
Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov so sebou prináša množstvo práv a povinností, ktoré je potrebné dôkladne poznať. Jednou z oblastí, ktorá môže spôsobovať nejasnosti a problémy, je definícia a správa spoločných nebytových priestorov. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na túto problematiku, vychádzajúc zo slovenskej legislatívy a praktických skúseností.
Na Slovensku existuje množstvo bytových domov, kde sa stretávame s rôznymi formami vlastníctva a užívania priestorov. Častým problémom je nejasné definovanie spoločných nebytových priestorov, čo môže viesť k sporom medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.
Typickým príkladom je situácia, keď bytový dom využíva vlastnú kotolňu na vykurovanie, avšak táto kotolňa nie je súčasťou spoločných zariadení v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „BytZ“). V praxi sa stáva, že stavebný úrad na návrh stavebníka skolauduje kotolňu ako nebytový priestor vo vlastníctve stavebníka, a to nielen ako nebytový priestor, ale aj ako technické zariadenie.
Podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov však tieto priestory môžu byť skolaudované ako spoločné, avšak kotolňu ako zariadenie si vlastníci bytov a nebytových priestorov pri ich kúpe opomenuli skontrolovať vo svojich zmluvách. Častokrát sa stane, že vlastníci bytov a nebytových priestorov až neskôr s hrôzou zistia, že „ich“ kotolňa vlastne nie je ich. Často to býva pri ponuke developera na odkúpenie nebytového priestoru, v ktorom sa nachádza technológia kotolne a „vlastník“ zariadenia, prípadne aj nebytového priestoru, im predstaví možnosť voľby prenájmu alebo predaja tohto priestoru inej osobe.
Riešenie takejto situácie je zložité, ale nie nemožné. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome majú niekoľko možností:
Prečítajte si tiež: Hospodárenie Spoločného obecného úradu Golianovo
K otázke vlastníctva nebytového priestoru je potrebné poukázať na ustanovenie § 4 ods. 1 BytZ, ktorý hovorí, že "bytom alebo nebytovým priestorom v dome sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na bývanie alebo na iné účely ako na bývanie".
Dôležité je zdôrazniť, že spoločné zariadenie nemôže byť (na rozdiel) od pozemku v podielovom spoluvlastníctve len určitej skupiny vlastníkov v dome. Oproti pozemku, pri ktorom platí ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., v zmysle ktorého „stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku“, čo však v prípade spoločných zariadení domu neplatí.
Ponuka developera ako vlastníka kotolne na odkúpenie vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dotknutom dome alebo jeho individuálny návrh v podobe predaja alebo prenájmu tretej osobe, nie je vôbec zriedkavým postupom pri vyjednávaní o budúcnosti výroby tepla pre bytový dom.
Vychádzajúc však z aplikačnej praxe a zo zápisov na listoch vlastníctva, pri ktorých v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) platí, že „údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak“, je vlastníctvo kotolne ako priestoru v prospech tretej osoby nespochybniteľné.
Napriek tomuto tvrdeniu je vzhľadom na vyššie uvedené, možné tvrdiť, že ust. § 123 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka Zb., v zmysle ktorého “je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním“, oprávňuje vlastníka voľne s predmetom vlastníckeho práva nakladať, t. z. okrem iného predať či prenajať.
Prečítajte si tiež: Spoločný Sociálny Úrad: Kontext a Význam
Záverom sa javí ako najvhodnejšie riešenie preskúmanie projektovej dokumentácie a projektu skutočného vyhotovenia. V prípade ich súladu by sme navrhovali pristúpiť k odkúpeniu nebytového priestoru spolu s technológiou kotolne všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov s následnou zmenou spoluvlastníckych podielov. Tým by sa dala definitívna bodka za neistou budúcnosťou výroby tepla pre bytový dom a obavy z možných zvýšených nákladov za teplo by úplne zmizli.
Pri kúpe bytu alebo nebytového priestoru je nevyhnutné dôkladne skontrolovať zmluvy a projektovú dokumentáciu, aby sa predišlo budúcim problémom s vlastníctvom spoločných priestorov.
V súvislosti s reformou stavebnej legislatívy nadobudla novela zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinnosť dňa 1. apríla 2023. Táto novela prináša zmeny v pojmoch a definíciách, ktoré je potrebné poznať.
Cieľom novely je predovšetkým zjednodušenie a sprehľadnenie právnej úpravy rozhodovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj odstránenie niektorých výkladových problémov súvisiacich so správou bytového domu obomi zákonnými formami (správca a spoločenstvo vlastníkov).
Novela umožňuje vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov v dome hlasovať nielen na hlasovacej listine, ale aj prostredníctvom elektronických prostriedkov (napr. elektronická pošta). Elektronické hlasovanie sa uskutoční vtedy, ak o takýto spôsob hlasovania prejaví vlastník bytu alebo nebytového priestoru záujem.
Prečítajte si tiež: Všetko o príspevkoch a podmienkach stavebného úradu Mojmírovce
Novelou došlo k vypusteniu ustanovenia o povinnej náležitosti plnej moci („Súčasťou plnomocenstva musí byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o plnomocenstvo na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.“), ktorou je príkaz na hlasovanie. Od 1. januára 2025 však bude otázka rozsahu oprávnení vyplývajúcich z takejto plnej moci ponechaná výlučne na úpravu zmluvného zastúpenia v zákone č. 40/1964 Zb.
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje aj obmedzenia pre vlastníkov, ktorí neplatia svoje povinnosti.
Správca domu má oprávnenie vymáhať vzniknuté nedoplatky (§ 8b ods. 1 písm. e) BytZ).
Správca alebo spoločenstvo má oprávnenie zverejňovať zoznam vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú úhrnnú výšku nedoplatkov na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na úhradách za plnenie aspoň vo výške trojnásobku ich aktuálneho mesačného určenia (§ 9 ods. 3 BytZ).
Je potrebné rozlišovať medzi príslušenstvom bytu, ktoré je s bytom spojené vlastným uzavretím (má spoločný vchod) a príslušenstvom bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia (napr. pivnica, sklad mimo bytu).
Príslušenstvom bytu sú podľa OZ vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Vedľajšie miestnosti sú neobytné miestnosti v byte. Keďže sú pod spoločným uzavretím sú súčasťou bytu. Vedľajšie priestory sú neobytné miestnosti, ktoré sú mimo bytu.
Novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zaviedla nové pojmy, ktoré je dôležité poznať.
Garážou v dome sa rozumie nebytový priestor v dome, ktorý je podľa rozhodnutia stavebného úradu určený na odstavenie a parkovanie vozidiel.
Garážovým stojiskom sa rozumie plošne vymedzená časť garáže v dome; garážové stojisko nie je samostatným nebytovým priestorom.
Skladovým priestorom sa rozumie časť nebytového priestoru v dome určeného podľa rozhodnutia stavebného úradu na skladovanie, ktorá je fyzicky oddelená od ostatných častí tohto nebytového priestoru, ak nejde o príslušenstvo bytu.
Novela zákona priniesla aj zmeny v náležitostiach zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome.
Vypustením § 5 ods. 1 písm. f) sa odstránila obligatórna náležitosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome. Konkrétne sa odstránila obsahová náležitosť v podobe zistenia technického stavu bytu alebo nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada.
Vyhlásenie o nedoplatkoch sa nahrádza „potvrdením o nedoplatkoch“ (§ 5 ods. 2 BytZ). Potvrdenie nadobúda týmto spôsobom pozitívny charakter a musí byť štylizované tak, aby sa ním neobchádzal účel jeho vydania.
Novela rozširuje možnosť vydať potvrdenie o nedoplatkoch, ktoré (ne)viaznu nielen na byte, ale aj na nebytovom v priestore v dome.
Spoločnými zariadeniami domu sa na účely zákona 182/1993 Z.z. rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu.
V prípade, že schôdza vlastníkov nerozhodne na svojej schôdzi o inom spôsobe užívania toho-ktorého spoločného priestoru ako napr. prenájom fyzickej alebo právnickej osobe za odplatu, ktorá je príjmom FO domu.
V prípade, že niektorý vlastník užíva spoločný priestor v rozpore s týmito pravidlami /má v danom priestore uskladnené staré nepotrebné veci, svoje veci, má ako jediný kľúč a prístup/ t.j. žiada sa, aby upustil od takéhoto konania a v čo najkratšom čase uvoľnil takto neoprávnene zabraté priestory.
Nie je jedno, či spoločný nebytový priestor prenajímate vlastníkovi bytu v danom bytovom dome, alebo ho prenajímate niekomu úplne cudziemu.
Ak o užívanie spoločného nebytového priestoru v zmysle citovaného ustanovenia zákona prejaví záujem niektorý vlastník bytu alebo nebytového priestoru len na účely uskladnenia nábytku alebo čohokoľvek (samozrejme, nie motoriek a pneumatík - aby to bolo v súlade s požiarnou bezpečnosťou), teda nie na podnikanie, potom už ide o „výpožičku“.
Podmienky výpožičky určia vlastníci rozhodnutím na schôdzi/zhromaždení alebo písomným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle citovaného ustanovenia § 14b ods. 1 písm. p) zákona, vrátane výšky finančnej náhrady za výpožičku. Finančná náhrada za výpožičku je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu rozhodnúť, že právo výlučne užívať nové spoločné časti domu, nové spoločné zariadenia domu alebo nové príslušenstvo majú len niektorí vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.