
Súčasná situácia na trhu práce prináša občanom so zdravotným postihnutím (ZŤP), ktorých schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená, ťažkosti pri hľadaní a udržaní zamestnania. Preto existuje množstvo zákonov a opatrení, ktoré majú za cieľ podporiť ich zapojenie do pracovného procesu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach, právach a povinnostiach súvisiacich s prácou na invalidnom dôchodku s dôrazom na osoby s postihnutím nad 70 %.
Snahu o zapojenie občanov so zdravotným postihnutím do pracovného procesu podporujú viaceré zákony, najmä zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ZSZ). Ten zavádza nové možnosti a právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce, čo umožňuje vytvárať vhodné pracovné podmienky pre zamestnávanie týchto občanov.
Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím ustanovuje § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce). Medzi tieto povinnosti patrí:
Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, môže podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení získať určité výhody.
Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prináša zamestnávateľom aj výhody:
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je dôležité rozlišovať pojmy. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je to automaticky osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený.
Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.
Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorý bol dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Od 1. 1. 2008 podľa § 128 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia
Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Podľa § 60 ods. 4 ZSP a § 62 ods. 3 ZSP sa však poberateľom invalidného dôchodku od 1. 1. 2008 započíta do obdobia trvania dôchodkového poistenia aj doba, počas ktorej poberali invalidný dôchodok.
Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Štát ponúka občanom so zdravotným postihnutím a ich zamestnávateľom rôzne príspevky:
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.