Spoločník s.r.o. a zodpovednosť za dlhy: Kedy ručíte za záväzky spoločnosti?

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je na Slovensku veľmi obľúbená forma podnikania. Mnoho podnikateľov sa mylne domnieva, že v prípade problémov s.r.o. neručia za jej záväzky osobným majetkom. Tento článok sa zameriava na objasnenie zodpovednosti spoločníka s.r.o. za dlhy spoločnosti a na situácie, kedy môže spoločník ručiť za záväzky s.r.o.

Kto je kto v s.r.o.?

Mnohí podnikatelia si dodnes mýlia základné pojmy: kto je konateľ, kto spoločník a kto vlastne nesie zodpovednosť, keď sa niečo pokazí? Je dôležité rozlišovať medzi spoločníkom a konateľom:

• Spoločník: Je majiteľom podielu v spoločnosti. Môže ich byť aj viac. Má vplyv cez hlasovanie na valnom zhromaždení, ale sám o sebe firmu neriadi. Zjednodušene povedané - spoločník je majiteľom firmy. Či už vlastní spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) iba jedna osoba alebo viacero osôb, tieto osoby sa stále označujú ako spoločník / spoločníci.

• Konateľ: Je osoba, ktorá firmu navonok riadi. Podpisuje zmluvy, komunikuje s úradmi, prijíma rozhodnutia. Je zapísaný v obchodnom registri ako štatutár, teda osoba, ktorá koná v mene firmy. Konateľ je osoba, ktorá koná v mene a na účet spoločnosti navonok, t. j. osoba, ktorá podpisuje zmluvy, uzatvára pracovnoprávne vzťahy, rozhoduje o vymáhaní pohľadávok a podobne.

V malých a stredných firmách sa tieto role často miešajú a jeden človek je majiteľ, spoločník aj konateľ. A práve vtedy vznikajú nejasnosti.

Prečítajte si tiež: Spoločník s.r.o. na predčasnom dôchodku

Základná zodpovednosť s.r.o. a spoločníka

Podľa Obchodného zákonníka platí, že spoločnosť s ručením obmedzeným ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Ak spoločník splatil celý svoj vklad, prakticky nezodpovedá za záväzky spoločnosti. Toto je základná zásada. Vaša s.r.o. je samostatným subjektom práv a povinností, ktorý si zodpovedá za vlastné záväzky. Nie je možné stotožňovať osobu spoločníka so samotnou spoločnosťou.

Kedy spoločník ručí za dlhy s.r.o.?

Napriek vyššie uvedenému existujú situácie, kedy spoločník s.r.o. môže ručiť za jej dlhy. Ide najmä o tieto prípady:

1. Nesplatenie vkladov do základného imania v plnej výške

Vklad do základného imania nemusíte ako spoločník splatiť okamžite v plnom rozsahu. Zákon spoločnostiam umožňuje, aby si podmienky a lehotu splatenia vkladov upravili podľa svojich potrieb. Dohoda ohľadom splácania je obmedzená len dvoma zásadnými zákonnými podmienkami. Prvou je, aby bol vklad splatený najneskôr do piatich rokov od vzniku spoločnosti (prípadne od vášho vstupu do nej alebo od prevzatia záväzku na nový vklad). Druhá spočíva v tom, že pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa na každý peňažný vklad musí splatiť aspoň 30 % s tým, že celková hodnota peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí byť minimálne 2 500,- EUR.

Postupné splácanie vkladu sa však neoplatí z jedného pádneho dôvodu. Ak je vklad splatený v plnej výške a táto skutočnosť je zároveň zapísaná do obchodného registra, spoločník za dlhy spoločnosti spravidla neručí. Pokiaľ ale k splateniu nedošlo, treba počítať s tým, že budete ručiť za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

2. Ak ste súčasne správcom vkladov, ručíte pri nepravdivom vyhlásení o ich splatení

Časti vkladov splatené pred zápisom spoločnosti do obchodného registra spravuje najčastejšie niektorý z budúcich spoločníkov, ktorého tým ostatní zakladatelia poverili v spoločenskej zmluve. Keďže sa k návrhu na zápis spoločnosti do registra nemusí dokladať potvrdenie banky o zložení vkladov na osobitnom účte, v praxi sa vklady často reálne ani neuhrádzajú. Ak správca vkladu formálne vyhlási, že splatené boli, je jeho vyhlásenie pre obchodný register dostačujúce.

Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov

Nepravdivé vyhlásenie sa mu však môže vypomstiť. Podľa zákon totiž platí, že ak správca uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než je splatená, ručí voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad, a to do výšky rozdielu skutočne splatenej sumy a sumy uvedenej vo vyhlásení. V rovnakej výške zároveň ručí voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká až splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.

3. Ste zároveň konateľom a porušením vašich povinností vznikla škoda

Ak vykonávate funkciu konateľa, musíte tak robiť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Zákon vám výslovne ukladá, aby:

• ste si v súvislosti s prijatím rozhodnutia zaobstarali a zohľadnili všetky dostupné informácie,
• ste zachovávali mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy či záujmy jej (ostatných) spoločníkov,
• ste pri výkone vašej pôsobnosti neuprednostňovali svoje záujmy, či záujmy len niektorých spoločníkov spoločnosti alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

V prípade, že vyššie uvedené (alebo akékoľvek iné) povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti porušíte, budete musieť zo svojho nahradiť škodu, ktorú ste tým spoločnosti spôsobili. Za túto škodu nezodpovedáte, ak:

• preukážete, že vznikla napriek tomu, že vy ste postupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konáte v záujme spoločnosti, alebo
• ak škoda vznikla v dôsledku vami vykonávaného rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré navyše nesmie byť v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti,
• nejde o porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

V súvislosti so vznikom vyššie uvedenej škody ale nemusíte mať problém len s ostatnými spoločníkmi spoločnosti, ale aj s jej veriteľmi. Aj títo totiž môžu voči vám uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet nárok spoločnosti na náhradu škody, ak nemôžu uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Pokiaľ bude na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatní voči vám nároky veriteľov správca konkurznej podstaty.

Dodajme, že zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením vašich povinností pri výkone funkcie konateľa vás nezbaví ani schválenie vášho konania dozornou radou spoločnosti či dohoda medzi vami a spoločnosťou, ktorá by uvedenú zodpovednosť vopred obmedzila alebo vylúčila.

Prečítajte si tiež: Cestovné náhrady spoločníka

4. Konateľ a povinnosť podať návrh na konkurz

Ak firma smeruje k úpadku, konateľ má povinnosť zvážiť riešenia - konkurz, reštrukturalizáciu alebo rokovanie s veriteľmi. Konateľ musí mať aktuálne informácie o finančnej situácii, likvidite a schopnosti plniť záväzky. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ak konateľ včas nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu, súd mu môže uložiť zmluvnú pokutu 12 500 €. Ide o priamu peňažnú sankciu voči konateľovi ako osobe, nezávisle od výšky škody či počtu veriteľov.

Ak konateľ poruší povinnosť podať návrh na konkurz a veritelia medzičasom utrpia škodu (napr. či sa snažil zakrývať úpadok), môže byť konateľ za túto škodu zodpovedný.

Ďalšie situácie, kedy môže konateľ ručiť osobne

• Ak napríklad konateľ podpíše zmluvu s vedomím, že firma už nie je schopná plniť, môže sa dopustiť zavinenia škody.
• Ak niekto koná za firmu, ktorá už bola zlikvidovaná alebo vymazaná z registra, nesie zodpovednosť osobne.
• Byť konateľom „iba na papieri“ nestačí. Viaceré súdy už potvrdili zodpovednosť tzv. bielych koní.

Ako sa vyhnúť problémom?

• Dôkladne si preverte spoločnosť pred vstupom: Pred tým ako vstúpite do už vzniknutej spoločnosti, preverte si v akej finančnej kondícií spoločnosť je, či nemá dlhy prípadne či voči nej nie je vedené trestné stíhanie. Ak kupujete obchodný podiel v spoločnosti za až príliš výhodnú sumu, je veľmi pravdepodobné, že spoločnosť má problémy a jej súčasný majiteľ sa jej snaží zbaviť.
• Majte aktuálne informácie: Konateľ musí mať aktuálne informácie o finančnej situácii, likvidite a schopnosti plniť záväzky.
• Vedenie účtovníctva: Aj keď si firma najme účtovníka, zodpovednosť za vedenie účtovníctva nesie konateľ. Musí zabezpečiť, že sú účtovné závierky riadne vyhotovené a podané.
• Odborná starostlivosť: Konateľ musí vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
• Konzultujte riziká vopred: V prípade problémov je lepšie konzultovať riziká vopred s odborníkom.

Vyplácanie odmeny spoločníkovi

Spoločník vie samozrejme dostať odmenu za určité plnenie - mzdu za závislú prácu, odmenu za výkon funkcie konateľa, podiel na zisku a pod. Ide o legálne cesty, z ktorých každá síce niečo stojí (tj dane či odvody na strane spoločníka či vyplácateľa), ale majú svoj právny rámec + pravidlá a sú teda “kóšer”.

Kríza a vyplácanie spoločníkovi

Eseročka sa občas môže dostať do 2 nesympatických režimov - režim “kríza” podľa Obchodného zákonníka alebo “predĺženie” podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (čo už v podstate znamená konkurz eseročky). V “kríze” sa na eseročku vzťahuje zákaz vrátenia vkladu a takým je aj poskytnutie takmer akéhokoľvek “plnenia bez primeraného protiplnenia” spoločníkovi. Teda napríklad aj prevod peňazí ako taký či prevod bez príslušnej ceny peňazí (tj bez úroku). Takto poskytnuté peniaze by mal od spoločníka vymáhať konateľ (áno, v jednoosobobých eseročkách ide samozrejme o nezmysel), no neskôr to môžu od neho vymáhať veritelia.

Dividendy

Eseročka musí skutočne predmetný rok uzavrieť, vykázať účtovný zisk, vyplatiť z neho všetko potrebné/povinné (rezervný fond, úhradu starých strát a pod.) a až vtedy má spoločník právo na dividendu. A to vlastne ešte predtým, než spoločník svoj dlh splatí tým či oným spôsobom.

Pôžička spoločníkovi od s.r.o.

Pohľadávka v zmysle poskytnuté peniaze fyzickej osobe totiž spĺňa definíciu pôžičky z Občianskeho zákonníka - zmluva o pôžičke nemusí mať totiž písomnú formu, stačí, že k právnemu úkonu došlo. Úrok síce nie je povinný, ale: keďže do hry vstupuje vzťah dvoch závislých osôb - spoločníka a “jeho” eseročky - úrok nemôže byť len tak hocijaký či nulový, ale trhový. Úrok je pri takto stanovenej výške účtovným aj daňovým nákladom eseročky a týmto by vec mala byť vyriešená. V opačnom prípade - teda ak sa pri poskytnutí pôžičky úrok nestanoví - mal by sa aspoň pripočítať k základu dane z príjmov a predsa zdaniť.

na strane eseročky - keďže poskytla plnenie závislej osobe a toto potrebuje byť ošetrené trhovou cenou.

a rovnako aj na strane spoločníka, ktorý pôžičku prijal, keďže úroková úľava je de facto zamestnanecký benefit. Aj spoločník sa na účely dane z príjmov považuje za zamestnanca a akékoľvek plnenie poskytnuté firmou-zamestnávateľom za výhodných podmienok sa na jeho strane zdaňuje. A to ako príjem zo závislej činnosti - čo znamená odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne zamestnávateľa i zamestnanca + preddavok na daň z príjmov, spolu cca 50%.

V prípade jednoosobových eseročiek však možno existuje hack, vďaka ktorému pohľadávka nemusí znamenať pôžičku a všetko spomenuté o úrokoch padá. V jednosobových eseročkách musí mať v zmysle Obchodného zákonníka každá zmluva medzi spoločníkom a “jeho” eseročkou písomnú formu. Ak teda taká neexistuje, podľa všetkého neexistuje ani právny vzťah. Súkromné plnenie spoločníka je de facto príjmom zo závislej činnosti. Daniari teda úplne v pohode a legálne môžu považovať súkromné peniaze či iné plnenie zaplatené firmou pre spoločníka-fyzickú osobu za jeho osobný príjem, a to nezdanený. Ešte raz: príjem spoločníka sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti, teda príjem akéhokoľvek iného zamestnanca a na daniach a odvodoch stojí cca 50%. Úplne ideálne a správne je súkromné plnenie takto dodaniť v mesačnej mzde a máte pokoj.

Riešenia pre spoločníka v problémoch

Existuje niekoľko spôsobov, ako môže spoločník riešiť situáciu, keď dlží svojej firme peniaze:

1. Vrátenie peňazí:

   • Ideálne. Spoločník teda zašle danú sumu zo svojho súkromného na firemný účet.
   • Teda do firemnej pokladnice. Hotovostné platby v prípade, ak minimálne jednou stranou obchodu je podnikateľ, sú však limitované - zatiaľ - sumou 5 000 EUR. Limit sa vzťahuje na celý právny úkon: ak teda celkový dlh spoločníka presahuje 5 000 EUR, nesmie byť hotovostne vrátená žiadna jeho časť, napr. 1 000 EUR, 2 000 EUR a pod. Rovnako si myslím, že hotovostné vrátenie dlhu spoločníka do pokladnice neodporuje zákazu poskytnutia hotovostného úveru plynúceho z Obchodného zákonníka. Pokladnica v eseročke je takou večnou témou. Takéto vrátenia môžu jej účtovný stav navyšovať donekonečna, minimálne v nesúlade so stavom reálnym. Tip k “vráteniu”: minimálne v prípadoch, ak si skutočne omylom spoločník zaplatil z firemných (teda nie jeho vlastných) peňazí nejaké súkromné plnenie, je vhodné takéto chybné platby ošetriť v účtovníctve eseročky ako mylné platby.

2. Započítanie dividendy: Možno najdôležitejším plnením, ktoré firma - aspoň raz za čas - vypláca svojim spoločníkom, je podiel na zisku, tj dividenda. Po zdanení na úrovni eseročky a splatení príspevku do rezervného fondu či úhrade starých strát môže firma za určitých podmienok vyplatiť časť zvyšného účtovného zisku aktuálneho roka či rokov minulých samotným spoločníkom - ako osobám, ktoré za týmto účelom eseročku založili a sú teda konečnými užívateľmi tejto konečnej výhody. No a samotné rozdelenie časti zisku resp. “pridelenie” dividendy na základe rozhodnutia valného zhromaždenia či rozhodnutia jediného spoločníka v stanovenej sume je záväzkom voči spoločníkovi. Záväzok je podľa Obchodného zákonníka možné započítať s pohľadávkou voči spoločníkovi a týmto do veľkej miery povinnosť “vrátenia” dlhu odpadá. Pozor, dôležitá pikoška: nielen vyplatenie dividendy v peniazoch podlieha 7%-nému zdaneniu na strane spoločníka, ale aj samotný zápočet.

3. Úhrada firemných výdavkov spoločníkom: spoločník čosi za firmu uhradil - nemal po ruke inú, než súkromnú kartu a uhradil tak občas nákup pohonných hmôt, kúpu počítača či čistiacich prostriedkov do kancelárie. Takéto chybné platby môže spoločník - podobne ako pohľadávky- hneď zinkasovať z firemného účtu a rovnako sa môžu neriešené kumulovať.

4. Predaj majetku spoločníka firme: Eseročka nemusí svoj dlhodobý odpisovaný či neodpisovaný majetok kupovať len z predajní či e-shopov. Niečo môže kúpiť aj od samotného spoločníka, najmä v prípade rozbehu eseročky. Neexistuje dôvod, prečo by začínajúca firma nemohla kúpiť pár kusov kancelárskeho nábytku, počítač, telefón, monitor či ojazdené auto od svojho zakladateľa, ktorý ich používal dovtedy. Skôr existuje dôvod, aby tak urobila: eseročka si môže uplatniť v účtovných aj daňových nákladoch súvisiace služby, servis či spotrebný materiál iba v prípade, ak nejaký ten predmetný majetok eviduje. Ak spoločník predá svojej eseročke starší majetok, v prípade, ak ho ako SZČO dovtedy nemal v obchodnom majetku (tj neuplatnil si jeho kúpu v daňových nákladoch živnostníka či inej SZČO), predaj nezdaňuje, je oslobodený. Naopak, eseročka si daný počítač, stroj či auto vie uplatniť v daňových nákladoch bez ohľadu na oslobodenie na strane predajcu. A teda ak eseročka dlží na základe kúpnej zmluvy za pár kusov majetku svojmu spoločníkovi napr. 12 000 EUR a spoločník zároveň dlží tejto firme napr. 12 000 EUR, záväzok je opäť možné s pohľadávkou započítať.

5. Pracovné cesty spoločníka: Spoločník môže pre vlastnú eseročku vykonávať aj vykazovať pracovné cesty - samozrejme reálne a samozrejme za účelom vykonávania biznisu, tj reálnych zákaziek, obchodov, vzdelávania a pod. Z tohto titulu mu firma dlží cestovné náhrady - za prípadné použitie vlastného auta (amortizácia + spotreba pohonných hmôt), za prípadné iné cestovné platené zo spoločníkovho vrecka, za ubytovanie a iné plnenia platené zo spoločníkovho vrecka či nedokladované zákonné stravné (ľudovo “diéty”). Aj takéto náhrady sa môžu v agende eseročky dlhodobo kumulovať a neskôr “zlikvidovať” formou zápočtu s pohľadávkami voči spoločníkovi.

6. Nevyplatené mzdy/odmeny konateľa: Napadajú ma nevyplatené mzdy resp. odmeny konateľa - ak sa teda spoločník vo vlastnej eseročke zamestnal na pracovný pomer, resp. na o čosi štíhlejšiu zmluvu o výkone funkcie konateľa.

7. Zníženie základného imania: Základné imanie je tvorené prioritne vkladmi spoločníkov, počas života spoločnosti je ho však možné zvýšiť aj z interných zdrojov firmy - okrem iného zo starých účtovných ziskov, doteraz nevyplatených spoločníkom. A pri jeho neskoršom znížení vzniká na prvom mieste záväzok voči spoločníkom, na druhom sa “deje”” jeho úhrada resp. zápočet. ak bolo základné imanie zvýšenie z nerozdeleného zisku a ide o zisky dosiahnuté za roky 2004 až 2016, suma pripadajúca na tento vklad sa pri jeho znížení a následnej výplate spoločníkom nezdaňuje. ak bolo základné imanie zvýšenie z nerozdeleného zisku a ide o zisky dosiahnuté za roky 2017 a neskôr, suma pripadajúca na tento vklad sa pri jeho znížení a následnej výplate spoločníkom-fyzickým osobám zdaňuje zrážkovou daňou. A to aj pri výplate a rovnako aj pri zápočte s prípadným pohľadávkami voči spoločníkovi. Sadzba: buď 7% alebo 10%. Závisí totiž od roku, za ktorý bol zisk dosiahnutý.

8. Kapitálový fond: Vklad do kapitálového fondu existoval dlhé roky iba v účtovníctve bez právneho základu, od r. kapitálový fond je možné nielen tvoriť, ale z neho aj vyberať. možnosť tvorby kapitálového fondu musí byť zakotvená v spoločenskej zmluve/zakladateľskej listine, o jeho tvorbe musí rozhodnúť valné zhromaždenie resp. rovnako musí valné zhromaždenie/spoločník rozhodnúť aj o neskoršom výbere vkladu. Pri výbere je navyše potrebné strpieť aj oznámenie v Obchodnom vestníku 60 dní pred samotným vyplatením - aby boli informovaní veritelia spoločnosti a overili si, či im firma ako prioritným veriteľom niečo nedlží. Výber z fondov je možný iba v prípade, že sa tak firma nedostane do režimu “kríza” resp. pozor, zložitejší model: okrem výplaty spoločníkovi/vkladateľovi teda “výberu” možno prostriedky kapitálového fondu použiť aj na zvýšenie základného imania. Ak však neskôr dôjde k zníženiu, suma zníženia sa už na strane spoločníka zdaňuje.

Smrť spoločníka a dedenie obchodného podielu

Čo sa stane so spoločnosťou, ak spoločník zomrie? Na rozdiel od živnosti, kde smrť živnostníka znamená ukončenie živnosti, smrť spoločníka nemá za následok zánik s. r. o. Smrťou spoločníka sa obchodný podiel v eseročke dedí podľa Obchodného zákonníka.

Ak existuje závet, novým spoločníkom s. r. o. nadobudne obchodný podiel a stane sa novým spoločníkom s. r. o. osoba určená v závete. Ak závet neexistuje, dedičmi zo zákona sú v tzv. prvej skupine manželka a deti.

Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa (spoločníka s.r.o.) do výšky svojho dedičského podielu.

tags: #spoločník #sro #zodpovednosť #za #dlhy