
Daňové subjekty, podnikatelia a právnické osoby často využívajú inštitút splnomocnenia na zabezpečenie efektívneho fungovania a zastupovania v rôznych situáciách. Tento článok sa zameriava na splnomocnenie na zástupcu konateľa, jeho fungovanie, náležitosti a praktické príklady z praxe. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike s ohľadom na slovenské právne predpisy.
Splnomocnenie (alebo aj plnomocenstvo, plná moc) je oprávnenie, ktoré dáva jednej osobe (splnomocnencovi) právo konať v mene inej osoby (splnomocniteľa) v určitej záležitosti. Splnomocniteľ je ten, kto udeľuje plnomocenstvo, a splnomocnenec je ten, kto plnomocenstvo prijíma. Predstavuje vyjadrenie súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho v rámci uvedenej záležitosti konať v jeho mene.
Daňové subjekty majú možnosť vystupovať pred správcom dane samostatne alebo byť zastúpené zástupcom. Zastupovanie môže vyplynúť priamo zo zákona (napríklad zastupovanie neplnoletej fyzickej osoby) alebo na základe splnomocnenia zástupcu. Najčastejším prípadom zastupovania pred správcom dane je prípad, keď daňový zástupca koná na základe plnomocenstva. Daňový subjekt udelí zástupcovi plnú moc, na základe ktorej následne zástupca koná v mene daňového subjektu. Právne úkony zástupcu sú prejavy jeho vôle, ale právne následky (práva a povinnosti) vznikajú priamo tej osobe, ktorá je zastupovaná.
Zastúpený daňový subjekt si zvolí zástupcu, ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Podľa daňového poriadku plnomocenstvo nemusí mať úradne overený podpis. Plnomocenstvo na zastupovanie sa udeľuje dvomi spôsobmi:
V tomto prípade daňový úrad spíše o tomto úkone zápisnicu. Ak daňový subjekt udeľuje plnomocenstvo do zápisnice a odmietne ju podpísať, správca dane nebude takto udelené plnomocenstvo akceptovať.
Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR
Zo splnomocnenia musí byť zrejmé:
V prípade ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, je potrebné takéto plnomocenstvo považovať za všeobecné.
Upozornenie: Častou chybou daňovníkov býva to, že naraz udelia všeobecnú plnú moc viacerým zástupcom (napríklad právnik, daňový poradca a pod.). Podľa § 9 ods. 3 však môže mať daňový subjekt v tej istej veci len jedného zástupcu. Ak teda daňový subjekt udelí všeobecnú plnú moc viacerým zástupcom, vzniká problém. Správca dane totiž zaeviduje novšiu plnú moc a tým vymaže pôvodnú plnú moc prvého zástupcu. Riešením je presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva pre jednotlivých zástupcov. Napríklad daňový poradca bude mať rozsah plnej moci obmedzený len na zastupovanie v prípade daňovej kontroly, zatiaľ čo účtovník bude mať rozsah na podávanie elektronických podaní.
Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie
Príklad: Oprávnenie na elektronické podávanie daňových priznaní má konateľ a takisto splnomocnený daňový poradca. Daňové priznanie za právnickú osobu podal konateľ a takisto aj zástupca. Správca dane bude v takomto prípade prihliadať na podanie konateľa spoločnosti.
Zároveň platí, že ak urobí daňový subjekt nejaký úkon sám, aj napriek tomu, že udelil všeobecné plnomocenstvo zástupcovi, neznamená to, že správca dane konanie daňového subjektu nebude akceptovať. To teda znamená, že aj keď správca dane eviduje v databáze všeobecnú plnú moc pre daňového zástupcu, môže daňový subjekt konať pred správcom dane samostatne.
Zástupcom môže byť každá osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Daňový poriadok neurčuje žiadne podmienky pre osobu zástupcu, ponecháva na rozhodnutí zastupovaného, koho si za zástupcu zvolí. Zástupcom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, ako aj právnická osoba. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.
Ak je plnomocenstvo udelené právnickej osobe, oprávnenie zastupovať daňový subjekt v mene tejto právnickej osoby má buď priamo štatutárny orgán zástupcu, ktorý na zastupovanie nepotrebuje ďalšie plnomocenstvo, alebo tento orgán poverí na konanie inú osobu (zamestnanca).
Príklad: Spoločnosť je pred správcom dane zastúpená účtovnou spoločnosťou. Účtovnej spoločnosti bolo udelené plnomocenstvo všeobecného charakteru. V súvislosti s ukončením daňovej kontroly sa rozhodol štatutár účtovnej spoločnosti poveriť svojho zamestnanca na prevzatie protokolu z ukončenej daňovej kontroly. Zamestnanec sa pri prebratí protokolu preukázal poverením od štatutárneho orgánu - konateľa splnomocnenej účtovnej spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne
POZOR: Poverenie musí obsahovať označenie právnickej osoby, označenie osoby konajúcej za právnickú osobu, vymedzenie konania pre ktoré bolo poverenie vydané, vymedzenie rozsahu oprávnenia konať za právnickú osobu, podpis a dátum.
Osobitné postavenie majú pri zastupovaní daňových subjektov daňoví poradcovia a advokáti. V zmysle § 9 ods. 3 daňového poriadku, ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba. Na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. Tieto osoby konajú na základe udelenej substitučnej plnej moci. Substitučná plná moc musí spĺňať rovnaké náležitosti, ako klasická plná moc. Rozdiel je iba v tom, že v tomto prípade udeľuje substitučnú daňový poradca prípadne advokát. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Uvedené sa spravidla v splnomocnení priamo uvádza.
Zánik plnomocenstva nie je upravený v daňovom poriadku. Upravujú ho ustanovenia Obchodného zákonníka. Rozlišujeme nasledovné prípady, následkom ktorých plnomocenstvo zaniká:
Výhodou pri udelení plnomocenstva je, že na platnosť plnej moci nemajú vplyv a sami o sebe nespôsobujú zánik plnomocenstva napríklad skutočnosti ako zmena obchodného mena, zmena sídla, zmena právnej formy daňového subjektu, vstup spoločnosti do likvidácie, zmena konateľa a podobne. Daňový subjekt, ktorý udelil plnú moc teda nie je povinný meniť pôvodne udelenú plnú moc pri zmene niektorej z vyššie uvedených skutočností.
Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.
Plnomocenstvo môže mať formu dohody o plnomocenstve. V najčastejších prípadoch však postačuje aj jeho jednostranné udelenie.
Hoci je splnomocnenie jednostranný právny úkon, v praxi sa často na záver splnomocnenia pripája okrem podpisu splnomocniteľa aj podpis splnomocnenca ktorý je vyjadrený frázou „splnomocnenie prijímam“. Táto náležitosť však nepatrí medzi povinné.
Častou otázkou je to, či podpis na splnomocnení musí byť úradne overený (napr. u notára, na matrike a pod.). K overovaniu dochádza v dvoch prípadoch:
Napriek tomu, že úradné overenie splnomocnenia vo viacerých prípadoch nie je povinné, v praxi sa odporúča, nakoľko potvrdzuje jednoznačnosť a nespochybniteľnosť daného dokumentu. Ak sa podpis overuje v zahraničí je často potrebný úradný preklad overovacej doložky podpisu do slovenčiny.
Zastupovaná osoba (splnomocniteľ):
Zástupca (splnomocnenec):
Podnikateľ môže v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení okrem svojho priameho konania (pri právnických osobách prostredníctvom štatutárneho orgánu) konať na základe zastúpenia, ktoré môže byť okrem zastúpenia založeného na základe rozhodnutia štátneho orgánu buď zmluvné alebo zákonné. Na to, aby určitá osoba mohla konať podľa § 15 ObchZ za podnikateľa zo zákona ako jeho zákonný zástupca sa vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok. Musí ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou (forma poverenia alebo pomer osoby k podnikateľovi nie sú rozhodujúce) a druhou podmienkou vzniku oprávnenia poverenej osoby zastupovať podnikateľa priamo zo zákona bez osobitnej plnej moci je to, že činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosťou pri prevádzke podniku.
Konateľské oprávnenie poverenej osoby vyplývajúce z ustanovenia § 15 ObchZ je založené predovšetkým na obvyklosti právnych úkonov, ku ktorým pri činnosti, ku ktorým bola poverená, dochádza, pričom ich obvyklosť je treba posudzovať objektívne, nezávisle na ich prípadnom vymedzení vo vnútropodnikových normách.
Môžeme teda uzavrieť, že ak sú splnené podmienky stanovené v § 15 ObchZ, vo všeobecnosti platí, že osoba, pri ktorej sú uvedené podmienky splnené, je oprávnená konať (t. j. robiť všetky úkony ku ktorým pri činnosti, ktorou bola poverená, obvykle dochádza) za podnikateľa samostatne, ako tzv. zákonný zástupca.
tags: #splnomocnenie #na #zastupcu #konatela #vzor