Abstrakt

Článok sa zaoberá starnutím populácie a kvalitou života seniorov so zameraním na sociálno-ekonomickú rovinu. Cieľom je zmapovať prostredie sociálnych služieb v oblasti starostlivosti o seniorov na Slovensku a priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších ľudí.

Úvod

Starnutie populácie je celosvetový demografický trend, ktorý prináša množstvo výziev, ale aj príležitostí. Kvalita života seniorov sa stáva čoraz dôležitejšou témou, pretože starší ľudia tvoria rastúcu časť populácie. Tento článok sa zameriava na analýzu faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života seniorov na Slovensku, s dôrazom na sociálno-ekonomické aspekty.

Teoretické Východiská

Starnutie Populácie

Starnutie populácie je možné vo všeobecnosti definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov, a to indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života, t. j. priemerného počtu rokov dožitia u osôb oboch pohlaví a veku za predpokladu, že nedôjde k zmenám úmrtnostných pomerov (Štatistický úrad SR, 2014). V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám. Ide o zmeny obsahu politických programov - s výraznou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva sa kľúčovým stáva politický názor starších voličov, ďalej o zmeny v sociálnom systéme, ale napríklad aj o zmenu vnímania zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania a pod. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Z ekonomického hľadiska vyvstáva zas potreba reštrukturalizácie a sústavného zvyšovania dôchodkového veku, ako i dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak v kontexte s danou problematikou dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, ale aj psychologického, či politického charakteru.

V porovnaní s inými európskymi krajinami, patrí Slovensko zatiaľ k tým menej „starým“. V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale keďže je menej početné, predpokladá sa, že bude aj etnicky chudobnejšie. Pri zachovaní súčasnej intenzity pôrodnosti, je dokonca prognóza, že v druhej polovici 21. storočia budeme tvoriť jednu z najstarších európskych populácií.

Kvalita Života Seniorov

Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory. Ide napríklad o schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či o sociálne prostredie, resp. kvalitu sociálnych vzťahov a pod. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, ďalej finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje. Táto dimenzia sa monitoruje pomocou takých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, stredná dĺžka života a gramotnosť obyvateľstva. Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom však pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva.

Prečítajte si tiež: Podpora a pomoc seniorom

Sociálna Staroba a Ageizmus

Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií a pod. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť.

Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. negatívnych postojov voči starobe ako takej (Nelson, 2017). Ako je z praxe známe, ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.

Sociálne Služby a Zdravotná Starostlivosť o Seniorov na Slovensku

Článok popisuje sociálne služby a zdravotnú starostlivosť o seniorov na Slovensku, vrátane inštitucionálnej starostlivosti. Venujú sa aj témam odchodu do dôchodku a systému dôchodkového zabezpečenia. K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb (Határ, 2005). Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká. (Hegy, 2004).

Sociálno-ekonomické Aspekty Postavenia Seniorov

Odborný článok sa zaoberá analýzou sociálno-ekonomických aspektov postavenia seniorov v súčasnej spoločnosti. Cieľom je priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších ľudí na Slovensku.

Postavenie Seniorov na Trhu Práce

Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité uvedomiť si, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Z toho dôvodu by opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily mali brať do úvahy v prvom rade vývoj v tejto skupine osôb. Ako vyplýva z prieskumu agentúry TASR, v súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Len 27 % firiem uviedlo, že skrátený úväzok má maximálne polovica u nich zamestnaných seniorov a len pätina firiem uviedla, že viac ako polovica u nich zamestnaných seniorov má skrátený úväzok. V priemere do mesiaca 52 % starších zamestnancov odpracuje 40 až 160 hodín a približne 28 % zamestnaných seniorov odpracuje dokonca viac ako 160 hodín mesačne. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne. Do ich pracovnej náplne najčastejšie patria administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržba či stráženie objektov a pod.

Prečítajte si tiež: Možnosti opatrovania v Topoľčanoch

V súvislosti s trhom práce je narastajúci počet starších osôb v spoločnosti vnímaný skôr negatívne, resp. ako príťaž pre mladých, zamestnaných ľudí. Očakáva sa totiž, že rovnako ako ľudia žijú dlhšie, tak budú aj rovnako dlhšie pracovať. Je však potrebné si uvedomiť, že súčasní seniori sú v porovnaní s minulosťou na tom po viacerých stránkach, predovšetkým však zdravotne, oveľa lepšie. Okrem toho disponujú cennými skúsenosťami a zručnosťami, ktoré môžu mladším ročníkom odovzdávať.

Dôchodkové Zabezpečenie

Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ktorá sa spravidla zhoršuje, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia. V štátoch s vyššími príjmami sú špecifiká seniorov, ako spotrebiteľov, zohľadňované a to zväčša zo strany podnikateľských subjektov a poskytovateľov služieb. Tým dochádza k vytváraniu značnej kúpnej sily. Menej bohaté štáty sa však v súvislosti s pomocou seniorom viac spoliehajú na rodiny a zdôrazňujú finančné plánovanie a aktívnu prípravu na dôchodok.

Dôchodky predstavujú v súčasnosti obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Z toho dôvodu sa otázky ohľadom dôchodkového zabezpečenia týkajú rovnako všetkých občanov. Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poskytovaná zo starobného poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov.

Zvyšovanie Dôchodkov v Roku 2019

Podľa najnovších informácií, dôchodkové dávky sa v roku 2019 zvýšili buď o 2,6 %, alebo o minimálnu valorizačnú pevnú sumu daného druhu dôchodku - podľa toho, čo bolo pre dôchodcu výhodnejšie. Seniorom, ktorých starobný dôchodok bol nižší ako 334,70 €, sa dôchodková dávka zvýšila o sumu 8,70 €. V prípade poberania predčasného starobného dôchodku, išlo o sumu 8,30 €. Zvýšenie sa týkalo všetkých seniorov, ktorí poberajú penziu zvýšenú na sumu minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa k 1.

Výskumná Časť

Cieľ Výskumu

Hlavným cieľom realizovaného výskumu bola analýza a komparácia výsledných hodnôt sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb na Slovensku. K sociálno-ekonomickým aspektom kvality života patrí predovšetkým finančné a materiálne zabezpečenie, bezpečnosť, možnosť v živote ďalej napredovať, stupeň participácie na spoločenskom dianí, prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje, ale taktiež kvalita sociálnych vzťahov, podpora blízkeho okolia, možnosti ďalšieho vzdelávania a pod. Na začiatku výskumného projektu sme si položili niekoľko otázok. K hlavným patrila, o. i., otázka ohľadom faktorov ovplyvňujúcich kvalitu života seniorov na Slovensku, a to predovšetkým jej sociálno-ekonomickú rovinu. Aby sme však na danú otázku našli odpoveď, bolo potrebné skúmať nielen jednu (sociálno-ekonomickú), ale všetky dimenzie, resp. roviny kvality života starších občanov.

Prečítajte si tiež: Všetko o opatrovateľskom kurze v Topoľčanoch

Výskumná Vzorka

Výskumnú vzorku tvoril súbor 224 respondentov - seniorov vo veku 62 a viac rokov. V čase nášho skúmania sa z tohto počtu 42,4 % respondentov nachádzalo v inštitucionálnej starostlivosti, pričom zvyšných 57,6 % respondentov tvorili seniori žijúci v prostredí vlastného domova. V súbore sa nachádzalo 65,6 % žien a 34,4 % mužov.

Metodológia Prieskumu

Empirický výskum mal charakter kvantitatívnej analýzy. Na zber dát bola použitá upravená a skrátená verzia dotazníka WHOQL-Old, obsahujúca 15 otázok. Túto sme doplnili o otázky zamerané na zistenie demografických údajov od respondentov (vek, bydlisko, vzdelanie a status klienta sociálnych služieb, resp. inštitucionálnej starostlivosti) a o otázku, týkajúcu sa vekovej diskriminácie. Pomocou nej sme sa seniorov pýtali konkrétne na to, či sa oni osobne stretli s diskrimináciou na základe veku. Na vyhodnotenie zozbieraných údajov sme použili deskriptívnu analýzu, kontingenčné tabuľky, grafy a pod. Na overenie hypotéz neparametrický chí-kvadrát.

Prieskum bol realizovaný v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Na zistenie kvality života seniorov bol použitý medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD. Prvá časť dotazníka bola zameraná na zistenie demografických položiek ako vek a pohlavie. Druhá časť dotazníka obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života. Doména Fungovanie zmyslov bola tvorená z odpovedí na otázky č.1, 2, 10 a 20, Doména Nezávislosť bola mapovaná otázkami č. 3, 4, 5 a 11, Doména Naplnenia sa nám vyskladala z odpovedí na otázky č. 12, 13, 15, 19. Sociálne zapojenie seniorov nám ukazujú odpovede z otázok č. 14, 16, 17, a 18. Doménu smrť a umieranie nám prezentujú odpovede na otázky č. 6, 7, 8, 9. Poslednou doménou kvality života seniorov je Doména blízke vzťahy, ktorá je tvorená z odpovedí otázok č. Každá vyššie spomínaná doména bola tvorená skórovaním jednotlivých odpovedí na štyri otázky. Skórovanie odpovedí jednotlivých domén prebehlo nasledovne: odpovede vôbec nie 1 bod, trochu 2 body, stredne 3 body, veľmi 4 body, maximálne 5 bodov. Z opačného konca Likertovskej škály sme hodnotili otázky ktoré boli položené opačne a to otázky č. 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10. Pri analýze výsledkov oboch dotazníkov sme spočítali jednotlivé skóre odpovedí na každú otázku v každom zariadení a následne sme vytvorili hrubé skóre jednotlivých domén.

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 (100%) seniorov z toho 37 (49% ) v Slovenskej republike z toho 20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA.

Výsledky Prieskumu Kvality Života v Jednotlivých Doménach

V nasledujúcej časti textu prinášame výsledky sociálno-ekonomických aspektov, resp. oblasti kvality života seniorov na Slovensku, ako aj ich porovnanie v závislosti od toho či je senior alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb.

Fungovanie Zmyslov

Otázkami v rámci domény ,,Fungovanie zmyslov“ sme zisťovali vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, vplyv zmyslov na zapojenie sa do rôznych činností, na komunikáciu v spoločnosti, ako aj samotnú funkciu zmyslov seniorov. Z tabuľky a grafu je zrejmé, že v doméne ,,Fungovanie zmyslov“ neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku.

Nezávislosť

Trochu markantnejšie rozdiely vidíme v posudzovaní domény ,,Nezávislosť“, v rámci ktorej sme zisťovali do akej miery môžu seniori rozhodovať o svojich záležitostiach, o budúcnosti, do akej miery sú rešpektované ich rozhodnutia, a či im je umožnené venovať sa aktivitám, o ktoré majú záujem. Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. Znamená to, že odpovede slovenských respondentov cirkulovali v rozmedzí od 2,54 do 2,91, čo znamená, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďou stredne alebo trochu. Seniori v rakúskych zariadeniach odpovedali v rozmedzí od 2,83 do 3,76 z čoho môžeme usudzovať, že väčšia časť respondentov odpovedala odpoveďami stredne alebo veľmi. V tomto smere môžeme na základe výsledkov nášho prieskumu usudzovať, že v tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v nami oslovený…

Kvalita Života Imobilných Seniorov: Porovnanie Domáceho a Inštitucionálneho Prostredia

Kvalita života starších ľudí je fenomén, determinovaný individuálnym subjektívnym pociťovaním ich vlastného systému hodnôt. U imobilných seniorov sa kvalita života vplyvom zdravotného postihnutia môže v niektorých aspektoch líšiť v prostredí, v ktorom existenčne žijú. Výskum bol realizovaný prostredníctvom štandardizovaného dotazníka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Pri skúmaní indikátorov kvality života bola použitá verzia WHOQOL-OLD v kombinácií so skrátenou verziou dotazníka WHOQOL-BREF. V štatistickom porovnaní boli zistené relevantné rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi imobilnými seniormi žijúcimi doma a seniormi žijúcimi v sociálnych zariadeniach.

Faktory Ovplyvňujúce Kvalitu Života Seniorov

V gerontológii odborníci diskutujú o tom, že ,,invalidný proces', vo svojej podobe zahŕňa interakcie úzko viazané na kultúrne normy a sociálno-ekonomický status jednotlivca (napr. postoje, emócie, stigma, dostupnosť alebo jeho nedostatok rôznych služieb, bezbariérovosť atď.) Okrem rozdielov medzi pohlaviami, etnického pôvodu a ekonomického statusu, patria aj sociálne ukazovatele medzi tie z významných faktorov, ktoré súvisia s mierou zdravotného postihnutia, pretože ovplyvňujú kvalitu života v starobe. Ak chceme tomuto problému porozumieť, musíme sa zamerať na skutočnosť, že zdravotné postihnutie je akýmsi prienikom medzi jednotlivcom a jeho prostredím, zároveň vnímať potenciál terapeutického prostredia na udržanie alebo zvýšenie kvality života seniorov. Úroveň kvality života môže u imobilných seniorov klesať výsledkom niekoľkých druhov sociálnych rizík (napr. samoty, izolácie), prípadne sa zvyšovať v dôsledku tých činností, ktoré podporujú ich spoločenskú integráciu. Zdravotné postihnutie môže vzniknúť kedykoľvek v dôsledku rôznych príčin a dotýka sa každého z nás v určitej fáze života. Aj u seniorov môžeme podrobnejšie skúmať kvalitu života, ktorá sa odráža v mnohých sociálnych aspektoch (ako napr. sociálna izolácia, interpersonálne vzťahy príp.

Koncept Kvality Života

Kvalita života predstavuje koncept, ktorý v súčasnosti odráža záujem odborníkov pomáhajúcich profesií o dobre prežitý život klientov v daných podmienkach v súčinnosti s ich obmedzeniami. Odhliadnúc od pomerného počtu definícií na začiatok je potrebné objasnenie pojmu ,,kvalita“. Na základe voľnej interpretácie latinského slova ,,qualis“ (aký?) je možnosť chápať kvalitu života ako to, čím sa vyznačuje život jednotlivca v porovnaní so životom iných jednotlivcov. (Kováč, 2004) V odbornej literatúre sa uvedenému pojmu pridávajú aj komplikovanejšie a komplexnejšie vymedzenia a uvažovania nad rôznymi aspektmi tohto fenoménu. Čornaničová (2007 s.

Hľadiská Kvality Života

A) Sociologicko-ekonomické: zameriavajú sa na materiálne podmienky života spoločnosti, spoločenských skupín, regiónov, rodiny a domácnosti jednotlivca, ich základom je výpočet určitých parametrov životnej úrovne, životného štandardu a spôsobu života sledovaných subjektov.

B) Psychologické: vychádzajú z teórie pociťovania kvality života ako subjektívnej individuálnej spokojnosti resp. nespokojnosti v vlastným životom a jeho jednotlivými oblasťami na základe vlastných predstáv, očakávaní a presvedčení. Subjektívna percepcia v sebe zahŕňa podmienky, okolnosti a sociálne vzťahy, v ktorých človek svoj život prežíva.

C) Aplikačné s akcentom na medicínsku a sociálnu oblasť: sú primárne zamerané na manažment intervencie v konkrétnych krízových zdravotných, či sociálnych situáciách jednotlivca a rodiny a na meranie dosiahnutých výsledkov. Dôraz kladieme hlavne na praktické možnosti a oblasti podpory kvality života klienta, nachádzajúceho sa v konkrétnej životnej situácií.

D) Syntetizujúce - teoretické i praktické. Určujú akýsi syntetizujúci model kvality života, ktorý vychádza z predpokladu, že na kvalite života sa podieľajú oblasti kvality života, ako aj vnútorné komponenty v každej z uvedených oblastí.

Tokárová (2002) vymedzuje kvalitu života ako ,,komplexnú kategóriu, ktorá v sebe obsahuje sociálne, biologické, psychologické podmienky života a jej ukazovateľmi sú: fyzická pohoda, materiálna pohoda a kvalita medziľudských vzťahov, sociálne a občianske aktivity, osobnostný rozvoj, sebarealizácia, rekreácia'. „Odrazom kvality života je celková životná spokojnosť, ktorá je výsledkom vzťahov človeka k svojmu prostrediu“ (Frk, 2002 s. 436). Definovať kvalitu života ľudí vo vyššom veku, stanoviť jej indikátory a riešiť jej teoreticko-praktické otázky je úlohou interdisciplinárnych odvetví. Riešenie tohto aspektu si preto vyžaduje syntézu viacerých hľadísk, mnohých poznatkov a vedeckých prístupov rôznych vedných disciplín. Práve na základe týchto skutočností zohráva teória sociálnej práce veľmi významnú úlohu. Výskum sociálnych indikátorov a životnej pohody predovšetkým v oblasti práce, rodinného života a voľnočasových aktivít bol podmienený vznikom sociálneho štátu. Na hodnotenie a meranie kvality života občana Džuka (2004) zostavil hlavné dimenzie a to: a) objektívne životné podmienky, b) subjektívnu prosperitu a spokojnosť, c) osobné hodnoty a ašpirácie. V uvedených dimenziách sleduje psychickú, materiálnu, sociálnu a emocionálnu stránku života, rozvoj a aktivity. Obsahová náplň ukazovateľov sa získava buď výpoveďami respondentov (subjektívne postoje, hodnotenia) alebo využitím objektívnych údajov (zozbieraných rôznymi inštitúciami). Kategórie, na základe ktorých sa sociálne indikátory združujú sa nazývajú životné domény, pričom parametre týchto domén sa určujú induktívne alebo deduktívne, sú potvrdené na základe teórie a následne testované alebo empiricky objavené a spojené s teóriou. Zatura, Goodheart (In: Oliver et al., 1996) vyzdvihli užitočnosť merania kvality života pre oblasť spoločenského prostredia. Na základe ich názorov dobrý život určujú spoločenské normy, zákony a spôsoby ktoré pomáhajú kvalitu života dosiahnúť a udržať. Sociálne indikátory definujú ako sociálne faktory, ktoré usmerňujú správanie jednotlivca a sú aspektom na vyhodnotenie toho kde sme a kam smerujeme s ohľadom na naše hodnoty a ciele. Pri hľadaní aspektov kvality života u seniorov musíme brať do úvahy, že najdôležitejšími faktormi sú jej indikátory resp. ukazovatele. Rozumieme nimi určité kvalitatívno-kvantitatívne charakteristiky sociálnych procesov, ktoré obsahujú jednotlivé aspekty sociálneho rozvoja jednotlivcov alebo spoločenských skupín. Súhlasíme s tvrdením Hrozenskej (2008) v tom, že kvalitu života jednotlivca nemožno určovať nezávisle od neho. Objektívny opis životných podmienok, fungovanie človeka a jeho zdravotný stav sú dôležité, ale nie postačujúce. Ak chceme kvalitu života brať ako meradlo vzťahujúce sa na človeka ako indivídum, treba brať do úvahy aj subjektívny aspekt so všetkými komplikáciami, ktoré sú sociálnym zdravím človeka.

Modely Kvality Života

• Lenhartov model kvality života - pokrýva osobnú spokojnosť, funkčný stav, zdroje i možnosti, ktorými disponuje.

• Bigelow model - zdôrazňuje, že vnímanie kvality života presahuje klinický prístup, ktorý meria hladinu psychických schopností (napr. prežívanie, kognitívne procesy) tým, že zahŕňa schopnosť odpovedať na výzvy okolia.

• Dvojdimenzionálny model komfortu - tento pojem Hrozenská (2008) vysvetľuje slovami Kolcabu, ktorý zavádza pojem komfort ako pozitívne kritérium ošetrovateľskej starostlivosti. Komfort znamená pre Kolcabu uspokojovanie základných ľudských potrieb, úľavu, pohodlie a transcedencie vyplývajúce z konkrétnej zdravotnej situácie.

• Trojdimenzionálny model na meranie výsledkov v rehabilitácii - autorka odkazuje na Testu a kol., ktorí zaviedli v súvislosti s kvalitou života ako kritérium pre účely terapeutického rozhodovania a plánovania starostlivosti termín, ktorý zahŕňa rôzne oblasti spojené s fyzickým, funkčným, psychologickým a sociálnym zdravím človeka.

Kováč dodáva, že „pojem kvalita života je multi-úrovňový a multi-dimenzionálny fenomén, v ktorom prevláda viac-menej integratívny prístup.“ (Kováč, 2003 s. Avšak model kvality života nemožno objasniť iba so sociálneho hľadiska, pretože kvalita života závisí od najrozličnejších faktorov a hľadania individuálnych hodnôt v živote človeka. Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization) definovala kvalitu života tým ako človek vníma svoje postavenie v živote v kontexte kultúry, v ktorej žije vo vzťahu ku svojim cieľom, očakávaniam, životnému štýlu a záujmom.“ (WHO, 1996) vytvorila na začiatku deväťdesiatych rokov skupinu WHOQOL (World Health Organization Duality of Life Group) a vytvorila štandardizované dotazníky pre meranie kvality života. WHO teda nielenže definovala kvalitu života, ale vyvinula dotazníky v základnej i modifikovanej podobe na meranie kvality života seniorov.

#

tags: #spokojnosť #seniorov #v #zariadeniach #pre #seniorov