Pán Jozef Dôchodca v roku 2024 popri starobnom dôchodku vo výške 500 eur mesačne (starobným dôchodcom je od roku 2023) poberal aj príjem zo závislej činnosti na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti za 11 mesiacov v úhrnnej sume 2 100 eur, z ktorého mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň v sume 399 eur.

Keďže bol pán Jozef k 1. 1. 2024 poberateľom starobného dôchodku, nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, preto riadok 40 ostane prázdny (resp. V riadku 44 uvedie základ dane vo výške 2 100 eur.

Daňovník vyznačí „neuplatňujem postup podľa § 50 zákona“ (nepoukazuje 2 %, resp. V riadku 87 - uvedie počet príloh 1 (kópia potvrdenia o príjme od zamestnávateľa).

Daňovník zaškrtne možnosť „Žiadam o vrátenie daňového preplatku“ a následne uvedie spôsob vrátenia daňového preplatku (napr. poštovou poukážkou).

Príklad 3: Alžbeta Kollárová

Alžbeta Kollárová je starobná dôchodkyňa, ktorá poberá príspevok na osobnú asistenciu osoby ťažko zdravotne postihnutej. Príspevok na osobnú asistenciu dosiahla v roku 2024 vo výške 4 896 eur. Pri tomto príjme uplatňuje paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov. Úhrnná suma dôchodku za rok 2024 predstavuje 8 880 eur, takže p. Kollárovej nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

V riadku 01 vyplní daňové identifikačné číslo (DIČ) pridelené daňovým úradom, v časti „Druh daňového priznania“ vyznačí krížikom „daňové priznanie" a doplní rok 2024, za ktorý podáva daňové priznanie (ak vyplňuje papierovú formu tlačiva). Na riadku 03 vyplní SK NACE podľa vyhlášky Štatistického úradu SR.

Tabuľka č. 1: Do stĺpca „Príjmy“ na riadku 6 vyplní sumu 4 896 eur. Pretože p. Kollárová neuplatňuje žiadne výhody mikrodaňovníka, nezaškrtáva riadok - Spĺňam podmienky pre mikrodaňovníka. Ďalej krížikom vyznačí, že uplatňuje výdavky percentom, a to pri príjme podľa § 6 ods.

V riadku 41 sa uvedie základ dane vo výške 1 958,40 eura.

V riadku 92 uvedie základ dane z príjmov z osobnej asistencie vo výške 1 958,40 eura.

V riadku 95 sa uvádza výška zdaniteľných príjmov z osobnej asistencie v sume 4 896 eur, keďže iné druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti p.

V riadku 96 vypočíta daňovú povinnosť zo základu dane z príjmov z osobnej asistencie sadzbou dane 15 %, teda daňová povinnosť predstavuje sumu 293,76 eura.

Uvedie počet príloh 4, ktoré sú súčasťou daňového priznania a vypíše dátum podania priznania. Príloha č.

V riadku 02 uvedie základ dane z príjmov z výkonu osobného asistenta 1 958,40 eura, čo je rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

tags: #spatne #priznanie #dochodok #danove #dodatocne #podmienky