
Hmotná núdza je pre mnohých občanov Slovenskej republiky realitou, kedy príjem domácnosti nedosahuje úroveň životného minima. V takýchto prípadoch je štát pripravený poskytnúť pomocnú ruku prostredníctvom príspevku v hmotnej núdzi. Tento príspevok, spolu s ďalšími formami podpory, má za cieľ zabezpečiť základné životné podmienky a umožniť občanom preklenúť ťažké obdobie.
Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a títo členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov. Základné životné podmienky, ktoré má tento príspevok zabezpečiť, zahŕňajú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014.
Dôležité je, že pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi má domácnosť, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima a členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, majetkom alebo uplatnením nárokov. Je však potrebné zdôrazniť, že stav hmotnej núdze automaticky neznamená nárok na pomoc v plnej výške životného minima. Pomoc sa poskytuje len do výšky nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Prečítajte si tiež: Rekreačný príspevok pre zamestnancov a zamestnávateľov
Na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa za členov domácnosti považujú osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Patria sem:
Ak osoba nežije s manželom/manželkou ani s deťmi spĺňajúcimi uvedené podmienky, posudzuje sa samostatne. Ak je dieťa zverené súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a u jedného z rodičov strávi menej ako 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, potom toto dieťa sa považuje v danom mesiaci za člena domácnosti toho z rodičov, u ktorého sa nachádza viac dní. Ak je dieťa u každého rodiča najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, potom sa posudzuje toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.
Životné minimum predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Aktuálnu výšku životného minima nájdete na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sumy životného minima sú nasledovné:
Tieto sumy sa používajú na posúdenie, či je osoba v stave hmotnej núdze, ale nepredstavujú výšku príspevkov, na ktoré má nárok. Napríklad, jednotlivec je v hmotnej núdzi, ak má mesačný príjem nižší ako 268,88 €, manželia sú v hmotnej núdzi, ak ich spoločný mesačný príjem nedosahuje sumu 456,45 €.
Pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem sa definuje podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Príjmom je čistá mzda, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, sirotský dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, nemocenské alebo materské, tie sa však na účely posúdenia toho, či je človek v hmotnej núdzi nezapočítavajú celé, ale iba 75% z nich.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové zabezpečenie partnerov
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).
Od 1. septembra 2025 sa plánujú zmeny v posudzovaní príjmu s cieľom motivovať zamestnanosť. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa bude uplatňovať počas prvých 6 mesiacov od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poberania pomoci v hmotnej núdzi. Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Pre uznanie hmotnej núdze je dôležité, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením svojho majetku. To znamená, že sa posudzuje, či môžu svoj majetok predať alebo prenajať a tým si zvýšiť príjem. Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie, alebo ak ide o poľnohospodársku a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu.
Za majetok sa nepovažuje:
Pre posúdenie hmotnej núdze je dôležité aj to, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením nejakého svojho práva, napríklad nároku na výživné, náhradné výživné, rodičovský príspevok, nároky vyplývajúce z pracovného pomeru (napríklad na zaplatenie mzdy) alebo nárok na dôchodok. Pomoc v hmotnej núdzi nastupuje až vtedy, keď človek nemá inú možnosť pomôcť si sám.
Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o dôchodkoch
Štát poskytuje pomoc v hmotnej núdzi vo forme:
Suma pomoci sa určí spočítaním výšky dávky a príspevkov, na ktoré má domácnosť nárok, a od tejto sumy sa odpočíta príjem členov domácnosti. Vyplatí sa až výsledná čiastka.
Výška dávky v hmotnej núdzi závisí od zloženia domácnosti:
Od júla 2014 platí povinnosť „odpracovať“ si dávku, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj (menšie služby) alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o 84,90 € za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť. Táto povinnosť sa nevzťahuje na osoby, ktoré nemôžu pracovať pre objektívne dôvody (vek, invalidita, ŤZP, starostlivosť o dieťa), ani na tých, ktorým nebola ponúknutá možnosť vykonávať menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť.
Dávku v hmotnej núdzi však nedostane automaticky každý, kto je v núdzi. Od júla 2014 platí, že dávku v hmotnej núdzi je nutné si „odpracovať“, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj (tzv. menšie služby) alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o sumu 84,90 € za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť. Táto „povinnosť pracovať“ sa nevzťahuje na ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov pracovať nemôžu (napr. kvôli veku, invalidite, ŤZP, starostlivosti o dieťa), ani na tých, ktorým vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti nebolo ponúknuté.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, a to od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje z vyššie uvedených dôvodov v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom nasala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky. a tejto skutočnosti predchádzalo zníženie dávky z dôvodu opakovaného predčasného skončenia právneho vzťahu, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, do jedného mesiaca od jeho vzniku. K zníženiu dávky v hmotnej núdzi v prvom až treťom kalendárnom mesiaci dôjde aj z dôvodu opakovaného predčasného skončenia právneho vzťahu, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, do jedného mesiaca od jeho vzniku.
Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v tomto právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa zúčastnil menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie.
Ochranný príspevok slúži na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať. Poskytuje sa v sume 86,80 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:
Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá dlhšie ako 3 mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká. Ak však lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať aj naďalej, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu.
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania a prehĺbenia vedomostí, zručností a návykov, ktoré zvyšujú možnosti uplatnenia na trhu práce. Jeho výška je 86,80 € mesačne. Poskytuje sa členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a:
Aktivačný príspevok sa poskytuje aj členovi domácnosti, ktorý vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu. Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov. Od 01.09.2025 sa aktivačný príspevok poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Menšie služby slúžia na zlepšenie ekonomických, sociálnych, kultúrnych podmienok obce, životného prostredia a pod. Vykonávajú sa na základe dohody, ktorú osoba uzatvorí s obcou alebo samosprávnym krajom. V tejto dohode sa stanoví čo bude človek robiť a za akých podmienok. Obec a samosprávny kraj sú povinné dohliadať na to, ako sa služby realizujú, kontrolovať osoby priamo na mieste je oprávnený aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje vo výške 23,70 € mesačne na každé nezaopatrené dieťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Príspevok sa poskytuje počas školského roka aj školských prázdnin. Zanedbávaním riadneho plnenia školskej dochádzky je, ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Zanedbávaním riadneho plnenia školskej dochádzky je, ak rodič (alebo iný zákonný zástupca) neprihlási dieťa do školy, a ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci. Škola je povinná oznámiť zanedbávanie plnenia školskej dochádzky obci, kde má dieťa trvalý pobyt.
Príspevok na bývanie slúži na čiastočnú úhradu nákladov na bývanie v byte alebo dome, ktorého vlastníkom alebo nájomcom je niektorý z členov domácnosti, alebo na úhradu nákladov na bývanie v niektorom zo zariadení sociálnych služieb a nákladov na bývanie v byte alebo dome, v ktorom člen domácnosti býva na základe práva doživotného užívania.
Výška príspevku závisí od počtu členov domácnosti:
Predpokladom poskytnutia príspevku je riadne uhrádzanie nákladov na bývanie, dane z nehnuteľnosti a poplatkov za komunálny odpad. Ak má vlastník alebo nájomca nedoplatky, príspevok môže poberať iba ak predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o plnení splátkového kalendára.
Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov.
Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb.
Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 806,64 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Ak sa poskytne opakovane, tak súčet súm poskytnutých v priebehu jedného roka nesmie presiahnuť túto hranicu. Na poskytnutie jednorazovej dávky nie je nárok, t. j. obec nemusí žiadosti vyhovieť, ak na poskytnutie takejto pomoci nemá finančné prostriedky.
Žiadosť o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi sa podáva na obecnom úrade v obci, kde má žiadateľ trvalý pobyt. Na poskytnutie jednorazovej dávky nie je nárok, t. j. obec nemusí žiadosti vyhovieť, ak na poskytnutie takejto pomoci nemá finančné prostriedky. Každá obec má vlastný formulár žiadosti, ktorý je dostupný na obecnom úrade. Obec je povinná o žiadosti rozhodnúť (teda jej vyhovieť, alebo ju zamietnuť) do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní. Proti rozhodnutiu obce je možné sa odvolať, a to do 15 dní od doručenia rozhodnutia.
Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje pre členov domácnosti až po posúdení ich príjmu, majetku, možnosti pracovať a uplatniť si nároky. Osoba, ktorá podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (žiadateľ), je zástupcom členov domácnosti a po rozhodnutí úradu je aj príjemcom pomoci.
Žiadosť o jednorazovú dávku sa podáva na obecnom úrade v mieste trvalého bydliska.
Príjemca pomoci v hmotnej núdzi má určité povinnosti, napríklad:
Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“.
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi zaniká, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre jej poskytovanie, napríklad ak sa zvýši príjem domácnosti nad hranicu životného minima, alebo ak člen domácnosti prestane spĺňať podmienky pre poskytovanie príspevkov.
Ak bola pomoc v hmotnej núdzi poskytnutá neprávom, je osoba povinná vrátiť ju alebo jej časť zvýšenú o 10 %.