
Ľudia s mentálnym postihnutím čelia v spoločnosti mnohým prekážkam, vrátane obmedzeného prístupu k vzdelaniu a zamestnaniu. Tento článok sa zameriava na situáciu mentálne postihnutých v kontexte voľného trhu práce na Slovensku, pričom analyzuje pretrvávajúce problémy a poukazuje na potenciálne riešenia a iniciatívy. Práca je kľúčom k plnohodnotnému a samostatnému životu, preto je dôležité zamerať sa práve na túto oblasť. Svoje pracovné ponuky môžu uverejňovať na portáli voľných pracovných miest sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečuje ich preklad do ukrajinského jazyka.
Mentálne postihnutí ľudia nie sú chorí, ale majú rôzny stupeň poškodenia mozgu. Pri správnom prístupe však nemusia žiť izolovane. Aktivisti Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR, ktorí majú dlhoročné skúsenosti so starostlivosťou o týchto ľudí, zdôrazňujú, že je potrebné odstraňovať bariéry a poskytovať primerané poradenstvo v širokom spektre potrieb. Medzi tieto potreby patrí sebaobhajoba, príprava na prax, zamestnanie v chránených dielňach a chránené bývanie. ZPMP patrí medzi najväčšie občianske združenia na Slovensku a jeho hlavným cieľom je začlenenie ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti. Pre združenie je významné, aby bolo samozrejmosťou naplnenie ich ľudských práv a aby boli akceptovaní takí, akí sú.
Ľudia s mentálnym postihnutím potrebujú podporu aj v oblasti vzdelávania. „V predškolskom veku dieťa musí mať pre svoj rozvoj veľa podnetov, stimulácií a mnohostranný kontakt s ľuďmi. Hlavným zdrojom citových podnetov je rodina, no pre svoj zdravý vývoj potrebuje tiež bohaté kontakty s rovesníkmi,“ uvádzajú predstavitelia ZPMP v SR. Na Slovensku sú špeciálne škôlky aj integrované škôlky, avšak nikto nezaručí rodine, že dieťa s mentálnym postihnutím bude do takejto škôlky prijaté. „Najmä ak má dieťa viacnásobné, kombinované postihnutie. Škôlky často povedia, že preňho nemajú vytvorené dostatočné podmienky,“ konštatuje riaditeľka združenia Iveta Mišová. Možnosti pre takéto deti závisia od miesta bydliska rodiny a dostupných služieb. „Dieťa môže navštevovať špeciálno-pedagogické poradne či detské integračné centrá, kde môže chodiť individuálne na pár hodín týždenne alebo pravidelne,“ priblížila.
Žiakov s mentálnym postihnutím na Slovensku v minulosti vzdelávali v osobitných a pomocných školách a aj dnes sú vzdelávaní v špeciálnych základných školách. „Tradícia vzdelávať túto skupinu ľudí segregovane je na Slovensku mimoriadne silná a sieť špeciálnych a špecializovaných výchovno-vzdelávacích inštitúcií je hustá,“ tvrdí riaditeľka ZPMP v SR. Podľa nej je len málo ľudí s mentálnym postihnutím na Slovensku zaradených do bežnej školy. Vzhľadom na postupnú implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím predstavitelia ZPMP v SR predpokladajú, že v najbližších rokoch sa budú viesť široké diskusie o modeli inkluzívneho vzdelávania, postavenom predovšetkým na rovnosti všetkých ľudí a akceptácii toho, že niekto je iný. „Stotožňujeme sa s princípmi inkluzívneho vzdelávania, aj keď si uvedomujeme, že jeho zavedenie do praxe v podmienkach Slovenska bude mať veľa úskalí. Predpokladáme aj odpor zo strany rodičov a profesionálov,“ tvrdia zástupcovia ZPMP v SR.
Školský zákon na Slovensku neumožňuje žiakom s mentálnym postihnutím dosiahnuť úplné základné vzdelanie bez ohľadu na ich individuálne schopnosti. Aj keď žiak s mentálnym postihnutím úspešne absolvuje všetkých deväť ročníkov základnej školy v bežnej triede, dosiahne len ukončenie primárneho vzdelávania. To mu následne znemožňuje prijať sa na ktorúkoľvek strednú školu okrem úzkej časti odborných škôl, kde môže získať maximálne nižšie stredné odborné vzdelanie.
Prečítajte si tiež: Recenzie: LR Aloe Vera Špeciálny Box
Ďalším problémom je absencia definície inkluzívneho vzdelávania v zákone. Deti so zdravotným postihnutím sú často vyraďované zo spádových škôl, pretože školy tvrdia, že nemajú vytvorené podmienky pre ich vzdelávanie. Mnohé deti, najmä tie s autizmom, sú tak vzdelávané v rodinách.
Mladí, dospelí ľudia s mentálnym postihnutím, absolventi praktických škôl, si často na Slovensku nevedia nájsť prácu. Príčin je viacero, jednou z nich je nedostatočná príprava na konkrétne profesie, s ktorými by sa mohli uplatniť na trhu práce. Pokiaľ sa im nepodarí nájsť prácu, sú zväčša odkázaní na poberanie sociálnych služieb v zariadeniach, alebo zostávajú zatvorení doma.
Ľudia s mentálnym a psychosociálnym postihnutím majú veľmi obmedzené možnosti pracovného uplatnenia. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím odporúča, aby sa investície presunuli z chránených dielní a pracovísk do podpory zamestnávania týchto ľudí na voľnom trhu práce.
ZPMP v SR realizuje projekt finančne podporený Európskym sociálnym fondom prostredníctvom Iniciatívy spoločenstva EQUAL. Cieľom projektu je eliminovať negatívne prístupy k mentálne postihnutým a vytvoriť poradenské centrá v regiónoch Slovenska. Projekt sa zameriava na ľudí s mentálnym postihnutím vo všetkých vekových kategóriách, ich rodičov, opatrovníkov a pracovníkov v sociálnych zariadeniach.
V rámci projektu budú vytvorené Regionálne vzdelávacie a informačno-poradenské centrá v Prešove a v Košiciach. Ich úlohou bude poskytovať komplexný servis, vrátane komunikácie so samosprávnymi krajmi. Centrá sa zamerajú na vzdelávanie vo forme kurzov, ktoré pripravia mentálne postihnutých pre chránený aj voľný trh práce v závislosti od stupňa postihnutia.
Prečítajte si tiež: Čo je ŠZM a čo ZP?
Ďalším cieľom projektu je vytvorenie informačných databáz, ktoré budú rešpektovať mentálne a psychické požiadavky mentálne postihnutých. V súčasnosti prebieha monitorovanie v regiónoch formou dotazníkov v školách a domovoch sociálnych služieb. Konkrétnym výstupom bude vytvorenie internetovej základne s komplexným poradenským systémom.
Projekt obsahuje množstvo ďalších aktivít, ktoré doteraz mentálne postihnutým chýbali. Ide o poradenstvo pre rodiny po diagnostikovaní postihnutia u dieťaťa, podporné a právne služby v školskom veku a kvalitné voľnočasové aktivity. Cieľom je zabrániť izolácii v ústave v dospelosti.
Pomôcť mentálne postihnutým ľuďom zamestnať sa má nový projekt BIVIO, ktorý realizuje ZPMP. Nový vzdelávaco-rehabilitačný komplex pre týchto ľudí sa ZPMP chystá otvoriť začiatkom roka 2017. Ľudia s mentálnym postihnutím sa v ňom budú zaúčať do pracovných pozícií v sektore služieb. "Realita je taká, že táto skupina ľudí sa veľmi ťažko uplatňuje na trhu práce. Príprava na zamestnanie nie je dostatočná, aby sa dokázali zamestnať a udržať si miesto," povedala riaditeľka Republikovej centrály ZPMP Iveta Mišová. Príčinou býva podľa nej nedostatočná príprava na konkrétne profesie.
V projekte BIVIO postaví ZPMP centrum prípravy a zamestnanosti ľudí s mentálnym postihnutím. "Frekventanti si osvoja potrebné profesijné zručnosti, získajú pracovné návyky. Zaučia sa a pomôžeme im nájsť uplatnenie na trhu práce. Centrum bude poskytovať široké spektrum vzdelávacích a pracovne rehabilitačných aktivít za účelom efektívnej prípravy na zamestnanie a samostatný život," zhodnotil projektový manažér Marián Horanič. V komplexe v Rači sa budú nachádzať tri prevádzky, a to hotel, reštaurácia a práčovňa. Pridanou hodnotou projektu bude vytvorenie 13 nových pracovných miest aj pre osoby so zdravotným postihnutím. Všetky služby budú určené platiacej verejnosti a zisky bude ZPMP vracať do vzdelávacích a rehabilitačných programov pre postihnutých ľudí. "Náš koncept vychádza z poznatkov zo zahraničia. Sektor služieb je správnym miestom, kde ľudia s mentálnym postihnutím dokážu byť dlhodobo úspešní na trhu práce a dokážu konkurovať ostatným zamestnancom," vysvetlil Horanič. Rekonštrukciu račianskeho komplexu začalo ZPMP v máji, v prvom štvrťroku 2017 by chcelo spustiť prevádzku. Vzdelávacie programy budú fungovať pre maximálne desať ľudí po dobu jedného školského roka, počas ktorého by sa mali naučiť praktickým znalostiam. Okrem toho bude ZPMP v komplexe poskytovať vzdelávacie kurzy pre širokú komunitu mentálne postihnutých ľudí. "K ľuďom chceme pristupovať individuálne, aby sme zistili, aká práca každému jedincovi najviac vyhovuje," uzavrela Mišová. ZPMP bude spolupracovať s pracovnými agentúrami aj so samotnými zamestnávateľmi. Vzdelávanie je určené pre ľudí z celého Slovenska.
V BIVIO určite stretnete nejedného človeka s mentálnym postihnutím. Mnohí z nich tu pracujú, ďalší sa v prevádzkach hotela, reštaurácie a práčovne zaúčajú na profesie ako pomocná sila do kuchyne, pomocný čašník, pracovník práčovne či chyžná. Vďaka tomu, že využívate služby Centra BIVIO, podporujete práve tento sociálny rozmer. Keďže je BIVIO sociálny podnik, zisky z podnikania putujú do sociálnej sféry, v tomto prípade na činnosť rehabilitačno-vzdelávacieho centra BIVIO, v ktorom sa každoročne pripravujú na prácu ľudia s mentálnym postihnutím. Do Vatikánu s našou prezidentkou cestovali v decembri 2022 výnimočné dary, zhotovené šikovnými slovenskými rukami. Medzi nimi aj pečivo upečené klientmi a zamestnancami integračného sociálneho podniku BIVIO. Nechýbali voňavé medovníky, vanilkové rožky, makovníky či linecké pečivo. Tradičné pečivo, ktoré je neodmysliteľnou súčasťou slovenských vianočných zvykov, bolo uložené na prútenom podnose. Sú nesmierne vďační za šancu, ktorú sme im poskytli. Tešíme sa, že aj v radoch verejnosti existujú ľudia, ktorí nám fandia a podporujú nás. Toto sú veci, ktoré nám pomáhajú vydržať,“ hovorí úprimne Iveta Mišová, riaditeľka republikovej centrály ZPMP v SR. Všetky prevádzky Centra BIVIO fungujú úplne plnohodnotne a poskytujú prvotriedne konkurencieschopné služby. Centrum bude poskytovať široké spektrum vzdelávacích a pracovne rehabilitačných aktivít za účelom efektívnej prípravy na zamestnanie v sektore služieb a samostatný život.
Prečítajte si tiež: Prehľad ústavov pre seniorov
Jeden z aktivistov ZPMP spomína príbeh muža, ktorý prežil celý život s rodičmi a nikdy neopustil ich vidiecky dom. Po smrti rodičov sa ho ujalo združenie a vzalo ho do svojho centra. Ukázalo sa, že muž sa s nadšením zapájal do nových aktivít, ako je kreslenie, diskotéky a karnevaly.
SSS v Banskej Bystrici prevádzkuje dve zariadenia, ktoré poskytujú sociálne služby občanom s poruchami psychiky a inými znevýhodneniami. V prevádzke na Ul. 9. mája je ako chránené pracovisko zriadená terapeuticko-relaxačná miestnosť podľa holandskej koncepcie Snoezelen. Aj keď text priamo neuvádza zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím, je možné, že v rámci SSS existujú programy pracovnej terapie alebo chránené dielne, kde môžu tieto osoby vykonávať jednoduchšie pracovné činnosti pod dohľadom.
Denný stacionár a ZOS poskytujú starostlivosť osobám odkázaným na pomoc inej fyzickej osoby. Je možné, že v rámci týchto zariadení existujú príležitosti pre osoby s mentálnym postihnutím vykonávať pomocné práce, napríklad pri údržbe priestorov, záhrady alebo pri príprave jedál.
Hoci text priamo nespomína konkrétne chránené dielne v Banskej Bystrici, je pravdepodobné, že v meste alebo jeho okolí existujú organizácie, ktoré prevádzkujú chránené dielne alebo chránené pracoviská. Tieto dielne zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, vrátane mentálneho postihnutia, a ponúkajú im prácu v podporujúcom prostredí.
Štát a rôzne neziskové organizácie poskytujú finančné príspevky a podporné programy pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Tieto programy môžu pomôcť zamestnávateľom prekonať bariéry spojené so zamestnávaním osôb s mentálnym postihnutím a vytvoriť pre nich vhodné pracovné podmienky. Plat zamestnanca bude zohľadňovať zákon 553/2003 Z. z. a Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
Napriek existujúcim možnostiam a podporným programom, osoby s mentálnym postihnutím čelia mnohým bariéram pri hľadaní a udržaní si zamestnania. Medzi najčastejšie patria:
Zuzana Stavrovská upozorňuje na pretrvávajúcu diskrimináciu ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku, napríklad pri skončení pracovného pomeru. Často vstupuje do súdnych konaní, ktoré sa týkajú neplatnosti výpovedí. Ďalšia diskriminácia sa objavuje v rozvodových konaniach, kde musí rodič so zdravotným postihnutím preukazovať svoju schopnosť starať sa o deti. Diskriminácia sa objavuje aj v prístupe k informáciám, ako sa ukázalo počas pandémie COVID-19, keď tlmočníci pre nepočujúcich nosili rúška, čo im znemožňovalo odčítavať z pier.
Zamestnanie osôb s mentálnym postihnutím prináša množstvo benefitov, nielen pre samotných zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov a spoločnosť ako celok.
Na Slovensku a aj v Banskej Bystrici existujú rôzne iniciatívy a projekty, ktoré sa zameriavajú na podporu zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím. Tieto projekty ponúkajú:
Rozhovor z Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých SIBÍRKA v Bratislave z roku 2013 poukazuje na využitie Snoezelen terapie u klientov s ťažkým kombinovaným postihnutím. Zariadenie sa stará o 38 klientov s viacnásobným postihnutím, vrátane mentálneho, telesného a zmyslového postihnutia ťažkého stupňa. Väčšina klientov je nehovoriacich, nemobilných a sú plienkovaní.
V SIBÍRKE vybudovali prvé multisenzorické miestnosti, inšpirované úspechom Snoezelen terapie u ľudí s viacnásobným postihnutím. Využívajú bielu, tmavú a hravú miestnosť. Multisenzorické miestnosti využívajú raz do týždňa všetci klienti vo vekovom rozpätí 7 až 64 rokov. Snoezelen využíva tiež personál zariadenia.
Terapia v multisenzorických miestnostiach je primárne terapeutická aktivita, ktorá rozvíja osobnosť človeka a posilňuje jeho zručnosti. Zariadenia v miestnostiach vytvárajú perfektné prostredie na rozširovanie zručností jedinca. Začínali individuálne, aby zistili, ako ktorý klient v miestnosti reaguje, ktoré z komponentov preferuje. Keď takto zdiagnostikovali každého klienta, začali ich kombinovať. Spájajú ich tak, aby to pre nich bolo zmysluplné a efektívne.
Pri skupinovej terapii sa každý zaoberá svojimi stimulmi, ale vzniká priestor na vytváranie kontaktov. Keď prídu do miestnosti, tak sa pozdravia, niektorí podajú ruku. Nie sú to nejaké izolované bytosti v jednej miestnosti.
V multisenzorických miestnostiach využívajú aj bazálnu stimuláciu, sústredia sa na vibračnú stimuláciu a vestibulárnu stimuláciu.
V bielej i v tmavej miestnosti majú bublinkový valec, optické vlákna, projektor s obrázkovými kotúčmi, zrkadlovú guľu, svietiaci strop. V bielej miestnosti je navyše vibračná vodná posteľ, hojdačka v tvare listu, space projektor a dotyková stena. Hravá miestnosť je úplne iná. Je tam suchý bazén s guľôčkami, šachovnicový matrac, mäkké schody a šikmá plocha prispôsobená pre klientov. Na stene sa nachádza otáčací kruh s presýpacími korálikmi a bublinkové zrkadlo. Tiež v nej majú lehátko na hojdanie; tanier, v ktorom sa klient môže otáčať; drevenú hojdaciu dosku na stimuláciu motoriky; dažďovú palicu, didgeridoo, hrkálky a skladacie piano pre rozvoj sluchu.
V bielej miestnosti je to určite vibračná posteľ a hojdačka. Veľmi populárny je aj bublinkový valec. Všetci klienti ho chcú zapnúť a ovládať vždy, keď tam prídu. Majú veľmi radi aj interaktívny ovládač, ktorým môžu ovládať bublinky a farby valca. Interaktívny ovládač je perfektne prispôsobený potrebám užívateľov s postihnutím.
Dĺžka terapie je individuálna, sú klienti, ktorí sú v miestnosti maximálne 15 minút, iní by tam boli schopní byť pol dňa, zostávajú však 30 minút.
Vedia si svoje záznamy, osobnú evidenciu a každý mesiac ju spracovávajú. Okrem týchto záznamov vytvárajú individuálny plán rozvoja osobnosti, kde je zahrnutá aj Snoezelen terapia. Snažia sa robiť rôzne zážitkové terapie, napríklad posedenia s morskou tematikou.
Na základe skúseností zo štyroch rokov fungovania môžem povedať, že sú veľmi prínosné. Klienti sú vnímavejší, viac ochotní nasávať nové podnety a stimuly. Snoezelen v niektorých prípadoch podporuje aj motoriku klienta. Pobyt v multisenzorickom prostredí ho motivuje, aby sa posúval za podnetom, aby otáčal hlavu, aby sa naťahoval. Život klientov je pomerne stereotypný, takmer celý deň sú na vozíku alebo na epede. Bežne sa nemôžu preniesť z vyššej plochy do nižšej. A táto šikmá plocha im to umožňuje.
Najprv sa snažili vytvoriť u klientov pozitívny vzťah k miestnostiam. Chceli, aby ich spoznali, aby boli pre nich príťažlivé. Potešilo ich, keď povedali, že idú do tmavej miestnosti a klient sa usmial a vybral sa tým smerom. To považujú za prvý veľký úspech.
Možno hovoriť o dvoch typoch zážitkov, ku ktorým dochádza v priebehu Snoezelen jednotiek. Jednak sú to zážitky tu a teraz. Veľa klientov je orientovaných na prežívanie tu a teraz. Preto sa snažia vytvoriť sedenia tak, aby bol zážitok hlboký a príjemný. Druhý typ efektu pretrvá.
Sú klienti, ktorí si veľmi rýchlo zvykajú na zmeny a veľmi rýchlo reagujú. Iní klienti sú pomalší.
Snažia sa, aby terapia bola rovnako príjemným zážitkom pre klienta aj pre terapeuta. V Snoezelen miestnosti je úplne iná atmosféra, ako keď s klientom pracujete na oddelení alebo v bežnej miestnosti.
Pri budovaní miestností mali veľmi veľa problémov, najmä pri stavbe bielej miestnosti. Boli to problémy s riešením elektrických rozvodov a spínačov pri vstupe do miestnosti. Nevedeli, ako docieliť, aby bola miestnosť pre klientov skutočne bezpečná. Tiež riešili vetranie v tmavej miestnosti.
Keď začínate v zariadení robiť niečo nové, ľudia reagujú rôzne. Skôr musíte prekonávať reakcie typu: ,,Čo zasa vymýšľate? Na čo to je dobré?“. Zamestnanci až časom spoznali prednosti miestností.
Treba dávať veľký pozor napríklad pri výbere zrkadlovej gule. Lacnejšia verzia sa krúti veľmi rýchlo a nie je pre klienta vhodná.
Nie všetci klienti dobre reagujú na všetky podnety. Na takéto podnety reaguje veľmi prudko. Musia pomaličky zatemňovať tmavú miestnosť, prebieha postupná desenzibilizácia.
Sú klienti, ktorí majú problém s nestabilnou alebo hojdacou plochou. Keď vidia u klienta odmietavú reakciu, ktorá nemá tendenciu sa zlepšovať, tak nepokračujú.
Všetky podnety vyskúšali na vlastnej koži. Rešpektujú, že klient môže mať rovnaké alebo opačné pocity.
Do veľkej miery je to vlastná fantázia. Snoezelen je úžasné miesto, kde akákoľvek terapia a intervencia s klientom môže byť krajšia, silnejšia, hlbšia, efektívnejšia a zmysluplnejšia. Veľa klientov vás aj navádza svojim správaním a svojimi tendenciami. Nadväzujú na spontánne reakcie, lebo sú často cestou ku klientovi.
Podľa nich nie je vždy potrebný vzdelávací seminár. Treba čerpať najmä zo skúseností s klientom. Ich prejavy a potreby poznajú najlepšie. Je to taká samonavádzacia práca. Pokiaľ máte tvorivosť a dostatočnú predstavivosť uskutočňovať nejaké veci, nepotrebujete vzdelávacie semináre. Uvítali by skôr praktický workshop, kde by mohli vidieť ukážky práce s klientmi. Plánujú maximálne dokúpiť nejaké nové komponenty do miestností. Stále obmieňajú alebo dopĺňajú komponenty v miestnostiach. Klienti potrebujú nové podnety, a rovnako aj terapeuti.
Majú veľmi dobrú skúsenosť s 3lobitom a Sensa-shopom. Aj keď nemajú niečo v ponuke, dokážu to vyhľadať cez Rompu alebo iných dodávateľov. Podľa nich je na Slovensku dobrý prístup k Snoezelen komponentom najmä vďaka nim.
Počas štúdia liečebnej pedagogiky študenti absolvujú kurzy o senzorickej integrácii a Snoezelene, takže teoretická základňa je dobrá. Študenti katedry majú možnosť v rámci praxí alebo exkurzií prísť k nim do zariadenia a oboznámiť sa s tým. Nepovažujú to za nevyhnutné. Keď je človek dostatočne motivovaný a tvorivý, tak si pri Snoezelen terapii poradí. Vedela by si vzdelávanie v oblasti Snoezelen terapie predstaviť napríklad v zmysle ako prebieha jednoročný kurz muzikoterapie v podobe víkendových stretnutí.
Pre úspešné zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím je dôležité vytvárať inkluzívne pracovné prostredie, ktoré rešpektuje ich individuálne potreby a schopnosti. Medzi kľúčové prvky inkluzívneho pracovného prostredia patria: