Spolkový sociálny súd Nemecko: Pilier sociálneho štátu v Nemecku

Spolkový sociálny súd (Bundessozialgericht, BSG) je jedným z piatich najvyšších súdov v Nemecku. Ako kasačný súd je najvyššou inštanciou v oblasti sociálneho práva. Jeho úlohou je zabezpečovať jednotný výklad a aplikáciu sociálneho práva v celom Nemecku.

Princípy nemeckého právneho systému

Nemecký právny systém je založený na princípe parlamentarizmu s kancelárskym princípom, ktorý posilňuje právomoci kancelára (predsedu vlády). Najvyššie štátne orgány v Nemecku sú:

1. Spolkový snem (Bundestag, parlament)
2. Spolková rada (Bundesrat)
3. Spolková vláda (Bundesregierung)
4. Spolkový prezident (Bundespräsident)
5. Spolkový ústavný súd (Bundesverfassungsgericht)

Úloha a funkcia Spolkového sociálneho súdu

Spolkový sociálny súd sa zaoberá odvolaniami proti rozhodnutiam nižších sociálnych súdov. Rozhoduje o právnych otázkach zásadného významu, ktoré presahujú rámec jednotlivých prípadov. Týmto spôsobom prispieva k rozvoju a spresňovaniu sociálneho práva.

Oblasti pôsobnosti Spolkového sociálneho súdu:

• Sociálne poistenie: Rozhoduje o sporoch týkajúcich sa nemocenského, dôchodkového, úrazového a poistenia v nezamestnanosti.
• Sociálna pomoc: Zaoberá sa dávkami v hmotnej núdzi, príspevkami na bývanie a inými formami sociálnej pomoci.
• Práva zdravotne postihnutých osôb: Rozhoduje o otázkach invalidných dôchodkov, kompenzácií a iných právach zdravotne postihnutých osôb.

Sociálny systém v Nemecku pod drobnohľadom

Nemecko má rozsiahly systém sociálneho zabezpečenia, ktorého cieľom je chrániť občanov pred sociálnymi rizikami a zabezpečiť im dôstojnú životnú úroveň. Tento systém je financovaný z príspevkov zamestnancov, zamestnávateľov a zo štátneho rozpočtu.

Kritika sociálneho systému:

Napriek rozsiahlemu sociálnemu systému sa v Nemecku objavujú aj kritické hlasy. Niektorí experti tvrdia, že systém nemotivuje k hľadaniu zamestnania a že rodiny, kde nikto nepracuje, majú vďaka rôznym príspevkom často vyššie príjmy ako ľudia s nízkou mzdou. Podľa Spolkovej agentúry pre prácu takmer 1,2 milióna poberateľov sociálnych dávok, ktorí by sa mohli zamestnať, ešte nikdy nepracovalo.

Prečítajte si tiež: e-Kasa v kontexte práva

Snahy o reformu:

Vláda sa snaží reformovať sociálny systém tak, aby motivoval ľudí k hľadaniu zamestnania a zároveň zabezpečil existenčné minimum pre tých, ktorí sa ocitnú v núdzi. Reforma by mala ľuďom v núdzi poskytovať existenčné minimum, no zároveň by od nich vyžadovala, aby si aktívne hľadali zamestnanie.

Spolkový ústavný súd a jeho ochrana

Spolkový ústavný súd (Bundesverfassungsgericht) je najvyšším súdom v Nemecku, ktorý kontroluje, či sú právne nariadenia v súlade s ústavou. Rozhoduje tiež o sťažnostiach týkajúcich sa dodržiavania ústavy.

Ochrana ústavného súdu:

Nemecko sa snaží chrániť Spolkový ústavný súd pred extrémistickými vplyvmi a zabezpečiť jeho nezávislosť. Spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann uviedol, že ústavná zmena je reakciou aj na vývoj v Maďarsku a v Poľsku. Zanesené do základného zákona budú tiež funkčné obdobie sudcov (12 rokov) a ich maximálna veková hranica (68 rokov) a to, že verdikty ústavného súdu sú záväzné.

Sociálne dávky pre občanov EÚ

Súdny dvor Európskej únie sa zaoberal otázkou sociálnych dávok pre občanov EÚ v Nemecku. Rozhodol, že členský štát môže vylúčiť z poskytovania určitých nepríspevkových sociálnych dávok občanov Únie, ktorí prišli na jeho územie s cieľom nájsť si tam zamestnanie. Cudzinci, ktorí prichádzajú do Nemecka s cieľom získať sociálnu pomoc alebo cudzinci, ktorých právo na pobyt je odôvodnené len hľadaním zamestnania, nemôžu získať nemecké základné dávky („Grundsicherung“).

Prípad Alimanovic:

Súdny dvor sa zaoberal prípadom švédskej štátnej príslušníčky, pani Alimanovicovej, a jej detí, ktorí žiadali o sociálne dávky v Nemecku. Súdny dvor konštatoval, že dotknuté dávky majú za cieľ zabezpečiť základné životné potreby osôb, ktoré si nevedia zabezpečiť svoje existenčné minimum, pričom sú predmetom nepríspevkového financovania prostredníctvom daní.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Politické diskusie o sociálnom systéme

Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) sa cez víkend na svojom zjazde uzniesla, že sa bude usilovať o začatie procesu zákazu strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). SPD na víkendovom zjazde prijala uznesenie, ktorým podporila ďalšie kroky na zistenie toho, či sú ciele AfD v rozpore s nemeckou ústavou. Žiadosť o zákaz strany môže v Nemecku podať vláda, Spolkový snem alebo Spolková rada, ktorá zastupuje záujmy jednotlivých spolkových krajín.

Historické precedensy:

V dejinách spolkovej republiky boli zakázané len dve strany, obe v 50. rokoch. V roku 1952 Ústavný súd zakázal Socialistickú ríšsku stranu (SRP), ktorá sa sama považovala za nástupkyňu nacistickej strany NSDAP. V roku 1956 potom bola zakázaná Komunistická strana Nemecka (KPD).

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

tags: #spolkový #sociálny #súd #Nemecko #čo #to