Splnomocnenie bez občianskeho preukazu: Podmienky a možnosti

Občiansky preukaz je základný identifikačný doklad občana Slovenskej republiky. V určitých životných situáciách však môže nastať potreba zastupovania inou osobou, napríklad pri vybavovaní úradných záležitostí alebo preberaní pošty. V takýchto prípadoch sa využíva inštitút splnomocnenia. Tento článok sa zaoberá podmienkami a možnosťami splnomocnenia, a to aj v kontexte situácií, keď občan nemá k dispozícii svoj občiansky preukaz.

Občiansky preukaz ako základný identifikačný doklad

Občiansky preukaz je verejná listina, ktorou občan Slovenskej republiky preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo a ďalšie údaje v ňom uvedené. Povinnosť vlastniť občiansky preukaz má každý občan SR, ktorý dovŕšil 15 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Prvý občiansky preukaz vydávajú útvary Policajného zboru príslušné na vydávanie občianskych preukazov osobám, ktoré spĺňajú podmienky pre jeho držbu.

Povinnosť mať občiansky preukaz

Ak ste slovenský občan, dovŕšili ste 15 rokov veku a máte trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ste povinný byť držiteľom občianskeho preukazu. Držiteľom môžete byť aj ak nemáte trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo ak ste mladší ako 15 rokov (vtedy sa vydáva tzv. občiansky preukaz bez podoby tváre).

Žiadosť o vydanie občianskeho preukazu

Žiadosť sa podáva osobne na ktoromkoľvek oddelení dokladov Policajného zboru v Slovenskej republike alebo na zastupiteľskom úrade v zahraničí. Občan, ktorému má byť občiansky preukaz vydaný, je povinný podrobiť sa nasnímaniu podoby jeho tváre, jeho podpisu a zadania BOK (bezpečnostného osobného kódu). Podanie žiadosti je možné najskôr 30 dní pred dovŕšením 15. roku veku.

Zastupovanie pri podávaní žiadosti o občiansky preukaz

Pri tejto povinnosti platí jedna výnimka a to v prípade, keď o vydanie občianskeho preukazu môže za občana, ktorý nemôže pre bezvládnosť z dôvodu dlhodobého pripútania na lôžko podať žiadosť osobne (ďalej len bezvládny občan ), aj iný občan po predložení svojho občianskeho preukazu a písomného plnomocenstva na zastupovanie, na ktorom musí byť podpis bezvládneho občana podpis bezvládneho občana sa nevyžaduje, ak občan nie je spôsobilý sa podpísať.

Prečítajte si tiež: Ako správne splnomocniť osobu na vyzdvihnutie vášho OP?

Splnomocnenie: Všeobecný pohľad

Splnomocnenie je v právnom zmysle slova jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ (osoba, ktorá splnomocnenie udeľuje) poveruje splnomocnenca (osoba, ktorá je splnomocnená) na vykonanie určitých právnych úkonov v jeho mene. Na základe splnomocnenia môže splnomocnenec konať v mene splnomocniteľa v rozsahu, ktorý je v splnomocnení uvedený.

Kto môže získať plnú moc

Pri právnych úkonoch vás môže zastupovať fyzická alebo právnická osoba. Vy ako splnomocniteľ musíte v splnomocnení v prvom rade uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri plnej moci udelenej právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. Plnú moc možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom súčasne. A ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

Čo obsahuje splnomocnenie

Splnomocnenie je vyjadrením súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho konať v rámci uvedenej záležitosti. Splnomocnenie tak obsahuje údaje o oboch stranách, ako aj predmet splnomocnenia a jeho rozsah. Najčastejšie sa spisuje v prípade zastupovania, napr. na úrade, pri preberaní zásielky a podobne. V týchto prípadoch však ide o jednorazovú záležitosť. Ak potrebuje splnomocniteľ, aby jeho splnomocnenie oprávňovalo splnomocnenca na zastupovanie vo všetkých prípadoch, udeľuje sa takzvaná generálna plná moc. Tá umožňuje zastúpenie v rôznych záležitostiach, ktoré sú však v generálnej plnej moci tiež obvykle uvedené príkladom. Generálne splnomocnenie je tak splnomocnením na všetky právne úkony. Hlavným rozdielom medzi obyčajnou plnou mocou a generálnou je skutočnosť, že generálna plná moc nie je obvykle obmedzená časovo a vzťahuje sa na všetky právne úkony súvisiace s danou záležitosťou či inštitúciou. V oboch prípadoch platí, že splnomocnenie musí byť notársky overené.

Splnomocnenie musí obsahovať:

• Meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, resp. dátum narodenia osoby, ktorá splnomocnenie udeľuje.
• Meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, resp. dátum narodenia splnomocnenej osoby.
• Predmet a rozsah splnomocnenia - na aké úkony sa splnomocnenie vzťahuje.
• Podpis splnomocniteľa, dátum a miesto vystaveného splnomocnenia.
• Podpis splnomocnenca, dátum.
• Overovacia doložka o overení pravosti podpisu splnomocniteľa (overenie podpisu v obci alebo u notára).

Splnomocnenie bez občianskeho preukazu: Špecifické situácie

V praxi sa vyskytujú situácie, keď občan potrebuje udeliť splnomocnenie, ale nemá pri sebe svoj občiansky preukaz (napríklad ho stratil, bol mu odcudzený, alebo ho jednoducho zabudol doma). V takýchto prípadoch je potrebné zvážiť, či je možné splnomocnenie udeliť aj bez predloženia občianskeho preukazu, a ak áno, za akých podmienok.

Prečítajte si tiež: Sprievodca splnomocnením pre cestovanie detí

• Overenie totožnosti iným dokladom: Ak občan nemá pri sebe občiansky preukaz, môže sa pri udeľovaní splnomocnenia preukázať iným dokladom totožnosti, napríklad cestovným pasom alebo vodičským preukazom. Je však potrebné overiť, či inštitúcia alebo osoba, ktorej má byť splnomocnenie predložené, akceptuje aj iné doklady totožnosti ako občiansky preukaz.
• Svedecká výpoveď: V niektorých prípadoch môže byť možné overiť totožnosť splnomocniteľa pomocou svedeckej výpovede. Svedok potvrdí, že osoba udeľujúca splnomocnenie je skutočne tou osobou, za ktorú sa vydáva.
• Notárske overenie: Ak je potrebné, aby bolo splnomocnenie notársky overené, notár môže overiť totožnosť splnomocniteľa aj na základe iného dokladu totožnosti ako občiansky preukaz, prípadne na základe svedeckej výpovede.

Splnomocnenie na preberanie občianskeho preukazu

Občiansky preukaz môže prevziať aj iný občan po predložení svojho občianskeho preukazu a plnomocenstva na zastupovanie s osvedčeným podpisom, ktoré je povinný odovzdať príslušnému úradu.

Kedy plná moc zaniká

Zákon pozná štyri prípady, keď plnomocenstvo zaniká:

• Vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené.
• Ak ho splnomocniteľ odvolal.
• Ak ho vypovedal splnomocnenec.
• Ak splnomocnenec zomrie.

Podľa zákona sa splnomocniteľ nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Kým odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.

Splnomocnenie v prípade zastupovania pred súdom

Ak sa ocitnete v situácií, že budete účastníkom súdneho konania, môžete sa dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte. Zákon v tomto prípade hovorí, že ak nejde o zastupovanie Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo odborovou organizáciou, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu. Toto pravidlo však neplatí, ak ide o zastúpenie advokátom. Účastník sa teda môže nechať zastupovať aj viacerými zvolenými advokátmi. Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zákon ďalej hovorí, že advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Avšak pozor - tento zástupca môže konať jedine osobne. Súd rozhodne, že takéto zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne.

Kedy vás nemožno zastupovať?

Vo veciach:

Prečítajte si tiež: Praktické info: Splnomocnenie na OP

• Ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka.
• Ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch.
• Sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou.
• Sporoch o ochranu hospodárskej súťaže.
• Sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo.
• Sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov.
• Sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva.
• Konaní s cudzím prvkom.
• Veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku.

tags: #splnomocnenie #bez #občianskeho #preukazu #podmienky