Splnomocnenie zástupcu právnickej osoby: Vzor a dôležité aspekty

Splnomocnenie je dôležitý právny inštitút, ktorý umožňuje právnickej osobe konať prostredníctvom zástupcu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na splnomocnenie zástupcu právnickej osoby, vrátane vzoru a dôležitých aspektov, ktoré je potrebné zvážiť.

Čo je to splnomocnenie?

Splnomocnenie (alebo aj plnomocenstvo, či plná moc) je listina, ktorá preukazuje, že medzi splnomocniteľom (osobou, ktorá splnomocnenie dáva, zastúpený) a splnomocnencom (osobou, ktorá je na základe splnomocnenia oprávnená konať, zástupca) bola uzatvorená dohoda o zastúpení. Predstavuje vyjadrenie súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho v rámci uvedenej záležitosti konať v jeho mene. Splnomocnenie je oprávnenie, ktoré dáva jednej osobe (splnomocnencovi) právo konať v mene inej osoby (splnomocniteľa) v uvedenej záležitosti. Splnomocniteľ je ten, kto udeľuje plnomocenstvo. Splnomocnenec je ten, kto plnomocenstvo prijíma.

Príklad zo života

Predstavte si, že idete na dovolenku práve vtedy, keď vám majú prísť namontovať klimatizáciu. Chcete poveriť napríklad suseda, aby záležitosť vyriešil za vás. Vy ste v tomto prípade splnomocniteľ. Susedovi dáte kľúče od bytu a udelíte mu písomné splnomocnenie na všetky právne úkony alebo presne určíte, aké úkony môže vykonávať (napríklad podpísanie protokolu o dodaní a namontovaní klimatizácie).

Kto môže byť splnomocniteľom a splnomocnencom?

Splnomocniteľom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a právnická osoba. Obe tieto osoby sa môžu dať zastúpiť inou fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony alebo právnickou osobou, ktorá sa udelením plnomocenstva stáva splnomocnencom.

Fyzická osoba

Fyzická osoba - každá osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony (t. j. dosiahla plnoletosť a je spôsobilá na právne úkony). Maloleté osoby do 18 rokov nemôžu udeľovať plnú moc sami, ale iba prostredníctvom zákonného zástupcu (rodiča alebo poručníka). Osoba, ktorej bola obmedzená spôsobilosť.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Právnická osoba

Právnická osoba - spoločnosti, družstvá, nadácie, občianske združenia a podobne. Plnú moc v prípade právnických osôb udeľuje štatutárny orgán (napr. konateľ v s. r. o., predstavenstvo v a. s., predseda občianskeho združenia atď.).

Kto môže byť splnomocnencom?

Fyzická osoba - v zásade každý človek bez ohľadu na vek alebo spôsobilosť. Avšak ak by splnomocnenec mal vykonávať úkony, ktoré vyžadujú plnú spôsobilosť (napr. uzatváranie zmlúv o nehnuteľnosti a podobne) musí mať aj on plnú spôsobilosť na právne úkony. Inými slovami, splnomocnenec môže byť aj neplnoletý alebo obmedzený v spôsobilosti. V takom prípade však je limitovaný jeho vlastnou spôsobilosťou, teda nemôže urobiť viac, než by mohol urobiť vo vlastnom mene. Maloleté dieťa teda môže byť splnomocnencom len pri veľmi jednoduchých úkonoch (napr. prevzatie balíka a podobne), ale nie pri právnych úkonoch, ktoré spôsobujú právne následky.Právnická osoba - napr. advokátska kancelária, účtovná firma alebo obchodná spoločnosť. Zákon neobmedzuje vzájomný vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Splnomocnencom môže byť príbuzný, priateľ, advokát, notár, účtovník alebo aj úplne cudzia osoba. Pri určitých konaniach sa však vyžaduje osobitná kvalifikácia, napríklad v súdnom spore môže byť splnomocnencom iba advokát (najmä v dovolacom alebo trestnom konaní). Splnomocnenec je povinný konať v súlade s rozsahom plnej moci a v prospech splnomocniteľa.

Splnomocnenie právnickej osobe

Pri právnych úkonoch sa možno dať zastúpiť tak fyzickou ako aj právnickou osobou. Ak bolo splnomocnenie udelené právnickej osobe, právo konať za splnomocniteľa vznikne štatutárnemu orgánu právnickej osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí za daným účelom plnomocenstvo. Ak je splnomocnencom právnická osoba, oprávnenie zastupovať zastúpeného v mene právnickej osoby patrí priamo štatutárnemu orgánu právnickej osoby, pričom tento orgán môže udeliť plnomocenstvo aj inej osobe. Kto je štatutárnym orgánom, určuje zákon, zriaďovacia alebo zakladacia listina.

Čo by malo splnomocnenie obsahovať?

V záujme právnej istoty musí byť v plnomocenstve vždy uvedený rozsah oprávnenia splnomocneného zástupcu. Splnomocnenie by malo obsahovať nasledovné:

1. Identifikačné údaje oboch strán - splnomocniteľa a splnomocnenca v rozsahu základných osobných údajov, ako meno, priezvisko, dátum narodenia prípadne IČO, adresa bydliska resp. sídla;
   • Splnomocniteľom je osoba, ktorá niekomu dala plnú moc zastupovať ju. Ak je splnomocniteľom fyzická osoba musí byť uvedené jej meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, trvalý pobyt, druh a číslo dokladu totožnosti. V prípade, že je splnomocniteľom právnická osoba treba uviesť jej obchodné meno, sídlo, IČO, názov registra, ktorý právnickú osobu zapísal vrátane čísla zápisu, a identifikačné údaje štatutárneho orgánu v rovnakom rozsahu ako pri fyzickej osobe.
   • Splnomocnencom je osoba, ktorá má plnú moc niekoho zastupovať, resp. je poverená konať v niekoho mene. Uvedené údaje týkajúce sa splnomocnenca musia byť rovnaké ako pri osobe splnomocniteľa, v závislosti od toho, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu.
2. Predmet splnomocnenia - (na aký úkon resp. úkony splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca). V splnomocnení je potrebné presne stanoviť, na aké úkony je splnomocnenec oprávnený. Úkony musia byť napísané zrozumiteľne a jasne. Musí byť zrejmé čo môže splnomocnenec konať v mene splnomocniteľa.
3. Rozsah splnomocnenia
4. Súhlas splnomocnenca s udelením plnej moci Hoci je splnomocnenie jednostranný právny úkon, v praxi sa často na záver splnomocnenia pripája okrem podpisu splnomocniteľa aj podpis splnomocnenca ktorý je vyjadrený frázou „splnomocnenie prijímam“. Táto náležitosť však nepatrí medzi povinné.
5. Dátum vystavenia splnomocnenia. Dátum vystavenia sa zvyčajne uvádza na konci tejto listiny. Okrem toho je však potrebné uviesť aj dátum, kedy bolo plnomocenstvo udelené. Je to najmä kvôli tomu, aby bolo zrejmé, od kedy je splnomocnenec oprávnený konať na základe daného plnomocenstva.

Na koniec každého splnomocnenia je potrebné pripojiť podpis splnomocniteľa, ktorý svojim podpisom potvrdzuje, aby ho daná osoba v uvedenom zastupovala.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Úradné overenie podpisu

Častou otázkou je to, či podpis na splnomocnení musí byť úradne overený (napr. u notára, na matrike a pod.). K overovaniu dochádza v dvoch prípadoch:

• ak overenie podpisu vyžaduje konkrétny zákon (napr. v prípade predaja nehnuteľnosti)
• ak overenie podpisu síce nevyžaduje zákon, ale ide o prevenciu, aby splnomocnenie nespochybňovali obchodní partneri.

Požiadavka na overenie splnomocnenia závisí od konkrétneho prípadu a od požiadaviek zákona, inštitúcie alebo osoby, ktorej má byť splnomocnenie predložené. Upozorňujeme, že sa overuje len podpis splnomocniteľa.

Kto môže overiť podpis?

• Notár: Notár je oprávnený overiť podpis na splnomocnení. Podpis môže overiť priamo notár alebo notárom poverený pracovník. Osvedčenie jedného podpisu u notára stojí 4,80 eur s DPH.
• Matrika: Matrika môže overiť podpis na splnomocnení, ak je splnomocniteľ fyzická osoba. Vzor tohto splnomocnenia nájdete na oficiálnej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Napriek tomu, že úradné overenie splnomocnenia vo viacerých prípadoch nie je povinné, v praxi sa odporúča, nakoľko potvrdzuje jednoznačnosť a nespochybniteľnosť daného dokumentu. Ak sa podpis overuje v zahraničí je často potrebný úradný preklad overovacej doložky podpisu do slovenčiny.

Druhy splnomocnení

Z hľadiska počtu právnych úkonov, na ktoré sa plnomocenstvo vzťahuje poznáme nasledovné:

• Všeobecné (generálne) plnomocenstvo (generálna plná moc), ktoré oprávňuje zástupcu na všetky právne úkony. Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Upozorňujeme, že štatutárny orgán právnickej osoby (napríklad konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným) nemôže dať všeobecné (generálne) splnomocnenie zástupcovi (splnomocnencovi) na zastupovanie právnickej osoby v plnom rozsahu, pretože takýto rozsah právomocí majú iba štatutári.
• Osobitné (špeciálne) plnomocenstvo (špeciálna plná moc) oprávňujúce zástupcu konať v rozsahu: len jedného právneho úkonu, určitého druhu právnych úkonov. Medzi plnou mocou a splnomocnením nie je žiadny rozdiel. Ide o plnomocenstvo, ktoré sa vzťahuje na konkrétnu záležitosť (napr. pre advokáta na zápis do obchodného registra).

Z hľadiska rozsahu oprávnenia udeleného zástupcovi v plnomocenstve rozoznávame plnomocenstvo:

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

• Neobmedzené, v ktorom ponecháva splnomocniteľ voľnosť konanie oprávnenému zástupcovi.
• Obmedzené, v ktorom je presne vymedzený rozsah a spôsob konania splnomocneného zástupcu.

Príklady využitia splnomocnenia

Splnomocnenie sa často využíva napríklad pri prepise auta alebo iného vozidla, či kúpe nového automobilu. Aj na tieto prípady vám poslúži plná moc a jej vzor na konci článku. Vzor stačí upraviť pre konkrétny úkon.

• Splnomocnenie na preberanie pošty: Splnomocnenie na preberanie pošty najjednoduchšie vybavíte, keď pôjdete spolu so splnomocnencom na ktorúkoľvek pobočku pošty a požiadate pracovníka pošty o tlačivo, ktoré vyplníte a podpíšete. Vami splnomocnená osoba dostane vlastný preukaz splnomocnenca, ktorý predloží pri preberaní zásielok na pošte. Ak žiadate o zriadenie služby splnomocnenie prostredníctvom elektronickej žiadosti, je potrebné mať vytvorený zákaznícky účet - Pošta ID. Ak zatiaľ nemáte overenú elektronickú identitu, budete musieť navštíviť poštu a nechať si ju tam overiť.
• Splnomocnenie na nakladanie s bežným účtom: Splnomocniť inú osobu môžete aj na nakladanie s vaším bežným účtom v banke. Splnomocnená osoba takto môže napríklad uskutočniť hotovostný výber, zriadiť trvalý príkaz či zrušiť súhlas s inkasom.
• Zastupovanie v civilnom sporovom konaní: Účastník sa v civilnom sporovom súdnom konaní môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si sám zvolí. Ako svojho zástupcu si vždy môžete zvoliť advokáta. Zastúpiť sa môžete nechať aj fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony, pričom takéto zastúpenie sa nazýva občianskym zastúpením. Pozor, v niektorých konaniach špecifikovaných v zákone (§ 90 a 91 Civilného sporového poriadku) sa takéto zastúpenie nepripúšťa.

Špecifické prípady zastúpenia advokátom

Povinné zastúpenie advokátom sa vyžaduje najmä v:

• sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou,
• sporoch z ochrany hospodárskej súťaže,
• sporoch z nekalého súťažného konania,
• sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a
• sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva,
• dovolacom konaní,
• v správnom súdnom konaní, pokiaľ ide o žalobcu, ktorý sám alebo jeho zamestnanec či člen nemá právnické vzdelanie druhého stupňa.

Splnomocnenie viacerých splnomocnencov

Splnomocnenie možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. V takom prípade je potrebné jasne ustanoviť, ako majú jednotliví splnomocnenci konať, inak v zmysle občianskeho zákonníka platí, že všetci musia konať spoločne (tzv. kolektívne plnomocenstvo). Ak v splnomocnení udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

V danom prípade je však potrebné brať ohľad na niektoré špecifiká súdneho, trestného, správneho či iného konania, na účely ktorého bolo splnomocnenie viacerým splnomocnencom udelené. V danom prípade totiž platí, že úkon jedného splnomocnenca, napríklad pri nahliadnutí do spisu, postačí na to, aby boli zachované zákonné práva zastúpeného. Pritom ostatní splnomocnenci sa predmetného úkonu (napríklad nahliadnutia do spisu) nemusia zúčastniť.

Taktiež pre splnomocnencov platí, že sú povinní spoločne postupovať a zastupovať záujmy splnomocneného tak, aby smerovali v jeho prospech jednotne. Uvedené sa uplatňuje najmä v prípade právneho zastúpenia.

Forma splnomocnenia: Ústna alebo písomná?

Občiansky zákonník upravuje, že ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa aj plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Je však dôvodné, na preukázanie existencie splnomocnenia, aby toto bolo realizované v zásade v písomnej forme. Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma plnomocenstva nie je predpísaná pre všetky prípady. V rámci zachovania a zvýšenie právnej istoty však odporúčame plnomocenstvo vyhotoviť písomne a jasne v ňom ustanoviť rozsah a oprávnenia.

Písomné plnomocenstvo sa v praxi vyžaduje v nasledovných prípadoch: ak ide o všeobecné (generálne) plnomocenstvo, alebo vtedy, ak musí byť písomne uskutočnený právny úkon, ktorého sa plnomocenstvo týka.

Výnimky

Na iné prípady sa písomná forma plnomocenstva nevzťahuje. Treba však upozorniť, že okrem zákona môže potreba písomnej formy vyplynúť aj na základe dohody účastníkov právneho vzťahu. V prípade, ak má zástupca urobiť v mene zastúpeného taký právny úkon, pri ktorom sa vyžaduje úradne osvedčený podpis, na plnomocenstve musí byť úradne osvedčený podpis zastupovaného.

Právne účinky konania na základe splnomocnenia

Občiansky zákonník ustanovuje, že ak splnomocnenie koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania. Výnimku tvoria prípady, kedy boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. To však musí splnomocniteľ preukázať.

Prekročenie oprávnenia

Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce zo splnomocnenia, je splnomocniteľ takým úkonom viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Všeobecne platí, že splnomocniteľ prekročenie schválil, pokiaľ svoj nesúhlas s postupom splnomocnenca bez zbytočného odkladu neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal.

Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, okrem prípadu že by ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by za Vás niekto konal bez toho, aby ste ho splnomocnili, ale nakoniec zvážite, že kroky ním podniknuté sú vo Váš prospech a akceptujete ich, bude sa mať za to, že ste danú osobu splnomocnili od počiatku, t.j. ešte predtým, ako Vás začal zastupovať.

V prípade prekročenia oprávnenia splnomocnenca vyplývajúceho z plnomocenstva, je týmto konaním a právnymi účinkami splnomocniteľ viazaný len vtedy, pokiaľ toto prekročenie schválil. V tomto prípade však zo zákona platí tzv. nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej zastúpený prekročenie oprávnenia zástupcu schválil, ak bez zbytočného odkladu neoznámil osobe, s ktorou zástupca konal, svoj nesúhlas s príslušným prekročením. V prípade prekročenia a nesúhlasu s týmto konaním tak musí splnomocniteľ okamžite kontaktovať osobu, s ktorou zástupca konal a musí jej oznámiť svoj nesúhlas s prekročením.

Pri prekročení plnomocenstva tiež platí, že ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie uvedené v plnomocenstve alebo ak niekto konal za iného bez udelenia plnomocenstva, je z tohto konania sám zaviazaný. To sa môže zmeniť len dodatočným schválením vykonaného úkonu, ktoré sa uskutoční bez zbytočného odkladu. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva, alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Tieto následky však neplatia v prípade, ak druhá strana o prekročení oprávnenia alebo nedostatku plnomocenstva nevedela.

Následky neschválenia prekročenia splnomocnenia alebo konania bez plnomocenstva

Pokiaľ by však splnomocniteľ neschválil prekročenie splnomocnenia alebo konanie bez plnomocenstva, vznikne osobe, s ktorou sa konalo a ktorá bola v dobrej viere, že splnomocnenie existuje, nárok:

• požadovať od splnomocnenca buď splnenie záväzku, alebo
• náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

Iná situácia nastane, ak osoba, s ktorou splnomocnenec koná, vie, že nebol splnomocnený. V danom prípade jej nárok na splnenie záväzku alebo náhradu škody nevznikne.

Právne úkony právnických osôb

Právnické osoby môžu od svojho vzniku robiť právne úkony, brať na seba práva a záväzky. Právne úkony právnických osôb sa vykonávajú prostredníctvom fyzických osôb. Oprávnenie robiť právne úkony vo všetkých veciach prislúcha štatutárnym orgánom, pričom toto oprávnenie môžu byť vnútornými predpismi obmedzené. Takéto obmedzenie však nie je účinné voči tretím osobám.

Ustanovenie ďalšieho substitúta

Občiansky zákonník povoľuje, aby splnomocnenec udelil plnomocenstvo inej osobe, aby za neho konala za splnomocniteľa. To je možné len v nasledovných prípadoch:

• ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe,
• ak je splnomocnencom právnická osoba.

Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je priamo viazaný splnomocniteľ.

Zánik splnomocnenia

Plnomocenstvo zaniká (§ 33b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) nasledovnými spôsobmi:

• vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
• ak ho splnomocniteľ odvolal, Splnomocniteľ môže platné plnomocenstvo kedykoľvek odvolať (oznámiť splnomocnencovi, že plnomocenstvo odvoláva). Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.
• ak ho vypovedal splnomocnenec,
• ak splnomocnenec zomrie,
• zánikom právnickej osoby, avšak len v prípade, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu. Ak má právnická osoba právneho nástupcu, tak plnomocenstvo nezaniká a prechádza na tohto právneho nástupcu.
• jednostranným právnym úkonom zastúpeného, to znamená odvolaním plnomocenstva,
• dohodou zástupcu a zastúpeného.
• pokiaľ z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že zastúpenie nezaniká.
• zánikom právnickej soby, ktorá je zástupcom alebo zastúpeným, a to za predpokladu, že práva a povinnosti neprechádzajú na inú osobu.

Povinnosti splnomocnenca po zániku splnomocnenia

V prípade vypovedania splnomocnenia splnomocnencom alebo smrti splnomocniteľa zostáva splnomocnenec povinný urobiť všetky úkony, ktoré neznesú odklad tak, aby splnomocniteľ alebo jeho nástupca neutrpeli na svojich právach žiadnu ujmu. Po zániku plnomocenstva z dôvodov výpovede zástupcu alebo smrti zastúpeného, má zástupca povinnosť vykonať všetko to, čo neznesie odklad, aby zastúpený alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Takéto úkony majú rovnakú právnu silu a následky, ako keby plnomocenstvo stále trvalo. Nesmú však odporovať tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedičia.

Právna úprava splnomocnenia

Zastúpenie na základe splnomocnenia je právne upravené v § 31 - 33b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Zastúpenie na základe plnomocenstva (§ 31 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) umožňuje fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je účastníkom konania, aby sa v tomto správnom konaní dala zastúpiť inou fyzickou alebo právnickou osobou.

Rozdiel medzi plnomocenstvom a prokúrou

Od plnomocenstva podľa občianskeho zákonníka treba odlišovať napríklad prokúru. Prokúra je osobitným druhom obchodného plnomocenstva upraveného Obchodným zákonníkom. Nejde tak o zastúpenie podľa § 31 a nasl. občianskeho zákonníka, preto je napríklad prokurista pri prevádzke podniku oprávnený udeliť plnomocenstvo aj inej osobe, a to aj vtedy, keď nejde o vyššie uvedené zákonom predpísané prípady. Podstatný rozdiel oproti plnej moci je, že na druhej strane prokúra môže byť udelená iba fyzickej osobe (napr. sa od prokúry líši aj v spôsobe odvolania. Zatiaľ čo plná moc zo strany splnomocniteľa musí byť splnomocnencovi iba oznámené. Prokúra je upravená v Obchodnom zákonníku (§14 ObZ).

Vzor splnomocnenia

Vzor splnomocnenia si môžete stiahnuť na internete. Je však potrebné ho prispôsobiť konkrétnym potrebám a okolnostiam.

Vzor všeobecného plnomocenstva právnickej osoby na zastupovanie v daňovom konaní

PLNOMOCENSTVO

Zastupovaná osoba (splnomocniteľ):

Názov spoločnosti: ………………………………………..So sídlom: ……………………………………………………IČO: …………………………………………………………….Štatutárny orgán: ……………………………………………Konateľ: ……………………………………………………….Trvalé bydlisko: ……………………………………………..

Zástupca (splnomocnenec):

Titul, meno a priezvisko: ………………………………….

tags: #splnomocnenie #zastupcu #pravnickej #osoby #vzor