Splnomocnenie v oblasti požiarnej ochrany: Vzor a legislatívny rámec

Právo na ochranu života a zdravia je jedným zo základných práv každého človeka. Jeho súčasťou je aj ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci (BOZP). BOZP je kategória, ktorá spája sociálne a ekonomické aspekty. Súvisí s pracovnoprávnym vzťahom a je nástrojom na humanizáciu práce a uplatňovanie ľudských a hospodárskych práv. Je v záujme zamestnanca, zamestnávateľa a celej spoločnosti.

Legislatívny rámec BOZP na Slovensku

Na zabezpečenie tohto práva bol prijatý zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2006. Tento zákon zrušil zákon č. 330/1996 Z. z.

Medzinárodný rozmer BOZP

Slovenská republika je v oblasti BOZP viazaná platnými medzinárodnými zmluvami a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP), napríklad Dohovorom MOP o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981, ako aj acquis communautaire Európskej únie. Bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci je jednou z najsledovanejších oblastí v Európskej únii. Základný rámec je upravený smernicou Rady 89/391/EHS a nadväzujúcim súborom individuálnych smerníc, ktorých cieľom je zjednocovať štandard BOZP pre EÚ.

Nový zákon č. 124/2006 Z. z.

Tento zákon upravuje vzájomné vzťahy subjektov, ktoré ovplyvňujú úroveň starostlivosti o BOZP. Reaguje na zmeny v sociálno-ekonomickej oblasti v Slovenskej republike v ostatných rokoch. Ustanovuje základné ciele a preventívne a ochranné opatrenia na zabezpečenie života a zdravia zamestnanca pri práci a zachovanie jeho pracovnej schopnosti. Precizuje ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS, ktoré Európska komisia odporučila upraviť aj so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Nová právna úprava zvýrazňuje prevenciu, trvalé zlepšovanie pracovných podmienok, komunikáciu medzi zainteresovanými a formalizuje vykonávanie odborných služieb v tejto oblasti. Obsahuje základné a všeobecné princípy ochrany života a zdravia človeka v pracovnom procese. Nenahrádza osobitné predpisy, ale vytvára pre ne východiskový legislatívny rámec.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Nová právna úprava BOZP vymedzuje povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP, ktoré štatutárny orgán zamestnávateľa nezvládne odborne ani časovo vykonávať sám. Preto má povinnosť zabezpečiť vykonávanie preventívnych a ochranných opatrení. Vytvára predpoklady na uplatňovanie požiadaviek nových harmonizovaných právnych predpisov na zaistenie BOZP a predstavuje možnosť na zníženie počtu poškodení zdravia zamestnancov a s nimi spojené neproduktívne finančné náklady.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Predmet zákona

Zákonodarca vymedzil predmet zákona, ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie BOZP, na vylúčenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Význam predmetu zákona je najmä v kontexte čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zabezpečuje im aj ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Toto právo je vykonateľné v rozsahu ustanovenom príslušnými zákonmi (čl. 51 Ústavy SR). Táto zásada rešpektuje významné medzinárodné právne dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účel zákona

V súlade so smernicou Rady 89/391/EHS, dohovorom MOP č. 155 z roku 1981 a Odporúčaním MOP č. 164 z roku 1981 je vymedzený účel tohto zákona, ktorým je komplexne chápaná ochrana zamestnancov pri práci. Aj so zreteľom na tieto fakty je nevyhnutné predmet záujmu tohto zákona hodnotiť spolu s ustanoveniami Zákonníka práce, pretože spolu ustanovujú moderný prístup k ochrane zdravia zamestnancov na Slovensku. Základnými podmienkami na zaistenie BOZP sa rozumejú minimálne požiadavky, ktoré sú rovnako platné pre všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľ, zamestnanec, zástupca zamestnancov pre BOZP a iní podľa potrieb organizácie alebo pracoviska vykonávajú aj ďalšie potrebné opatrenia.

Definície

Bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, podľa § 146 ods. Pracovným úrazom a chorobou z povolania je úraz alebo choroba podľa § 195 ods. 1 až 4 Zákonníka práce alebo podľa osobitných predpisov v prípade obdobných pracovných vzťahov. Slovné spojenie „z práce” charakterizuje akékoľvek poškodenia zdravia, a to iné ako pracovný úraz a chorobu z povolania, ku ktorému nemusí dôjsť bezprostredne pri práci. Ustanovenia tohto zákona zamestnávateľ vykonáva systémom opatrení, ktoré sú uplatňované v oblasti ochrany práce. Podľa § 146 ods. 1 Zákonníka práce ochranou práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení (podľa konkrétnych podmienok a nad rámec tohto vymedzenia k nim patria aj ďalšie, spravidla výchovnovzdelávacie, kontrolné a pod.) zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich BOZP, zachovanie zdravia zamestnanca a jeho pracovnej schopnosti.

Princípy ochrany

K princípom ochrany prináleží neustála a systematická ochrana a zlepšovanie bezpečnosti každej fyzickej osoby zapojenej do pracovného procesu, ako aj zlepšovanie ochrany a podpory rozvoja jej zdravia. Zlepšovaniu napomáha holistický prístup riešenia otázok v oblasti BOZP, ktorý vníma problém jednak v jednote človeka, pracovného prostriedku i pracovného prostredia a jednak vo vzájomných súvislostiach. Tieto princípy musí realizovať v zmysle § 3 písm. V pracovnom procese je zabezpečenie žiaduceho výsledku závislé na správnom konaní zamestnanca, na adekvátnych materiálnych, technických a organizačných podmienkach celého pracovného procesu (vyhovujúci stav objektov, strojov, zariadení, pracovných nástrojov a náradí, materiálov, správny postup práce a pod.). Tieto otázky tvoria obsah BOZP v najširšom ponímaní, sú stvárnené týmto zákonom, Zákonníkom práce a zákonom č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Zdravie v zmysle tohto zákona a čl. 3 písm. e) dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 nie je chápané ako len stav bez choroby alebo inej ujmy.

Faktory a ich eliminácia

Faktorom sa rozumie akákoľvek súčasť práce, pracovného procesu alebo pracovného prostredia a činiteľ z nich vyplývajúci vrátane človeka. Ak odstránenie negatívnych faktorov nie je možné, napríklad ich existencia je nevyhnutným predpokladom pre technologický proces (ostrú hranu nožníc nemožno odstrániť, pretože je nevyhnutným predpokladom strihania - ale technológiu strihania možno nahradiť inou technológiou, pri ktorej ostrá hrana nie je a pod.), je potrebné vykonať opatrenia, aby sa také faktory čo najväčšmi eliminovali (zmenšili). Tu sa používajú princípy, mechanizmy a nástroje z technickej, organizačnej a personálnej sféry, ktorých rozsah je uvedený v § 5 tohto zákona. Zákonník práce ani tento zákon nepredpokladajú ľubovôľu zamestnávateľa, či sa nebezpečenstvo odstráni alebo sa minimalizuje, a to napríklad na základe aktuálneho nedostatku finančných prostriedkov či z iných subjektívnych dôvodov. Zamestnávateľ je povinný najprv vykonať opatrenia na vylúčenie (odstránenie) nebezpečenstva a ohrozenia a z nich vyplývajúce riziko a, len ak to neumožňujú technické a vedecké prakticky realizovateľné poznatky, tak vykonať opatrenia na zníženie úrovne rizika na najnižšiu možnú mieru [§ 6 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Faktory vzniku pracovných úrazov

Faktormi podmieňujúcimi vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce sa chápu tie skutočnosti, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca pri plnení jeho pracovných povinností [a to priamo alebo sprostredkovane, v reálnom čase (ihneď, okamžite) alebo kedykoľvek neskôr]. Všeobecné zásady prevencie upravuje § 5 tohto zákona. Konkrétne opatrenia, ktorými sa realizujú tieto princípy, sú obsiahnuté (špecifikované) v jeho jednotlivých ustanoveniach, napríklad povinnosť oboznamovania, informovania. Rozsiahly súbor opatrení je v ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch, napríklad nariadení vlády SR č. 247/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, vyhláške SÚBP č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení v znení vyhlášky č. 484/1990 Zb. alebo v súčasnosti pripravovaných právnych predpisoch, napríklad podľa splnomocnení § 30 tohto zákona alebo v súvislosti so zákonom č. 126/2006 Z. z.

Obmedzenie pôsobnosti zákona

Pôsobnosť tohto zákona môže byť osobitným zákonom obmedzená alebo vylúčená pri určených činnostiach vykonávaných v služobnom pomere. Účelom zákona je upraviť základné podmienky BOZP vzťahujúce sa na subjekty pracovnoprávnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov (zamestnávajúci - zamestnávaný). Zákonodarca tieto podmienky na zaistenie BOZP v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti rozšíril aj na iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré nevykazujú znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním činnosti (práce) a s osobným výkonom tejto činnosti (práce). Pôsobnosť zákona v súlade s čl. 1 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS ide mierne nad rámec tejto smernice. Vo svojom základe je v súlade s vymedzenou pôsobnosťou citovanej smernice, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na zlepšenie starostlivosti o BOZP vo vzťahu k pracovníkovi a zamestnávateľovi.

Zamestnávatelia

Zamestnávateľmi sú tie právnické alebo fyzické osoby, ktoré zamestnávajú iné fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch alebo v obdobných pracovných vzťahoch. Ustanovenie zahrnulo do pôsobnosti zákona všetkých zamestnávateľov všetkých sektorov a odvetví činností vo výrobnej i nevýrobnej sfére, a to verejných i súkromných. Z pôsobnosti zákona nie je vyňaté žiadne odvetvie činnosti. Zamestnávateľom je široký okruh právnických osôb v rôznych právnych formách, napríklad štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie, akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, družstvá, občianske združenia, odborové organizácie, politické strany, politické hnutia a pod. i fyzických osôb.

Pracovnoprávne vzťahy

Základnými pracovnoprávnymi vzťahmi sú pracovný pomer a právne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. K nim patria aj iné vzťahy, pokiaľ sa spravujú Zákonníkom práce a inými právnymi predpismi, ktoré upravujú pracovné vzťahy. Pôsobnosť sa vzťahuje aj na služobné pomery a štátnozamestnanecké pomery, ktoré sa spravujú osobitnými predpismi. Ustanovenie v spojitosti s § 3 písm. Ustanovená pôsobnosť zákona sa vzťahuje na všetky priestory a pracoviská, pracovné prostriedky, stavebné objekty, technológie, pracovné postupy a pod. v pôsobnosti zamestnávateľa. V súlade s čl.

Rozšírenie pôsobnosti zákona

Zákon sa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je potrebný na ochranu života a zdravia a vymedzený konkrétnymi požiadavkami vykonávaných činností, vzťahuje aj na iné osoby a vzťahy ako sú pracovné vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa jeho pôsobnosť rozšírila aj na prácu osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody a na dobrovoľnícke všeobecne prospešné aktivity. Špecifické povinnosti sa vzťahujú tiež na niektoré ďalšie právnické osoby a fyzické osoby (§ 18 ods. 4 a 5, § 13 ods. 7, § 14 ods. 8 a § 16 ods.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

Výkon trestu odňatia slobody

Do pôsobnosti zákona boli včlenené vzťahy, ku ktorým dochádza pri zaradení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody do práce. Podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaradenie do práce nie je klasickým výkonom práce.

Podnikajúce fyzické osoby

Cieľom tohto zákona je zabezpečiť ochranu života a zdravia aj širšej skupine osôb vykonávajúcich „pracovné činnosti” mimo pracovného vzťahu aj v tom prípade, ak nejde o zamestnancov či používané technické zariadenia, ktoré sú užívané zamestnávateľom, ale aj inými osobami - podnikateľmi. So zreteľom na nedostatočné pomery BOZP u podnikajúcich fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi, sa požiadavky ustanovené týmto zákonom v nevyhnutnom rozsahu vzťahujú tiež na ne, ide napríklad o krajčíra, obuvníka, prevádzkovateľa kolotočov. Ak im pri plnení úloh vypomáhajú aj ich príbuzní vymenovaní v tomto ustanovení, tak zákon sa vzťahuje aj na týchto príbuzných. Ustanovenie vymedzilo okruh spolupracujúcich najbližších príbuzných podnikajúcej fyzickej osoby, ktorí mu napomáhajú pri plnení jeho podnikateľských úloh. Príbuznými v priamom rade sú rodičia a deti podnikajúcej fyzickej osoby.

Dobrovoľnícke aktivity

Objektom pôsobnosti zákona je aj vykonávanie dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít, ktorými je organizovaná činnosť, ak jej súčasťou je dobrovoľná práca fyzickej osoby (občana) na aktivitách vo verejnom záujme. Dobrovoľníckou všeobecne prospešnou aktivitou je napríklad vykonávanie menších obecných služieb organizovaných obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických a sociálnych podmienok obyvateľov obce podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Ide tiež o aktivačnú činnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe dobrovoľníckej práce podľa § 52 ods. 5 citovaného zákona. Takou aktivitou je aj čistenie, údržba, úprava a pod., nehnuteľností spolkov, združení, cirkví a pod. Do takto vymedzeného okruhu nepatria osobné a nepracovné aktivity, napríklad súkromné práce na záhrade, chalupe, rodinnom dome ani záujmová činnosť. Nepatrí sem tiež vlastná umelecká produkcia (výkon), napríklad spevácky výkon, divadelné vystúpenie.

Ohlásenie drobnej stavby: Aktuálne informácie

Prístrešok na auto a oplotenie

Ak plánujete postaviť drevený prístrešok na auto a oplotenie, je potrebné zistiť, či potrebujete stavebné povolenie alebo postačuje ohlásenie stavby. Od apríla 2025 by drobné stavby nemali vyžadovať stavebné povolenie, ale len ohlásenie príslušnému úradu. V prípade prístrešku ide o drobnú stavbu v zmysle § 2 ods. 3 písm. Pri nepriehľadnom oplotení je v zmysle § 2 ods. 3 písm. V § 18 ods. 3 sa ohlásenie stavebnému úradu vyžaduje pri drobných stavbách podľa § 2 ods. 4 písm. a) až c), pod čo automatický spadá prístrešok. Nakoľko oplotenie je upravené v písm. V prípade oplotenia je možné predpokladať, že bude umiestňované na hranici pozemkov, tým pádom pôjde v zmysle § 18 ods. 3 písm.

Dokumentácia k ohláseniu stavby

Výkresy stavebného riešenia stavby a situačný výkres, ktorý obsahuje vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku vrátane odstupov od hraníc so susednými pozemkami a od susedných stavieb, vypracovaný na podklade katastrálnej mapy si môže vyhotoviť stavebník aj sám, v prípade ak má vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore architektúra a urbanizmus, stavebníctvo, strojárstvo, alebo elektrotechnika, alebo ten, kto má úplné stredné odborné vzdelanie zamerané na stavebníctvo, strojárstvo alebo elektrotechniku a najmenej tri roky praxe v činnosti. Ďalej § 26 ods.

Prerobenie strechy po starom zákone

Ak ste pred rokom 2025 prerábali strechu na staršom domčeku a dostali ste stavebné povolenie, musíte stavbu skolaudovať podľa predpisov platných a účinných pred 31.3.2025. Stavebné povolenie nemôžete prerobiť spätne.

Stavby do 25 m²

Podľa nového stavebného zákona č. 25/2025 nie je potrebné ohlasovať stavby do 25 m², ak sú umiestnené minimálne 2 m od hranice pozemku. Dôležité je tiež skontrolovať miestne územné a stavebné regulácie, ktoré môžu stanoviť ďalšie podmienky alebo výnimky.

Postup pri ohlásení drobnej stavby

Pri ohlasovaní drobnej stavby je kľúčové riadiť sa aktuálne platnou právnou úpravou. Od 1. apríla 2024 nadobudla účinnosť nová stavebná legislatíva, konkrétne zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe a s ním súvisiace vykonávacie predpisy, medzi ktoré patrí aj vyhláška č. 60/2025 Z. z. Táto vyhláška je špeciálne zameraná na náležitosti dokumentácie k ohláseniu drobných stavieb a je podrobnejšia ako predchádzajúca právna úprava. Všetky náležitosti, ktoré vyžaduje vyhláška č. 60/2025 Z. z., musíte splniť.

Vodovodná prípojka

Na zriadenie vodovodnej prípojky, ktorá bude viesť cez cudzí pozemok (suseda aj obecný), je potrebné v zmysle stavebného zákona k ohláseniu drobnej stavby predložiť písomný súhlas vlastníka pozemku, cez ktorý bude prípojka viesť. Tento súhlas musí byť konkrétny, ideálne s vyznačením trasy prípojky a podpisom vlastníka. Ak sa napájate na prípojku na pozemku suseda, potrebujete aj jeho výslovný súhlas. V prípade obecného pozemku spravidla postačuje písomný súhlas obce, ktorý podpisuje štatutár (starosta), avšak v niektorých obciach môže byť podľa ich vnútorných predpisov potrebné aj schválenie zastupiteľstvom.

Murovaný záhradný domček

Pri plánovaní výstavby murovaného záhradného domčeka s rozmermi 3x4 m, ktorý chcete umiestniť na hranici pozemkov dvoch susedov, je potrebné postupovať podľa stavebného zákona. Váš zámer spadá pod tzv. drobnú stavbu, ktorú možno realizovať na základe ohlásenia stavebnému úradu, nie stavebného povolenia. Okrem štandardných podkladov je v prípade umiestnenia stavby na hranici pozemku kľúčový písomný súhlas vlastníkov susedných pozemkov, ktorých sa stavba priamo dotýka.

Garáž ako drobná stavba

Podľa aktuálne platného stavebného zákona č. 25/2026 Z.z. platí, že drobnú stavbu, ako je napríklad garáž, možno realizovať na základe ohlásenia stavebnému úradu, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom. Stavebné práce je však možné začať až po tom, čo stavebný úrad vydá písomné oznámenie, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky, alebo po uplynutí lehoty 30 dní od doručenia ohlásenia, ak úrad v tejto lehote nevydá rozhodnutie alebo neoznámi, že má námietky.

Stavebný úrad

Ak vaša obec nemá stavebný úrad, ohlásenie drobnej stavby je potrebné vykonať na stavebnom úrade v obci s rozšírenou pôsobnosťou, do ktorej vaša obec patrí. Túto informáciu vám poskytne buď obecný úrad, prípadne ju nájdete na webovej stránke obce alebo príslušného okresného úradu. Vo veci platí ust. § 15 zákona č. 25/2025 Z.z.

tags: #splnomocnenie #ohladom #požiarnej #ochrany #vzor