Splnomocnenie v Civilnom sporovom poriadku: Komplexný prehľad

Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla, predstavuje významnú reformu slovenského civilného procesného práva. Cieľom tejto novej právnej úpravy je vytvoriť efektívnejšie procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia rýchlejšiu a spravodlivejšiu ochranu práv a právom chránených záujmov strán sporu. Zároveň sa kladie dôraz na zodpovedný prístup všetkých subjektov civilného procesu, čo má viesť ku kvalitnejším súdnym rozhodnutiam a zlepšeniu vymožiteľnosti práva.

Základné princípy Civilného sporového poriadku

CSP vychádza z niekoľkých základných princípov, ktoré ovplyvňujú jeho aplikáciu:

• Nezávislosť a nestrannosť súdu: Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

• Zákaz zneužitia práva: Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré slúžia na zneužitie práva alebo vedú k prieťahom v konaní.

• Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

  Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

• Právo na oboznámenie sa s vyjadreniami protistrany: Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

• Ústne pojednávanie: Na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

• Osobný styk so súdom: Strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak.

• Verejnosť konania: Pojednávanie prebieha zásadne verejne, ak zákon neustanovuje inak; verejnosť môže byť z konania vylúčená len zo závažných dôvodov ustanovených zákonom.

• Zohľadňovanie zákonnosti: Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods.

  Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

• Rýchlosť a hospodárnosť konania: Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Právomoc súdov v civilnom sporovom konaní

Súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Zastúpenie v civilnom sporovom konaní

Jednou z najvýraznejších zmien, ktoré priniesol CSP, je úprava zastúpenia v konaní. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom. Zástupcom môžu byť spravidla tri subjekty - advokát, fyzická osoba ako všeobecný zástupca a právnická osoba s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane práv.

Povinné zastúpenie advokátom

CSP rozšíril povinné zastúpenie advokátom v určitých typoch sporov. Dôvodom je snaha eliminovať tzv. pokútnictvo a zabezpečiť odborné zastúpenie v zložitejších prípadoch. Ustanovenie § 90 CSP sústreďuje také spory, ktorých povaha a hmotno-právna i procesno-právna náročnosť vyžaduje zastúpenie advokátom. Súvisí to taktiež s procesnou ekonómiou vedenia sporu, nakoľko pri zastúpení advokátom je znížená poučovacia povinnosť súdu. Prezumuje sa určitá profesijná znalosť advokáta a tým sa predpokladá i rýchlejší priebeh konania. Ak si strana v týchto sporoch nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, súd na jej úkony nebude prihliadať, o čom stranu poučí. Výnimkou je situácia, ak je stranou sporu (i) fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, (ii) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Všeobecný zástupca

Ustanovenie § 91 CSP negatívnou enumeráciou určuje typy sporov, pri ktorých sa zastúpenie všeobecným zástupcom nepripúšťa.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

Splnomocnenie

Podľa novej úpravy musí mať splnomocnenie písomnú formu a predkladá sa súdu. Rozsah splnomocnenia môže byť v zmysle § 92 CSP na celé konanie, alebo len na konkrétne procesné úkony. Ak je splnomocnenie udelené zástupcovi na celé konanie (generálne splnomocnenie), nemožno ho obmedziť. Toto automaticky platí aj v prípade splnomocnenia udeleného advokátovi. Zástupca s generálnym splnomocnením môže v konaní robiť všetky úkony, ktoré v spore prináležia strane, čo však nevylučuje, aby strana tieto úkony vykonala aj sama. Zároveň sa všetky písomnosti týkajúce sa konania doručujú len tomuto zástupcovi a strane len v prípade, že má osobne niečo vykonať. Strana sporu môže splnomocnenie odvolať, pričom tento úkon je voči súdu účinný dňom, kedy mu strana odvolanie splnomocnenia oznámila.

Intervencia (vedľajšie účastníctvo)

Intervencia (podľa stále platnej právnej úpravy „vedľajšie účastníctvo“) je typickým procesným inštitútom, ktorého doterajšia právna úprava sa javila ako nedostatočná a neefektívna. Zákonodarca ju prostredníctvom ustanovení CSP komplexne zmenil. Intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom, pričom má na výsledku konania právny záujem. V praxi sú drvivou väčšinou intervenientov poisťovne, s ktorými má strana sporu uzavretú poistnú zmluvu. Intervenient v zmysle ustanovenia § 82 CSP vstupuje do konania na základe vlastného podnetu alebo na základe litisdenunciácie (viac nižšie) písomným podaním. Odôvodnenie právneho záujmu na výsledku konania je základnou náležitosťou podania, ktorou intervenient vstupuje do konania, samozrejme popri všeobecných náležitostiach podania. O samotnom vstupe intervenienta súd nerozhoduje, nakoľko k vstupu dochádza dňom doručenia oznámenia za predpokladu, že obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Podľa ustanovenia § 83 CSP však súd môže rozhodnúť o prípustnosti intervencie, ale výlučne len na návrh jednej zo strán sporu. Predpokladá sa tak procesná aktivita strán, ktoré musia v návrhu uviesť skutočnosti, prípadne označiť dôkazy, ktoré intervenciu vylučujú - napríklad tvrdenia a dôkazy o neexistencii hmotno-právneho vzťahu medzi intervenientom a stranou sporu. Ustanovenie § 84 CSP normatívne určuje prípady, kedy intervenient spolu so stranou na ktorej vystupuje tvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Nerozlučným spoločenstvom sa rozumie procesné spoločenstvo, v ktorom sa jedná o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Zároveň sú procesným úkonom jedného z nich viazaní aj ostatní. Jedná sa napríklad o prípady konania o zdržanie sa nekalosúťažného konania, alebo o odstránenie závadného stavu v zmysle § 54 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, alebo o konanie o návrhu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 ods. Ak strana sporu s intervenientom netvoria procesné spoločenstvo tak, ako je uvedené vyššie, prostriedky procesného útoku alebo obrany vykonané intervenientom si vyžadujú súhlas strany sporu. Intervenient môže vstúpiť do konania z vlastnej iniciatívy tak, že sa o prebiehajúcom spore dozvie. Druhou možnosťou je, že strana sporu sama oznámi intervenientovi, že prebieha spor a vyzve ho na vstup do konania. Prílohou oznámenia je žaloba a jej zmeny, pričom strana zároveň uvedie, akých nárokov sa bude domáhať voči osobe (potenciálnemu intervenientovi) v prípade, ak spor prehrá. Intervenient tradične disponuje procesnými námietkami, a to námietkou o nesprávnom rozhodnutí sporu a námietkou o nesprávnom vedení sporu. V tejto časti CSP (ustanovenia § 87 a 88) sa najviac prejavuje inšpirácia zákonodarcu nemeckou právnou úpravou, v ktorej sú tieto námietky dôkladne rozpracované. V prípade, ak ten, komu bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpil, nemôže si uplatniť námietku o nesprávnom rozhodnutí sporu. Podľa dôvodovej správy je podstatou intervencie procesná podpora intervenienta procesnej strane, na ktorej vystupuje. Ak napriek litisdenunciácii do sporu nevstúpi, nemôže svojou aktivitou ovplyvniť priebeh konania. V neskoršom spore nemôže namietať, že spor bol rozhodnutý po právnej stránke nesprávne. Prípustnosť námietky nesprávneho vedenia sporu je taktiež upravená značne reštriktívne. Je možné ju uplatniť len v dvoch prípadoch ustanovenia § 87 ods. Zákonodarca zároveň taxatívne vypočítava možnosti, kedy intervenient môže uplatniť námietku nesprávneho vedenia sporu, a to v troch prípadoch upravených v § 88 ods.

Ďalšie zmeny v civilnom sporovom konaní

Okrem úpravy zastúpenia priniesol CSP aj ďalšie významné zmeny, ktoré majú prispieť k zefektívneniu súdneho konania:

• Špecializácia okresných súdov: Niektoré typy sporov budú prejednávané iba pred konkrétnymi okresnými súdmi (kauzálna príslušnosť).

• Obmedzenie obštrukcií: Účastníci konania budú povinní predkladať dôkazy a tvrdiť rozhodné skutočnosti len v zákonom alebo súdom vymedzených lehotách.

• Predbežné prejednanie sporu: Pred prvým ústnym pojednávaním bude nariadené predbežné prejednanie sporu, ktoré môže viesť k vyriešeniu sporu zmierom.

• Pomoc súdu pri dokazovaní: V sporoch so slabšou stranou (zamestnanec, spotrebiteľ) môže súd prevziať dôkaznú iniciatívu.

• Fikcia doručenia: Pri fyzických osobách sa zavádza fikcia doručenia, ak sa nepodarí doručiť písomnosť na adrese trvalého pobytu.

• Zabezpečenie účasti svedka: Účastník konania, ktorý navrhne výpoveď svedka, musí zabezpečiť jeho účasť na súde.

• Pokuta za bezdôvodnú námietku zaujatosti: Zjavne nedôvodné námietky zaujatosti sudcu môžu byť sankcionované pokutou.

• Zrušenie zmenkového alebo šekového platobného rozkazu: Konanie o zmenkovom alebo šekovom platobnom rozkaze bude nahradené jediným typom skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz.

• Rozsudok pre zmeškanie aj proti žalobcovi: Rozsudok pre zmeškanie bude môcť byť vydaný aj proti žalobcovi, ktorý je v súdnom spore pasívny.

Procesná subjektivita a spôsobilosti strán sporu

Procesná subjektivita

Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Procesná spôsobilosť

Každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu. Na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát. Každý, kto koná za právnickú osobu, štátny orgán alebo štát, musí svoje oprávnenie preukázať, ak také oprávnenie nevyplýva z obchodného registra alebo z iného verejného registra, alebo ak také oprávnenie nie je známe súdu z jeho činnosti.

tags: #splnomocnenie #civilny #sporovy #poriadok