Splátkový Kalendár podľa Vzoru SVB: Podrobný Prehľad

Konkurzné právo predstavuje rozsiahly právny odbor zameraný na kolektívne uspokojovanie pohľadávok veriteľov prostredníctvom speňaženia majetku dlžníka, ktorý sa nachádza v úpadku. Pre správcov bytových domov a spoločenstvá vlastníkov bytov (SVB) je táto oblasť relevantná predovšetkým v situáciách, keď je dlžník vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru a podlieha ustanoveniam zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, známeho ako "bytový zákon". Okrem toho, správca je dotknutý konkurzom aj v prípade, ak dlžníkom je podnikateľský subjekt, s ktorým je správca v obchodnom styku.

Osobný Bankrot ako Forma Konkurzu

Pojem "osobný bankrot" sa vžil ako zjednodušené označenie pre právny inštitút konkurzu, ktorý zahŕňa rozsiahly súbor práv, povinností, majetkových obmedzení a procesných postupov, detailne upravených zákonom a vykonávacími predpismi. V podstate ide o majetkovú likvidáciu osôb, ktorých záväzky prevyšujú ich majetok. Dôležité je zdôrazniť, že ide o úplnú likvidáciu majetku, čo odlišuje konkurz od exekúcie, ktorá sa zameriava na uspokojenie pohľadávky len z určitého majetku a špecifickým spôsobom (napr. zrážkami zo mzdy). V konkurze sa speňažuje celý majetok dlžníka a výťažok sa rozdeľuje medzi veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky riadne prihlásili do konkurzného konania.

Právna úprava konkurzu je obsiahnutá predovšetkým v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v znení neskorších predpisov, vrátane novely č. 377/2016 Z. z., ktorá s účinnosťou od 1. marca implementovala benevolentnejší inštitút osobného bankrotu. Cieľom tejto novely bolo najmä umožniť zbavenie sa dlhov osobám v najťažšej ekonomickej situácii, pre ktoré je zamestnanie nevýhodné kvôli vysokému počtu exekúcií a ktoré sa do finančných ťažkostí dostali skôr z nedbanlivosti než úmyselným konaním. Kľúčový rozdiel medzi starou a novou úpravou oddlženia spočíva v momente, kedy je dlžník zbavený dlhov. Podľa pôvodnej úpravy k tomu dochádzalo až v druhom konaní nasledujúcom po ukončení konkurzu, zatiaľ čo nová úprava umožňuje zbavenie dlhov už na začiatku konkurzu. Ďalšie rozdiely sa týkajú poplatkov za konanie a iných aspektov, ktoré nie sú pre tento článok kľúčové.

Platobná Neschopnosť ako Podmienka Konkurzu

Jedným z nevyhnutných predpokladov pre vyhlásenie konkurzu je platobná neschopnosť dlžníka. Podľa § 3 ods. 2 ZKR platí, že právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky voči viacerým veriteľom. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Dvojitý Režim Konkurzu a Oddlženie

Je dôležité si uvedomiť, že konkurzné právo rozlišuje medzi dvoma režimami konkurzu. Osobný bankrot je špecifickým typom konkurzu, ktorý sa často zamieňa s pojmom oddlženie. Zákon síce pojem "osobný bankrot" nepoužíva, ale operuje s pojmom "oddlženie", ktorý je obsahovo identický. Návrh na vyhlásenie konkurzu možno podať buď podľa druhej časti ZKR (tzv. "pravý konkurz") alebo podľa štvrtej časti ZKR (oddlženie).

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Medzi týmito dvoma typmi konkurzu existuje niekoľko podstatných rozdielov. Najdôležitejší je ten, že konkurz podľa štvrtej časti ZKR je možné vyhlásiť len na majetok fyzickej osoby, bez ohľadu na to, či je podnikateľom alebo nie. Naopak, podľa druhej časti ZKR je možné vyhlásiť konkurz aj na majetok právnickej osoby. To znamená, že právnickú osobu nie je možné oddlžiť formou osobného bankrotu podľa štvrtej časti ZKR.

Splátkový Kalendár ako Forma Oddlženia

Oddlženie má aj svoju špecifickú formu, a to splátkový kalendár. Ide o formu ochrany dlžníka pred veriteľmi, počas ktorej dlžník plní súdom schválený splátkový kalendár. Táto forma oddlženia je však využívaná len minimálne.

Informácie o Konkurze v Obchodnom Vestníku

Informácia o tom, či je konkurz vyhlásený podľa druhej alebo štvrtej časti ZKR, je uvedená v uznesení súdu, ktorý konkurz vyhlásil. Dôležitý je moment vyhlásenia konkurzu a čas, kedy sa tak stalo. V obidvoch prípadoch si veriteľ musí svoju pohľadávku prihlásiť do konania v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Tento deň je zverejnený v Obchodnom vestníku, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Správcovia bytových domov by mali sledovať osoby, voči ktorým evidujú pohľadávky, v Obchodnom vestníku a v prípade zistenia vyhlásenia konkurzu si svoju pohľadávku v zákonnej lehote prihlásiť. Mnohé bytové družstvá a správcovské spoločnosti využívajú softvér, ktorý automaticky sleduje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Obchodnom vestníku a informuje správcu o vyhlásení konkurzu alebo akejkoľvek zmene v konkurznom konaní.

Informačná Povinnosť Správcu Konkurznej Podstaty

V prípade vyhlásenia konkurzu formou oddlženia má správca bytového domu výhodnejšie postavenie. Zákon totiž ukladá správcovi konkurznej podstaty informačnú povinnosť. Podľa § 167l ods. 4 ZKR je správca povinný písomne upovedomiť každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník. Táto informačná povinnosť sa vzťahuje len na konkurzy vyhlásené podľa štvrtej časti ZKR. Ak ide o konkurz podľa druhej časti ZKR, správca konkurznej podstaty takúto povinnosť nemá.

Návrh na Vyhlásenie Konkurzu zo Strany SVB

Ak ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov evidujú voči dlžníkovi neuhradené zálohové platby, môžu svoj dlh riešiť aj podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Môžu tak urobiť len v prípade, ak je dlžníkom právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, a len podľa druhej časti ZKR. V prípade, ak je vlastníkom nehnuteľnosti v bytovom dome fyzická osoba nepodnikateľ, ostatní vlastníci nemajú možnosť aktívne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a to ani podľa druhej a ani podľa štvrtej časti ZKR.

Prečítajte si tiež: Ako funguje splátkový predaj pre dôchodcov?

Prihlásenie Pohľadávky a Následky Zmeškania Lehoty

Pohľadávku je nutné prihlásiť v zákonnej lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. V prípade zmeškania tejto lehoty nastupuje duálny režim v závislosti od toho, podľa akej časti ZKR je konkurz vyhlásený. Ak je vyhlásený konkurz podľa druhej časti ZKR a prihláška je doručená správcovi po základnej prihlasovacej lehote, správca stráca hlasovacie práva v konkurze a zabezpečovacie právo vzniknuté podľa § 15 bytového zákona zaniká. V prípade, ak je konkurz vyhlásený podľa štvrtej časti ZKR, jediným negatívnym následkom je zánik možnosti výkonu hlasovacích práv v priebehu konkurzu. V oddlžení teda zabezpečenie pohľadávky nezaniká ani v prípade, ak je pohľadávka prihlásená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.

Zaťažený Majetok a Záložné Právo

Podľa § 167k ZKR "Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási prednostný zabezpečený veriteľ". Pojmom "zaťažený" sa rozumie zaťaženosť zákonným záložným právom podľa § 15 bytového zákona. V zmysle § 15 bytového zákona majú vlastníci bytov a nebytových priestorov prednostné postavenie, čo je základom pre aplikovanie znenia § 167k ods. 3 ZKR, podľa ktorého "Ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší zabezpečený veriteľ, ktorého uspokojenie možno predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Ak tým zabezpečený veriteľ zmarí už oznámený proces speňaženia zaťaženého majetku správcom, je povinný uhradiť správcovi paušálnu odmenu a do konkurznej podstaty náklady, ktoré v súvislosti s tým vznikli".

Nepostihnuteľná Hodnota Obydlia Dlžníka

Novela ZKR zaviedla inštitút nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka. V zmysle § 166d ods. 1 ZKR sa pod týmto pojmom rozumie "časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie." Nariadením vlády č. 45/2017 Z. z. sa výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia určila na sumu 10 000 eur. Pre správcov bytových domov je dôležité ustanovenie § 166d ods. 3 ZKR, podľa ktorého "ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka." Vzhľadom na znenie § 15 bytového zákona o zákonnom záložnom práve bude správca bytového domu uspokojovaný aj zo sumy, ktorá by inak bola určená pre dlžníka.

Budúce Nedoplatky Počas Konkurzu

Konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi výhradne v deň vyhlásenia konkurzu. Úprava konkurzu podľa druhej časti ZKR počíta s možnosťou prihlásenia aj budúcich pohľadávok a je len na správcovi, či si tieto pohľadávky prihlási alebo nie. Konkurz podľa štvrtej časti ZKR však s touto možnosťou nepočíta z dôvodu striktnej úpravy majetku, ktorý tvorí konkurznú podstatu. Ak si správca v oddlžení (osobnom bankrote) budúcu pohľadávku prihlási, správca s ňou v rozvrhu speňaženého majetku nemôže počítať. Inak je to ale v konkurze podľa druhej časti ZKR, v ktorom je možné prihlásiť ako zabezpečovacie právo k pohľadávke podľa § 15 bytového zákona, tak aj budúce pohľadávky.

Popretie Pohľadávky Správcom Konkurznej Podstaty

V prípade, že v konkurze podľa druhej časti ZKR prihlásenú pohľadávku správca poprie z dôvodu jej spornosti, vzniká pre správcu bytového domu / spoločenstvo povinnosť podať návrh na začatie súdneho konania za účelom zistenia pohľadávky a zložiť preddavok na trovy konania. Na začatie takéhoto konania má lehotu 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu konkurznej podstaty o popretí pohľadávky, inak toto právo zanikne a pre takúto popretú pohľadávku platí najnižšie poradie.

Prečítajte si tiež: Vzor žiadosti o splátkový kalendár na výživné

tags: #splatkový #kalendár #vzor #SVB