Splnomocnenie v Občianskom zákonníku: Kompletný sprievodca

Splnomocnenie je dôležitý právny inštitút, ktorý umožňuje jednej osobe (splnomocniteľovi) poveriť inú osobu (splnomocnenca), aby ju zastupovala v právnych vzťahoch alebo pri uskutočňovaní právnych úkonov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na splnomocnenie v slovenskom právnom poriadku, s dôrazom na jeho definíciu, náležitosti, druhy, zánik a praktické aspekty.

Čo je to splnomocnenie?

Splnomocnenie (alebo aj plnomocenstvo, či plná moc) je listina, ktorá preukazuje, že medzi splnomocniteľom (osobou, ktorá splnomocnenie dáva, zastúpený) a splnomocnencom (osobou, ktorá je na základe splnomocnenia oprávnená konať, zástupca) bola uzatvorená dohoda o zastúpení. Predstavuje vyjadrenie súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho v rámci uvedenej záležitosti konať v jeho mene. Medzi plnou mocou a splnomocnením nie je žiadny rozdiel.

Splnomocnenie je právne upravené v § 31 - 33b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

Kto môže byť splnomocniteľ a splnomocnenec?

Pri právnych úkonoch sa možno dať zastúpiť tak fyzickou ako aj právnickou osobou.

  • Splnomocniteľ:
    • Fyzická osoba: Každá osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony (t. j. dosiahla plnoletosť a je spôsobilá na právne úkony). Maloleté osoby do 18 rokov nemôžu udeľovať plnú moc sami, ale iba prostredníctvom zákonného zástupcu (rodiča alebo poručníka). Osoba, ktorej bola obmedzená spôsobilosť.
    • Právnická osoba: Spoločnosti, družstvá, nadácie, občianske združenia a podobne. Plnú moc v prípade právnických osôb udeľuje štatutárny orgán (napr. konateľ v s. r. o., predstavenstvo v a. s., predseda občianskeho združenia atď.).
  • Splnomocnenec:
    • Fyzická osoba: V zásade každý človek bez ohľadu na vek alebo spôsobilosť. Avšak ak by splnomocnenec mal vykonávať úkony, ktoré vyžadujú plnú spôsobilosť (napr. uzatváranie zmlúv o nehnuteľnosti a podobne) musí mať aj on plnú spôsobilosť na právne úkony. Inými slovami, splnomocnenec môže byť aj neplnoletý alebo obmedzený v spôsobilosti. V takom prípade však je limitovaný jeho vlastnou spôsobilosťou, teda nemôže urobiť viac, než by mohol urobiť vo vlastnom mene. Maloleté dieťa teda môže byť splnomocnencom len pri veľmi jednoduchých úkonoch (napr. prevzatie balíka a podobne), ale nie pri právnych úkonoch, ktoré spôsobujú právne následky.
    • Právnická osoba: Napr. advokátska kancelária, účtovná firma alebo obchodná spoločnosť. Ak bolo splnomocnenie udelené právnickej osobe, právo konať za splnomocniteľa vznikne štatutárnemu orgánu právnickej osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí za daným účelom plnomocenstvo.

Zákon neobmedzuje vzájomný vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Splnomocnencom môže byť príbuzný, priateľ, advokát, notár, účtovník alebo aj úplne cudzia osoba. Pri určitých konaniach sa však vyžaduje osobitná kvalifikácia, napríklad v súdnom spore môže byť splnomocnencom iba advokát (najmä v dovolacom alebo trestnom konaní).

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Náležitosti splnomocnenia

Splnomocnenie by malo obsahovať nasledovné náležitosti:

  1. Identifikačné údaje oboch strán - splnomocniteľa a splnomocnenca v rozsahu základných osobných údajov, ako meno, priezvisko, dátum narodenia prípadne IČO, adresa bydliska resp. sídla. Ak je splnomocniteľom fyzická osoba musí byť uvedené jej meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, trvalý pobyt, druh a číslo dokladu totožnosti. V prípade, že je splnomocniteľom právnická osoba treba uviesť jej obchodné meno, sídlo, IČO, názov registra, ktorý právnickú osobu zapísal vrátane čísla zápisu, a identifikačné údaje štatutárneho orgánu v rovnakom rozsahu ako pri fyzickej osobe. Uvedené údaje týkajúce sa splnomocnenca musia byť rovnaké ako pri osobe splnomocniteľa, v závislosti od toho, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu.
  2. Predmet splnomocnenia - (na aký úkon resp. úkony splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca). V splnomocnení je potrebné presne stanoviť, na aké úkony je splnomocnenec oprávnený. Úkony musia byť napísané zrozumiteľne a jasne. Musí byť zrejmé čo môže splnomocnenec konať v mene splnomocniteľa. Rozsah splnomocnenia je potrebné naformulovať tak, aby z neho bolo zrejmé, za akým účelom sa udeľuje.
  3. Rozsah splnomocnenia
  4. Súhlas splnomocnenca s udelením plnej moci. Hoci je splnomocnenie jednostranný právny úkon, v praxi sa často na záver splnomocnenia pripája okrem podpisu splnomocniteľa aj podpis splnomocnenca ktorý je vyjadrený frázou „splnomocnenie prijímam“. Táto náležitosť však nepatrí medzi povinné.
  5. Dátum vystavenia a udelenia splnomocnenia. Dátum vystavenia sa zvyčajne uvádza na konci tejto listiny. Okrem toho je však potrebné uviesť aj dátum, kedy bolo plnomocenstvo udelené. Je to najmä kvôli tomu, aby bolo zrejmé, od kedy je splnomocnenec oprávnený konať na základe daného plnomocenstva.
  6. Podpis splnomocniteľa. Na koniec každého splnomocnenia je potrebné pripojiť podpis splnomocniteľa, ktorý svojim podpisom potvrdzuje, aby ho daná osoba v uvedenom zastupovala.

Častou otázkou je to, či podpis na splnomocnení musí byť úradne overený (napr. u notára, na matrike a pod.). K overovaniu dochádza v dvoch prípadoch:

  • ak overenie podpisu vyžaduje konkrétny zákon (napr. v prípade predaja nehnuteľnosti)
  • ak overenie podpisu síce nevyžaduje zákon, ale ide o prevenciu, aby splnomocnenie nespochybňovali obchodní partneri.

Napriek tomu, že úradné overenie splnomocnenia vo viacerých prípadoch nie je povinné, v praxi sa odporúča, nakoľko potvrdzuje jednoznačnosť a nespochybniteľnosť daného dokumentu. Ak sa podpis overuje v zahraničí je často potrebný úradný preklad overovacej doložky podpisu do slovenčiny.

Ústna alebo písomná forma splnomocnenia?

Občiansky zákonník upravuje, že ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa aj plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Je však dôvodné, na preukázanie existencie splnomocnenia, aby toto bolo realizované v zásade v písomnej forme.

Zákon nevyžaduje, aby bolo plnomocenstvo udelené vždy písomne. Písomnú formu treba dodržať v nasledujúcich prípadoch:

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

  1. ak samotný úkon, pri ktorom potrebujete zastúpenie, má byť urobený písomne,
  2. ak je udeľované tzv. generálne plnomocenstvo - inými slovami plnomocenstvo, na základe ktorého splnomocnenec koná za zastúpeného vo všetkých záležitostiach.

Vyjadrenie rozsahu plnomocenstva písomnou formou je v každom prípade oveľa bezpečnejšie. Zabraňuje totiž vzniku pochybností o tom, k čomu všetkému vás môže splnomocnenec platne zaviazať a k čomu už naopak nie.

Špecifické situácie a požiadavky na splnomocnenie

V niektorých prípadoch právne predpisy alebo súdna prax vyžadujú splnenie ďalších podmienok pre platnosť splnomocnenia. Ide napríklad o nasledujúce prípady:

  • splnomocnenie udelené vlastníkom bytu či nebytového priestoru na zastupovanie pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov (vyžaduje sa úradne osvedčený podpis a pokiaľ nejde o plnomocenstvo na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu či nebytového priestoru, musí byť súčasťou plnomocenstva aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať v konkrétnych otázkach; zákon navyše vylučuje, aby vlastník splnomocnil na akékoľvek hlasovanie správcu),
  • ak vás niekto zastupuje v dedičskom konaní, môže za vás odmietnuť dedičstvo, len ak ho na to plnomocenstvo oprávňuje výslovne;
  • zastupovanie s.r.o., ktoré by nemalo byť vykonávané na základe generálneho plnomocenstva (teda udeleného pre všetky právne úkony vo všetkých veciach) - z judikatúry vyplýva názor, že udelenie takéhoto plnomocenstva je obchádzaním právomocí konateľa (bližšie rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. III.ÚS 353/2012).

Osvedčenie podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve sa typicky vyžaduje, ak je udelené na právne úkony, ktoré by si vyžadovali osvedčenie jeho podpisu aj vtedy, keď by konal osobne (napr. ak zástupca podpisuje za prevodcu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo za povinného zmluvu o zriadení vecného bremena).

Dodajme, že niektoré úkony musia byť vykonané osobne a nie je preto možné ich vyriešiť udelením plnomocenstva (medzi tieto patrí napr. vyjadrenie poslednej vôle formou závetu).

Druhy splnomocnenia

Rozlišujeme rôzne druhy splnomocnenia, a to najmä podľa rozsahu splnomocnenia:

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

  • Generálne (všeobecné) splnomocnenie: Splnomocniteľ poverí splnomocnenca na výkon všetkých právnych úkonov. Upozorňujeme, že štatutárny orgán právnickej osoby (napríklad konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným) nemôže dať všeobecné (generálne) splnomocnenie zástupcovi (splnomocnencovi) na zastupovanie právnickej osoby v plnom rozsahu, pretože takýto rozsah právomocí majú iba štatutári. Z judikatúry vyplýva názor, že udelenie takéhoto plnomocenstva je obchádzaním právomocí konateľa. Generálne splnomocnenie je tak splnomocnením na všetky právne úkony. V prípade komplikovanejších záležitostí je lepšie mať splnomocnenie aj úradne overené, čo potom následne rešpektujú aj úrady a iné inštitúcie.
  • Špeciálne (osobitné) splnomocnenie: Zástupcu konať v rozsahu len jedného právneho úkonu, resp. právneho úkonu a vzťahuje sa na konkrétnu záležitosť (napr. pre advokáta na zápis do obchodného registra). Splnomocnenie na konkrétny právny úkon.
  • Prokúra: Osobitný druh splnomocnenia upravený v Obchodnom zákonníku (§14 ObZ).

Splnomocnenie udelené viacerým osobám

Splnomocniť možno aj niekoľkých splnomocnencom spoločne. Ak v splnomocnení udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

V danom prípade je však potrebné brať ohľad na niektoré špecifiká súdneho, trestného, správneho či iného konania, na účely ktorého bolo splnomocnenie viacerým splnomocnencom udelené. V danom prípade totiž platí, že úkon jedného splnomocnenca, napríklad pri nahliadnutí do spisu, postačí na to, aby boli zachované zákonné práva zastúpeného. Pritom ostatní splnomocnenci sa predmetného úkonu (napríklad nahliadnutia do spisu) nemusia zúčastniť.

Taktiež pre splnomocnencov platí, že sú povinní spoločne postupovať a zastupovať záujmy splnomocneného tak, aby smerovali v jeho prospech jednotne. Uvedené sa uplatňuje najmä v prípade právneho zastúpenia.

Konanie splnomocnenca a jeho dôsledky

Ak splnomocnenec koná v medziach vymedzených v plnomocenstve, vznikajú tým práva a povinnosti priamo vám ako splnomocniteľovi. Pokiaľ mu osobitne udelíte akékoľvek obmedzujúce pokyny, ktoré však z plnomocenstva predloženého 3. osobe nevyplývajú, nebudú mať na právne účinky jeho konania vplyv. Výnimkou je len situácia, v ktorej 3. osoba (napr. zmluvný partner) o týchto pokynoch vie.

Príklad:

Predávajúci splnomocní príbuzného na uzavretie kúpnej zmluvy na predaj automobilu, pričom v plnomocenstve nie je špecifikovaná kúpna cena. Len ústne sa s ním dohodne, že automobil nesmie byť predaný za menej ako 10 000 eur. Splnomocnenec však bez jeho dodatočného súhlasu podpíše zmluvu, podľa ktorej sa kúpna cena dojednáva iba v sume 9 000 eur. Ak kupujúci už predtým preukázateľne nevedel, že predávajúci nechcel predať auto za cenu nižšiu ako 10 000 eur, bude kúpna zmluva platná.

Za konanie v rozpore s vašimi inštrukciami síce môžete od splnomocnenca žiadať náhradu škody, ich udelenie ale musíte spoľahlivo preukázať. Ak ste ich dali len ústne, môže to byť problém.

Prekročenie oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva

Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce zo splnomocnenia, je splnomocniteľ takým úkonom viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Všeobecne platí, že splnomocniteľ prekročenie schválil, pokiaľ svoj nesúhlas s postupom splnomocnenca bez zbytočného odkladu neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal.

Pokiaľ s prekročením nesúhlasíte, musíte to bez zbytočného odkladu po tom, čo ste sa o ňom dozvedeli, oznámiť osobe, s ktorou splnomocnenec konal. V prípade, že to neurobíte, bude platiť, že ste prekročenie schválili.

Ak stihnete oznámiť svoj nesúhlas s prekročením oprávnení splnomocnenca včas, bude z konania nad rámec udelenej plnej moci viazaný splnomocnenec.

Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, okrem prípadu že by ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by za Vás niekto konal bez toho, aby ste ho splnomocnili, ale nakoniec zvážite, že kroky ním podniknuté sú vo Váš prospech a akceptujete ich, bude sa mať za to, že ste danú osobu splnomocnili od počiatku, t.j. ešte predtým, ako Vás začal zastupovať.

Pokiaľ by však splnomocniteľ neschválil prekročenie splnomocnenia alebo konanie bez plnomocenstva, vznikne osobe, s ktorou sa konalo a ktorá bola v dobrej viere, že splnomocnenie existuje, nárok:

a) požadovať od splnomocnenca buď splnenie záväzku, alebo

b) náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

Iná situácia nastane, ak osoba, s ktorou splnomocnenec koná, vie, že nebol splnomocnený. V danom prípade jej nárok na splnenie záväzku alebo náhradu škody nevznikne.

Zánik splnomocnenia

Plnomocenstvo zanikne:

  • vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
  • ak ho splnomocniteľ odvolal,
  • ak ho vypovedal splnomocnenec,
  • ak splnomocnenec zomrie,
  • zánikom právnickej osoby, avšak len v prípade, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

V prípade vypovedania splnomocnenia splnomocnencom alebo smrti splnomocniteľa zostáva splnomocnenec povinný urobiť všetky úkony, ktoré neznesú odklad tak, aby splnomocniteľ alebo jeho nástupca neutrpeli na svojich právach žiadnu ujmu.

Pokiaľ už nechcete, aby vás splnomocnenec zastupoval, mali by ste plnomocenstvo odvolať. Urobte tak písomne a ideálne si buď nechajte prevzatie odvolania plnomocenstva od vášho zástupcu podpísať alebo mu ho doručte doporučenou zásielkou s doručenkou. Ešte dôležitejšie je oznámiť odvolanie plnomocenstva osobe, ktorá so splnomocnencom vo vašej záležitosti rokovala. Až po tomto oznámení sa voči nej totiž môžete dovolávať toho, že mohla vedieť o zániku oprávnenia splnomocniteľa konať vo vašom mene.

Splnomocnenie udelené advokátovi

Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Uvedené sa spravidla v splnomocnení priamo uvádza.

V niektorých osobitných druhoch konaní je zastúpenie advokátom zákonnou podmienkou. V civilnom súdnom konaní spravidla môže byť zástupcom strany sporu ktorákoľvek fyzická osoba. Súd má však právo nepripustiť takéto zastúpenie, ak zhodnotí, že zvolený zástupca, ktorý nie je advokátom, nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak vystupuje ako zástupca vo viacerých konaniach.

Povinné zastúpenie advokátom sa vyžaduje najmä v:

a) v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou,

b) v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže,

c) v sporoch z nekalého súťažného konania,

d) v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a

e) v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva,

f) dovolacom konaní,

g) v správnom súdnom konaní, pokiaľ ide o žalobcu, ktorý sám alebo jeho zamestnanec či člen nemá právnické vzdelanie druhého stupňa.

Praktické príklady použitia splnomocnenia

Splnomocnenie sa využíva v rôznych situáciách, napríklad:

  • Zastupovanie na úradoch: Ak nemôžete osobne navštíviť úrad, môžete splnomocniť inú osobu, aby vás zastupovala.
  • Preberanie pošty: Splnomocnenie na preberanie pošty najjednoduchšie vybavíte, keď pôjdete spolu so splnomocnencom na ktorúkoľvek pobočku pošty a požiadate pracovníka pošty o tlačivo, ktoré vyplníte a podpíšete. Vami splnomocnená osoba dostane vlastný preukaz splnomocnenca, ktorý predloží pri preberaní zásielok na pošte. Ak žiadate o zriadenie služby splnomocnenie prostredníctvom elektronickej žiadosti, je potrebné mať vytvorený zákaznícky účet - Pošta ID. Ak zatiaľ nemáte overenú elektronickú identitu, budete musieť navštíviť poštu a nechať si ju tam overiť.
  • Nakladanie s bankovým účtom: Splnomocniť inú osobu môžete aj na nakladanie s vaším bežným účtom v banke. Splnomocnená osoba takto môže napríklad uskutočniť hotovostný výber, zriadiť trvalý príkaz či zrušiť súhlas s inkasom.
  • Predaj alebo kúpa nehnuteľnosti: Ak sa nemôžete osobne zúčastniť na predaji alebo kúpe nehnuteľnosti, môžete splnomocniť inú osobu, aby vás zastupovala.
  • Zastupovanie v súdnom konaní: V civilnom sporovom súdnom konaní sa účastník môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si sám zvolí. Ako svojho zástupcu si vždy môžete zvoliť advokáta. Zastúpiť sa môžete nechať aj fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony, pričom takéto zastúpenie sa nazýva občianskym zastúpením. Pozor, v niektorých konaniach špecifikovaných v zákone (§ 90 a 91 Civilného sporového poriadku) sa takéto zastúpenie nepripúšťa.

Vzor splnomocnenia (predaj auta)

Plnomocenstvo

Ján Zastúpený, nar. ………. trvale bytom ……………….. (ďalej len „splnomocniteľ“)

týmto splnomocňuje

Juraja Zástupcu, nar. ………. trvale bytom …………………. (ďalej len „splnomocnenec“)

aby ho tento zastupoval vo veci uzatvorenia kúpnej zmluvy, na základe ktorej dôjde k prevodu vlastníctva splnomocniteľa (ako predávajúceho) k motorovému vozidlu továrenskej značky …., typ ….., rok výroby …., prvé prihlásenie ….., VIN …., číslo technického preukazu ….., EVČ …………., a to za kúpnu cenu dojednanú v celkovej výške ……………… eur na kupujúceho.

Toto plnomocenstvo je udelené aj na zastupovanie pri všetkých úkonoch potrebných na vykonanie zmien v systéme evidencie motorových vozidiel súvisiacich s prevodom vlastníctva splnomocniteľa k uvedenému motorovému vozidlu na kupujúceho.

tags: #splnomocnenie #občiansky #zákonník #vzor

Ďalšie články