Splnomocnenie v súdnom konaní: Podmienky a úskalia

Splnomocnenie je kľúčový inštitút v súdnom konaní, ktorý umožňuje jednotlivcom a právnickým osobám nechať sa zastupovať inou osobou. Tento článok sa zameriava na podmienky a úskalia spojené s udeľovaním splnomocnenia v súdnom konaní, pričom zohľadňuje aktuálnu judikatúru a právnu úpravu na Slovensku.

Úvod do splnomocnenia v súdnom konaní

Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom. Splnomocnenie je oprávnenie, ktoré dáva jednej osobe (splnomocnencovi) právo konať v mene inej osoby (splnomocniteľa) v určitej záležitosti. Splnomocniteľ je ten, kto udeľuje plnomocenstvo a splnomocnenec je ten, kto plnomocenstvo prijíma. Účastník sa v civilnom sporovom súdnom konaní môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si sám zvolí. Ako svojho zástupcu si vždy môžete zvoliť advokáta. Zastúpiť sa môžete nechať aj fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony, pričom takéto zastúpenie sa nazýva občianskym zastúpením. Pozor, v niektorých konaniach špecifikovaných v zákone (§ 90 a 91 Civilného sporového poriadku) sa takéto zastúpenie nepripúšťa.

Kto môže byť zástupcom v súdnom konaní?

Zástupcom môžu byť spravidla tri subjekty - advokát, fyzická osoba ako všeobecný zástupca a právnická osoba s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane práv.

Advokát ako zástupca

Advokát je v intenciách zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) odborníkom na právo, ktorý je oprávnený poskytovať právne služby. Povinné zastúpenie advokátom bolo v intenciách rekodifikácie civilného procesu značne rozšírené oproti pôvodnej právnej úprave. Podľa dôvodovej správy je za tým snaha eliminovať tzv. pokútnictvo, čiže neoprávnené zarábanie na zastupovaní. V prípade, ak si strana vo vyššie uvedených typoch sporov nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, súd na jej úkony nebude prihliadať, o čom stranu poučí. Výnimkou je situácia, ak je stranou sporu (i) fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, (ii) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Všeobecný zástupca

Podľa ust. § 89 Civil. sporového poriadku platí, že "strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak." Zástupca v zmysle cit. Následne v zmysle ust. § 178 CIvil. Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Prečítajte si tiež: Výživné pre plnoleté dieťa - splnomocnenie

Forma a obsah splnomocnenia

Podľa novej úpravy musí mať splnomocnenie písomnú formu a predkladá sa súdu.

Obsahové náležitosti splnomocnenia

Údaje o splnomocniteľovi: Meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu. Údaje o splnomocnencovi: Obdobne ako pri splnomocniteľovi - meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa. Predmet a rozsah splnomocnenia: Presne vymedzené úkony, ktoré môže splnomocnenec vykonávať (napr. podpisovanie zmlúv, zastupovanie na úradoch, správa účtu). Osobitné údaje: V určitých prípadoch, keď osobitný zákon kladie veľký dôraz na formu právneho úkonu, sa odporúčajú aj ďalšie údaje.

Rozsah splnomocnenia

Rozsah splnomocnenia môže byť v zmysle § 92 CSP na celé konanie, alebo len na konkrétne procesné úkony (napr. Ak je splnomocnenie udelené zástupcovi na celé konanie (generálne splnomocnenie), nemožno ho obmedziť. Toto automaticky platí aj v prípade splnomocnenia udeleného advokátovi. Zástupca s generálnym splnomocnením môže v konaní robiť všetky úkony, ktoré v spore prináležia strane, čo však nevylučuje, aby strana tieto úkony vykonala aj sama. Plnomocenstvo možno udeliť len pre jeden určitý úkon, pre niekoľko úkonov (čo možno vymedziť pozitívne, t. j. ktoré úkony zástupca vykonať môže, alebo negatívne, t. j. Plnomocenstvo udelené pre celé konanie ako aj plnomocenstvo udelené advokátovi, resp. komerčnému právnikovi nemožno obmedziť, t. j. Plnomocenstvo možno udeliť už pred začatím konania, alebo kedykoľvek v priebehu konania.

Zánik splnomocnenia

Prevláda názor, že plnomocenstvo udelené pre celé konanie zaniká zásadne právoplatným skončením konania. Strana sporu môže splnomocnenie odvolať, pričom tento úkon je voči súdu účinný dňom, kedy mu strana odvolanie splnomocnenia oznámila.

Elektronická forma splnomocnenia a jej overovanie

Otázka zaručenej konverzie splnomocnenia na zastupovanie v súdnom konaní sa stáva v intenciách povinného elektronického doručovania do schránok súdov v praxi čoraz aktuálnejšou.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Požiadavky na elektronické splnomocnenie

Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene účastníka konania sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Ak splnomocniteľka nedisponuje možnosťou autorizácie podľa § 23 zákona o e - governmente, bude potrebné vykonať v zmysle § 35 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente zaručenú konverziu splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľky z listinnej podoby do elektronickej s pripojením osvedčovacej doložky.

Judikatúra Ústavného súdu SR k elektronickým splnomocneniam

Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 422/2018 zo dňa 13. novembra 2018 (avšak obdobne aj v uzneseniach I. ÚS 353/2018, I. ÚS 180/2019, III. ÚS 271/2018, IV. ÚS 342/2018 a iných) v odôvodnení konštatoval, že „Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene účastníka konania sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Podľa konštantného názoru Ústavného súdu SR uvedeného už vo viacerých jeho rozhodnutiach „transformáciou listinného dokumentu - splnomocnenia podpísaného sťažovateľom - do elektronickej podoby bez podpisu zaručeným elektronickým podpisom a vykonania zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia." (pozri o. i. II. Aj Najvyšší súd SR vo veci 1Cdo/100/2019 pri vrátení veci prvoinštančnému súdu bez rozhodnutia uviedol, že „Splnomocnenie je jednostranný právny úkon zastúpenej strany, ktorým sa súdu a iným subjektom konania preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah. Bez predloženia riadneho splnomocnenia nekoná súd so stranou ako so zastúpeným subjektom a neprihliada ani na úkony zástupcu urobené v mene zastúpeného.

Špecifické situácie a judikatúra

Splnomocnenie na podanie dovolania

Historicky sa presadzoval názor, že plnomocenstvo musí výslovne obsahovať oprávnenie na podanie dovolania. Podľa tohto výkladu je plnomocenstvo udelené na „celé konanie“ nedostatočné (NS SR, sp. zn. 4 Obdo 7/2017), pretože konanie sa odvolacím rozhodnutím právoplatne končí a podanie dovolania tak už nespadá pod predmet tohto plnomocenstva. Tento názor bol v judikatúre prekonaný. Podľa ústavného súdu postačuje na podanie dovolania plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní. Opačný výklad by podľa ústavného súdu „hraničil s právnym formalizmom na úkor ochrany práv sporových strán“ (II. ÚS 348/2020, publikované v Zb.ÚS 36/2020; podobne IV. ÚS 651/2021). Naďalej však zrejme platí, že neprípustné je udelenie plnomocenstva až po podaní dovolania (NS SR, sp. zn. 4 Cdo 160/2017).

Autorizácia podaní koncipientmi

Veľké trampoty spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením (SEDLAČKO, F. Odozva judikatúry na elektronizáciu výkonu advokácie. Bulletin Slovenskej advokácie, č. 10/2020, s. 8). V niektorých prípadoch advokát tvrdil, že dovolanie bolo ním spísané, avšak autorizované a podané bolo advokátskym koncipientom. V týchto prípadoch mal najvyšší súd tendenciu dovolanie odmietnuť (sp. zn. 5 Obdo 24/2019, 3 Obdo 96/2019, 1 Obdo 45/2018). Argumentácia sa okrem iného opierala aj o judikát R 78/2018 (NS SR, sp. zn. 3 Oboer 42/2017), podľa ktorého skutočnosť, že dovolanie bolo spísané a podpísané advokátskym koncipientom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku prípustnosti dovolania (v danej veci však nešlo o otázku elektronického podpisovania).

Zastupovanie rodinným príslušníkom

Na zastupovanie v súdnom konaní môžete splnomocniť akúkoľvek osobu (ktorá má sama spôsobilosť na právne úkony) podľa ustanovenia § 89 Civilného sporového poriadku. Upozorňujem však na druhý odsek tohto paragrafu, podľa ktorého súd nepripustí takéto zastupovanie v tom prípade, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Dôležitosť správneho výberu zástupcu

Aj správne zvolený zástupca môže významne ovplyvniť priebeh a výsledok celého procesu. Najčastejšie sa plná moc na zastupovanie na súde udeľuje právnikovi alebo advokátovi, ktorý má odborné znalosti a skúsenosti v oblasti práva.

Zrušenie plnej moci

Plnú moc môžete kedykoľvek zrušiť prostredníctvom formálneho dokumentu, ktorý informuje súd a zástupcu o zrušení plnej moci.

tags: #splnomocnenie #v #súdnom #konaní #podmienky