Splnomocnenie advokáta v konaní pred Ústavným súdom: Vzor a dôležité aspekty

V slovenskom právnom systéme zohráva advokát kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní právnej ochrany jednotlivcov a právnických osôb. Zastupovanie advokátom je v niektorých prípadoch nevyhnutné, najmä v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Tento článok sa zameriava na splnomocnenie advokáta v kontexte ústavného súdu, pričom poskytuje vzorové informácie a zdôrazňuje dôležité aspekty, ktoré by ste mali zvážiť.

Zastúpenie advokátom v konaní: Základné východiská

Podľa zákona má strana sporu právo na zastúpenie zástupcom, ktorého si sama zvolí. V niektorých prípadoch je však zastúpenie advokátom povinné. Ide najmä o spory týkajúce sa konkurzu, reštrukturalizácie, ochrany hospodárskej súťaže, nekalého súťažného konania, ochrany obchodného tajomstva a duševného vlastníctva. Splnomocnenie udelené advokátovi na celé konanie nemožno obmedziť.

Splnomocnenie advokáta v konaní pred Ústavným súdom

Ústavný súd SR je podľa článku 127 Ústavy SR oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak tvrdia, že boli porušené ich základné práva a slobody. Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky vyžaduje, aby bol navrhovateľ v celom konaní pred Ústavným súdom zastúpený advokátom, s výnimkou prípadu, ak je sám sťažovateľ advokát alebo ak je účastníkom konania orgán verejnej moci. Prílohou ústavnej sťažnosti je aj plnomocenstvo udelené advokátovi.

Forma a náležitosti splnomocnenia

Ústavná sťažnosť sa môže podať poštou v listinnej podobe alebo elektronicky v elektronickej podobe. Ak je podanie podané elektronicky bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente, je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente do desiatich dní, inak sa na podanie neprihliada.

V kontexte povinného elektronického doručovania do schránok súdov sa otázka zaručenej konverzie splnomocnenia na zastupovanie v súdnom konaní stáva čoraz aktuálnejšou. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 422/2018 zo dňa 13. novembra 2018 konštatoval, že na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona o e-Governmente. Oprávnenie konať v mene účastníka konania sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Dôležitosť autorizácie splnomocnenia

Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Transformáciou listinného dokumentu - splnomocnenia podpísaného sťažovateľom - do elektronickej podoby bez podpisu zaručeným elektronickým podpisom a vykonania zaručenej konverzie dochádza k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.

Najvyšší súd SR vo veci 1Cdo/100/2019 uviedol, že pre účely dovolacieho konania bude potrebné predložiť dovolaciemu súdu udelené splnomocnenie buď v listinnej podobe (originál) alebo v elektronickej podobe autorizované splnomocniteľkou podľa § 23 zákona o e-Governmente, keďže iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Ak splnomocniteľka nedisponuje možnosťou autorizácie podľa § 23 zákona o e-Governmente, bude potrebné vykonať v zmysle § 35 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente zaručenú konverziu splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľky z listinnej podoby do elektronickej s pripojením osvedčovacej doložky.

Právo svedka na právnu pomoc advokáta

V kontexte trestného konania má svedok právo na právnu pomoc advokáta. V zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania až do jeho skončenia. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že každý, teda aj svedok, má (okrem iných) aj právo na účasť, resp. zastúpenie advokátom.

Ústavný súd vo svojom náleze zo dňa 3. júla 2008 (I. ÚS 248/07) uvádza, že k porušeniu práva zakotveného v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na právnu pomoc v konaní dôjde postupom polície, ak sťažovateľovi neumožní, aby ním zvolený advokát bol prítomný pri jeho výsluchu ako svedka. Z ústavnoprávneho hľadiska nie je žiaden dôvod, aby svedok na rozdiel od osoby podávajúcej vysvetlenie nemal právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

Svedok je oprávnený, nie však povinný si zvoliť advokáta, ktorý mu poskytne právnu pomoc pri jeho výsluchu. Ak si svedok advokáta zvolí, ten splnomocnenie prijme a preukáže sa ním, tak svedok môže vypovedať za jeho prítomnosti, resp. po porade s ním. V úvodnej fáze výsluchu (do skončenia poučenia svedka) sa svedok môže kedykoľvek radiť so svojím advokátom, napr. aj o tom, či má alebo nemá odoprieť výpoveď.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Vo fáze samotného výsluchu svedka (po poučení) sa môže svedok so svojím advokátom poradiť, či má alebo nemá odpovedať na konkrétnu položenú otázku, avšak advokát nesmie svedka ovplyvňovať. Ak o to svedok a/alebo advokát počas výsluchu požiadajú, tak by im mala byť daná možnosť poradiť sa bez prítomnosti tretej osoby.

Neplatnosť generálnej plnej moci právnickej osoby

Ak právnická osoba splnomocní inú osobu na všetky právne úkony bez akéhokoľvek obmedzenia, udelila jej tzv. generálnu (všeobecnú) plnú moc. Takáto plná moc je však neplatná. Právnická osoba musí udeliť plnú moc tak, aby aspoň určitým spôsobom vymedzila okruh právnych úkonov, na ktoré splnomocňuje druhú osobu. Plná moc tak nebude generálnou a po právnej stránke bude v poriadku.

Kedy hovoríme o generálnej plnej moci

Za generálnu plnú moc sa nepovažuje ani taká, ktorá síce splnomocňuje niekoho na všetky veci (úkony), ale len v rámci určitej záležitosti. O skutočnú generálnu plnú moc pôjde len vtedy, ak právnická osoba splnomocní niekoho na výkon akýchkoľvek právnych úkonov a na všetky záležitosti tejto právnickej osoby. Takto udelená plná moc v podstate nemá žiadne hranice a obmedzenia.

Prečo je generálna plná moc neplatná?

Generálna plná moc udelená právnickou osobou na realizáciu právnych úkonov vo všetkých jej veciach je absolútne neplatná, pretože právnická osoba sama o sebe nemôže nijako prejaviť svoju vôľu, rozhodovať sa alebo vykonávať inú duševnú činnosť. Všetky tieto procesy za ňu vykonáva nejaká fyzická osoba, či už je to jej konateľ, člen predstavenstva, zamestnanec alebo určený zástupca.

Úkony právnickej osoby vo všetkých veciach môžu vykonávať iba osoby, ktoré sú na to oprávnené zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom. Týmito osobami sú teda štatutárne orgány právnickej osoby (konatelia, členovia predstavenstva, komplementári a pod.).

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

Ústavný súd SR sa takisto vyjadril k tejto otázke, a to v rozhodnutí prijatom v konaní pod spis. zn.: III. ÚS 353/2012-17 dňa 01.08.2012: Ak je plnomocenstvo „udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých veciach, ústavný súd považuje za potrebné ako obiter dictum vysloviť názor, že by išlo o právny úkon absolútne neplatný podľa (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože zo zákona (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka) patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom.

Následky neplatnosti generálnej plnej moci

Udelenie generálnej plnej moci zo strany právnickej osoby na úkony vo všetkých jej veciach je absolútne neplatné. Na takúto generálnu plnú moc sa z právneho hľadiska nazerá ako na úkon (dokument), ktorý neexistuje. Neplatnosť generálnej plnej moci má veľmi zlé následky pre všetky ďalšie právne úkony, ktoré boli na základe nej vykonané. Žiaľ, všetky budú trpieť tou istou vadou ako generálna plná moc. Budú tiež považované za absolútne neplatné, a teda za právne neexistujúce.

Ako nespraviť chybu

Vyššie uvedeným následkom sa dá veľmi jednoducho vyhnúť. Stačí, ak do Vašej plnej moci zakomponujete určité hranice, mantinely, ktoré budú splnomocnenca obmedzovať v jeho konaní.

Ak by ste potrebovali Vášho kolegu splnomocniť na podpísanie určitej zmluvy, prípadne jej dodatkov, stačí, ak do plnej moci uvediete, že ho splnomocňujete na všetky právne úkony týkajúce sa vybranej obchodnej záležitosti (napr. dodania 10 kubíkov dreva), vrátane účasti na rokovaní, dojednávaní cien a podpisu zmluvy. Týmto dáte do Vašej plnej moci hranicu - konanie iba v rámci vybranej obchodnej záležitosti.

Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť

Zo všetkých subjektov povinných zachovávať v trestnom konaní mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania alebo povolania, majú advokáti túto povinnosť vymedzenú najextenzívnejšie a najrigoróznejšie. Právny základ povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť predstavuje ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť sa nekonštituuje na základe právneho úkonu osobitne vo vzťahu ku každému jednému klientovi, ale táto povinnosť vzniká priamo ex lege z podstaty posudzovaného právneho vzťahu. Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť pritom vzniká bez ohľadu na (ne)existenciu právnej skutočnosti (napr. mandátna zmluva, splnomocnenie a pod.), ktorou sa konštituuje osobitný právny vzťah medzi advokátom a jeho klientom.

Výnimky z povinnosti mlčanlivosti

Napriek tomu existuje množina zákonných výnimiek, keď advokát nie je povinný zachovávať svoju profesnú (statusovú) mlčanlivosť, resp. sa na povinnosť zachovávať mlčanlivosť nemôže odvolávať vôbec.

• Oslobodenie klientom: Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Klient ho však môže od tejto povinnosti oslobodiť.

• Prekazenie trestného činu: Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na svedeckú povinnosť týkajúcu sa trestného činu, ktorý má povinnosť prekaziť. Rovnako z ust. § 23 ods. 9 zákona o advokácii vyplýva, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.

• Obrana advokáta: Pokiaľ je advokát sám v procesnom postavení obvineného, nevzťahuje sa na neho ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o advokácii do tej miery, ktorá je nevyhnutná pre uplatnenie jeho obhajobných práv.

tags: #splnomocnenie #advokáta #ústavný #súd #vzor