
Splnomocnenie, často označované aj ako plná moc, je právny nástroj, ktorý umožňuje jednej osobe (splnomocniteľovi) poveriť inú osobu (splnomocnenca) konaním v jej mene v určitej záležitosti. Hoci sa pojem splnomocnenie najčastejšie spája s majetkovými záležitosťami, čoraz častejšie sa využíva aj v oblasti starostlivosti o deti, najmä v situáciách, keď rodičia nemôžu osobne vykonávať všetky potrebné úkony. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na splnomocnenie v kontexte maloletých, jeho náležitosti, použitie a ďalšie dôležité aspekty.
Splnomocnenie je oprávnenie, ktorým splnomocniteľ dáva splnomocnencovi právo konať v jeho mene v špecifikovanej záležitosti. Vyjadruje sa písomnou formou a musí z neho byť zrejmé, kto preberá plnú moc za koho. Splnomocniteľ udeľuje plnomocenstvo a splnomocnenec ho prijíma. Na Slovensku sa plnomocenstvo chápe ako listina, ktorou sa preukazuje, že medzi zástupcom (splnomocnencom) a zastúpeným (splnomocniteľom) bola uzatvorená dohoda o zastúpení. Zastupovanie na základe plnej moci je upravené v Občianskom zákonníku, v § 31 až 33b.
Existuje mnoho situácií, kedy je splnomocnenie na starostlivosť o dieťa užitočné alebo dokonca nevyhnutné:
Splnomocnenie musí obsahovať určité náležitosti, aby bolo platné a právne účinné. Medzi základné náležitosti patria:
Požiadavka na overenie splnomocnenia závisí od konkrétneho prípadu a od požiadaviek zákona, inštitúcie alebo osoby, ktorej má byť splnomocnenie predložené. Overuje sa len podpis splnomocniteľa.
Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR
Pri cestovaní s dieťaťom do zahraničia je potrebné venovať zvýšenú pozornosť podmienkam vstupu do danej krajiny.
Je dôležité si uvedomiť, že podmienky vstupu do jednotlivých krajín sa môžu meniť, preto je vždy potrebné overiť si aktuálne informácie na zastupiteľskom úrade danej krajiny.
Okrem splnomocnenia na starostlivosť o dieťa existujú aj iné typy splnomocnení, ktoré môžu byť užitočné v rôznych situáciách:
Splnomocnenia možno rozdeliť podľa rôznych kritérií:
Splnomocniteľom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, a právnická osoba. Obe tieto osoby sa môžu dať zastúpiť inou fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony alebo právnickou osobou, ktorá sa udelením plnomocenstva stáva splnomocnencom. Pri plnej moci udelenej právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. Plnú moc možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom súčasne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie
V záujme právnej istoty musí byť v plnomocenstve vždy uvedený rozsah oprávnenia splnomocneného zástupcu. Ak je splnomocnencom právnická osoba, oprávnenie zastupovať zastúpeného v mene právnickej osoby patrí priamo štatutárnemu orgánu právnickej osoby, pričom tento orgán môže udeliť plnomocenstvo aj inej osobe. Kto je štatutárnym orgánom, určuje zákon, zriaďovacia alebo zakladacia listina.
Občiansky zákonník ustanovuje, že ak splnomocnenie koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania. Výnimku tvoria prípady, kedy boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. To však musí splnomocniteľ preukázať.
V prípade prekročenia oprávnenia splnomocnenca vyplývajúceho z plnomocenstva, je týmto konaním a právnymi účinkami splnomocniteľ viazaný len vtedy, pokiaľ toto prekročenie schválil. V tomto prípade však zo zákona platí tzv. nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej zastúpený prekročenie oprávnenia zástupcu schválil, ak bez zbytočného odkladu neoznámil osobe, s ktorou zástupca konal, svoj nesúhlas s príslušným prekročením. V prípade prekročenia a nesúhlasu s týmto konaním tak musí splnomocniteľ okamžite kontaktovať osobu, s ktorou zástupca konal a musí jej oznámiť svoj nesúhlas s prekročením.
Pri prekročení plnomocenstva tiež platí, že ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie uvedené v plnomocenstve alebo ak niekto konal za iného bez udelenia plnomocenstva, je z tohto konania sám zaviazaný. To sa môže zmeniť len dodatočným schválením vykonaného úkonu, ktoré sa uskutoční bez zbytočného odkladu. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva, alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Tieto následky však neplatia v prípade, ak druhá strana o prekročení oprávnenia alebo nedostatku plnomocenstva nevedela.
Ak splnomocnenec koná v medziach vymedzených v plnomocenstve, vznikajú tým práva a povinnosti priamo vám ako splnomocniteľovi. Pokiaľ mu osobitne udelíte akékoľvek obmedzujúce pokyny, ktoré však z plnomocenstva predloženého tretej osobe nevyplývajú, nebudú mať na právne účinky jeho konania vplyv. Výnimkou je len situácia, v ktorej tretia osoba (napr. zmluvný partner) o týchto pokynoch vie. Za konanie v rozpore s vašimi inštrukciami síce môžete od splnomocnenca žiadať náhradu škody, ich udelenie ale musíte spoľahlivo preukázať. Ak ste ich dali len ústne, môže to byť problém.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne
Aj keď v plnomocenstve oprávnenia splnomocnenca vyšpecifikujete pokiaľ možno čo najpodrobnejšie, nemusí to byť zárukou, že vás zástupca nezaviaže k niečomu, čo plniť nechcete. Všeobecne platí, že ak splnomocnenec prekročí svoje oprávnenia vyjadrené v plnomocenstve, bude pre vás ako pre splnomocniteľa jeho konanie záväzné, len ak prekročenie schválite. Má to ale háčik. Pokiaľ s prekročením nesúhlasíte, musíte to bez zbytočného odkladu po tom, čo ste sa o ňom dozvedeli, oznámiť osobe, s ktorou splnomocnenec konal. V prípade, že to neurobíte, bude platiť, že ste prekročenie schválili. Ak stihnete oznámiť svoj nesúhlas s prekročením oprávnení splnomocnenca včas, bude z konania nad rámec udelenej plnej moci viazaný splnomocnenec.
Rozsah splnomocnenia je potrebné naformulovať tak, aby z neho bolo zrejmé, za akým účelom sa udeľuje. V niektorých prípadoch ale právne predpisy alebo súdna prax vyžadujú splnenie ďalších podmienok. Ide napríklad o nasledujúce prípady:
Niektoré úkony musia byť vykonané osobne a nie je preto možné ich vyriešiť udelením plnomocenstva (medzi tieto patrí napr. vyjadrenie poslednej vôle formou závetu).
Občiansky zákonník povoľuje, aby splnomocnenec udelil plnomocenstvo inej osobe, aby za neho konala za splnomocniteľa. To je možné len v nasledovných prípadoch:
Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je priamo viazaný splnomocniteľ.
Zákon pozná štyri prípady, keď plnomocenstvo zaniká:
Podľa zákona sa splnomocniteľ nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Kým odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.
Plnomocenstvo zaniká nasledovnými spôsobmi:
Po zániku plnomocenstva z dôvodov výpovede zástupcu alebo smrti zastúpeného, má zástupca povinnosť vykonať všetko to, čo neznesie odklad, aby zastúpený alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Takéto úkony majú rovnakú právnu silu a následky, ako keby plnomocenstvo stále trvalo. Nesmú však odporovať tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedičia.
Pokiaľ už nechcete, aby vás splnomocnenec zastupoval, mali by ste plnomocenstvo odvolať. Urobte tak písomne a ideálne si buď nechajte prevzatie odvolania plnomocenstva od vášho zástupcu podpísať alebo mu ho doručte doporučenou zásielkou s doručenkou. Ešte dôležitejšie je oznámiť odvolanie plnomocenstva osobe, ktorá so splnomocnencom vo vašej záležitosti rokovala. Až po tomto oznámení sa voči nej totiž môžete dovolávať toho, že mohla vedieť o zániku oprávnenia splnomocniteľa konať vo vašom mene.
Ak sa ocitnete v situácii, že budete účastníkom súdneho konania, môžete sa dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte. Zákon v tomto prípade hovorí, že ak nejde o zastupovanie Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo odborovou organizáciou, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu. Toto pravidlo však neplatí, ak ide o zastúpenie advokátom. Účastník sa môže nechať zastupovať aj viacerými zvolenými advokátmi.
Vo všeobecnosti sa predpokladá, že maloleté dieťa nie je schopné správne a zodpovedne vyhodnocovať dôsledky svojho správania, zákon obmedzuje spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony dosiahnutím plnoletosti. Plnoletosť sa štandardne nadobúda dovŕšením osemnásteho roku života. Dovtedy majú maloletí spôsobilosť len na také úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
Je dôležité uvedomiť si, že ide o kritérium objektívne, nie subjektívne - to znamená, že pri posudzovaní toho, či je určitý právny úkon svojou povahou primeraný spôsobilosti a schopnostiam maloletého, nie je dôležitá subjektívna stránka maloletého (jeho individuálna vyspelosť, výška IQ, rozumová schopnosť, talent či nadanie), ale to, či by tento právny úkon bol primeraný spôsobilosti všetkých detí spadajúcich do vekovej kategórie dotyčného maloletého.
V rozsahu, v akom maloletý nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, konajú zaňho jeho zákonní zástupcovia. Zastupovanie maloletého dieťaťa je v zmysle zákona o rodine povinnosťou rodičov. Vo všeobecnosti platí, že zákonný zástupca zastupuje maloleté dieťa pri všetkých právnych úkonoch, na ktoré nie je samo spôsobilé, a to bez prakticky akéhokoľvek obmedzenia.
tags: #splnomocnenie #na #právne #úkony #za #maloletého