Splnomocnenie na Zastupovanie v Dedičskom Konaní: Kompletný Sprievodca

Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a jeho cieľom je rozhodnúť o tom, ako sa naloží s jej majetkom. Ak sa nemôžete zúčastniť dedičského konania osobne, riešením je splnomocnenie na zastupovanie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na splnomocnenie v dedičskom konaní, vrátane jeho náležitostí, platnosti a možností jeho zrušenia.

Čo je dedičské konanie?

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedenie môže nastať na základe závetu alebo zo zákona.

  • Dedenie zo závetu: Poručiteľ môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov.

  • Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechá závet, dedičstvo sa rozdelí podľa zákonom stanoveného poradia dedičských skupín. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do 4 skupín, pričom určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.

    • 1. skupina: Deti a manžel/ka poručiteľa. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.
    • 2. skupina: Manžel/ka poručiteľa, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
    • 3. skupina: Súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.
    • 4. skupina: Prarodičia poručiteľa, a ak žiadny z nich nededí, tak ich potomkovia.

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní

Ak sa nemôžete zúčastniť dedičského konania osobne, môžete niekoho splnomocniť, aby vás zastupoval. Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní musí presne uvádzať, kto je splnomocniteľ (osoba, ktorá splnomocnenie udeľuje) a kto je splnomocnenec (osoba, ktorá splnomocniteľa zastupuje), a na aké činnosti je splnomocnenec oprávnený. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení).

Kto môže byť splnomocnencom?

Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy.

Náležitosti splnomocnenia

V plnomocenstve je potrebné presne definovať:

  • Splnomocniteľa a splnomocnenca (meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, štátne občianstvo).
  • Rozsah, v ktorom sa plná moc udeľuje.
  • Špecifikovanie dedičského konania (súdom a notárskym komisárom, pred ktorým je konanie vedené, a spisová značka).

Plnomocenstvo následne podpisujú obe strany, teda aj splnomocniteľ a aj splnomocnenec, ktorý svojím podpisom potvrdzuje prevzatie plnej moci, teda zastupovanie v dedičskom konaní.

Príklad rozsahu splnomocnenia

Nechať sa zastúpiť je možné na celé konanie alebo len na jeho časť, toto ale treba v splnomocnení presne vymedziť, napr.:

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

  • len na odmietnutie alebo prijatie dedičstva po poručiteľovi,
  • na účasť na predbežnom vyšetrení,
  • na prejednanie dedičstva,
  • na uskutočnenie návrhov, vyhlásení a vyjadrení,
  • uzavretie dohody o vyporiadaní dedičstva,
  • na prijímanie rozhodnutí a iných písomností.

Vzor splnomocnenia

Plná moc na zastupovanie v dedičskom konaní

Týmto splnomocňujem pána Jozefa Mrkvičku, narodeného 01.02.1993, bytom Plynárenská 7, 821 09 Bratislava na zastupovanie v dedičskom konaní po mojom bratovi Františkovi Novákovi, naposledy bytom Prístavná 9, 821 09 Bratislava, zosnulom 05.02.2019.

Plná moc sa zužuje iba na činnosti:

a) odmietnutie alebo neodmietnutie dedičstva po poručiteľovi,

b) zúčastnenie sa na všetkých stretnutiach v tomto konaní, najmä predbežného šetrenia, prejednávania dedičstva, súpisu aktív a pasív, uskutočnenia návrhov, prehlásení a vyjadrení,

c) uzavretie dohody o vysporiadaní dedičstva či inej dohody v tomto konaní,

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

d) prijímanie akýchkoľvek rozhodnutí a iných písomností a vôbec uskutočnenia všetkého, čo bude potrebné k ukončeniu dedičského konania.

Súhlasím s tým, aby môj zástupca uzavrel mojím menom aj takú dohodu o vysporiadaní dedičstva, podľa ktorej by som nezískal z dedičstva žiadny podiel. Medzi sebou sme sa dohodli a naše záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore.

V Bratislave dňa 18.03.2020

Tomáš PeknýsplnomocniteľLúčna 17821 05 Bratislavar.č. 123456/7890

Zánik splnomocnenia

Splnomocnenie zaniká:

  • Jeho odvolaním zo strany splnomocniteľa.
  • Vypovedaním zo strany splnomocnenca.
  • Smrťou splnomocniteľa alebo splnomocnenca.
  • Uplynutím času, na ktorý bolo udelené.
  • Zánikom právnickej osoby, ak bola splnomocniteľom alebo splnomocnencom.

Odvolanie splnomocnenia je jednostranný právny úkon, ktorý nemusíte nijako špeciálne odôvodňovať. Odporúča sa, aby ste odvolanie splnomocnenia urobili písomne a doručili ho splnomocnencovi resp. poslali ako doporučenú zásielku, ako aj notárovi.

Môže sa splnomocnenec vzdať plnej moci?

Áno, splnomocnenec sa môže vzdať plnej moci. V takom prípade je potrebné písomné splnomocnenie odvolať v písomnej forme a doručiť ho splnomocniteľovi proti podpisu.

Zastupovanie osôb s obmedzenou alebo pozbavenou spôsobilosťou na právne úkony

Osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony, alebo je ich spôsobilosť na právne úkony obmedzená, musia byť v dedičskom konaní zastúpené.

Procesný opatrovník

Ak súdu nie je známy ten, o kom je možné sa domnievať, že je poručiteľovým dedičom alebo nie je známy jeho pobyt, súd ustanoví procesného opatrovníka. Procesný opatrovník za dediča uskutočňuje všetky úkony, na ktoré by bol inak oprávnený dediť v dedičskom konaní. O dedičskom práve takejto osoby sa upovedomuje verejnou vyhláškou.

Dedičské konanie: Priebeh a dôležité aspekty

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.

Začatie dedičského konania

Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Činnosti notára

  1. Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením.
  2. V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
  3. Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Možnosti namietať priebeh konania

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.

Daňové aspekty dedičstva

Daň z príjmu pri predaji zdedeného majetku

Ak bol Váš otec ako poručiteľ vlastníkom bytu viac ako 5 rokov ku dňu jeho úmrtia, potom Vy ako dedičia v priamom rade /deti poručiteľa/ v prípade predaja bytu neplatíte daň z príjmu v zmysle ust. zákona o dani z príjmov. Príjem z predaja je oslobodený od dane z príjmu ak bol poručiteľ vlastníkom bytu 5 rokov ku dňu úmrtia. Po predaji bytu je však potrebné vyporiadať daň z nehnuteľnosti v zmysle ust. zákona o miestnych daniach.

tags: #splnomocnenie #na #zastupovanie #v #dedičskom #konaní