Spolupráca sociálneho pracovníka v zdravotníctve: Náplň práce a jej špecifiká

Sociálna práca v zdravotníctve zohráva kľúčovú úlohu v komplexnej starostlivosti o pacienta. Cieľom je poskytnúť oporu, podporu a sprevádzanie ľuďom, ktorých životné možnosti sú v dôsledku choroby obmedzené. Táto práca sa zameriava na zlepšenie ich životných podmienok a riešenie problémov, ktoré sa často objavujú práve v zdravotníckych zariadeniach.

Špecifiká sociálnej práce v zdravotníctve

Práca sociálneho pracovníka v zdravotníctve má svoje špecifiká, ktoré ju odlišujú od sociálnej práce v iných oblastiach.

Cieľ a poslanie

Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený. Dôležité je, že práve v zdravotníckom zariadení sa často objavujú skryté problémy, ako týranie a zanedbávanie detí, nevyhovujúce sociálne prostredie, závislosť na alkohole a drogách a podobne.

Holistický prístup

Sociálny pracovník v zdravotníctve vychádza vo svojej práci z holistického modelu chápania človeka ako bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti. To znamená, že pri riešení problémov klienta berie do úvahy všetky aspekty jeho života.

Oblasti pomoci

Pomoc sociálneho pracovníka má spravidla charakter sociálnej agendy, sociálno-právneho poradenstva a sprostredkovania. Patria sem žiadosti o umiestnenie do iných zariadení a kontaktovanie iných inštitúcií. V závislosti od vzdelania a výcviku sociálneho pracovníka a jeho pozície v multidisciplinárnom tíme, jeho činnosť nemusí mať len administratívny charakter. Napríklad na psychiatrických oddeleniach môže sociálny pracovník s relevantným výcvikom v psychoterapii pôsobiť ako ko-terapeut alebo terapeut, koordinovať dobrovoľnícke aktivity alebo pôsobiť ako case manager.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce

Právne postavenie

Nepriaznivý pre sociálnych pracovníkov v zdravotníctve je fakt, že ich pozícia doteraz nemá vytvorený právny status. Chýba presné vymedzenie kompetencií sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach a nie sú pre nich vytvorené miesta s príslušným platovým zaradením. Pre doriešenie právneho postavenia sociálneho pracovníka v zdravotníctve je nutné formulovať právne začlenenie pracovnej pozície zdravotne sociálneho pracovníka (sociálny pracovník v zdravotníctve) do kategórie iných zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním novelizáciou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a taktiež legislatívne zadefinovať sociálnu starostlivosť o pacienta ako súčasť multidisciplinárneho prístupu k chorému alebo ranenému pacientovi a ich dôsledkami na sociálne prostredie.

Kvalifikačné predpoklady pre výkon sociálnej práce

Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému každej vyspelej krajiny.

Vzdelanie a skúsenosti

Sociálny pracovník by mal spĺňať určité kvalifikačné štandardy:

• Vysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa v odbore sociálna práca.
• Praktické skúsenosti, aspoň v rámci praktickej prípravy študentov v procese vzdelávania.

Kompetencie

Už od začiatku formovania sociálnej práce ako profesie je viditeľné úsilie o stanovenie kompetencií sociálnych pracovníkov. Byť kompetentným v sociálnej práci znamená, že sociálny pracovník disponuje určitými právomocami pre konkrétny okruh svojej pôsobnosti. Kompetentne konať znamená konať na základe a v zmysle týchto právomocí, so znalosťou problematiky a so zodpovednosťou za vlastné konanie. Zmyslom profesionálnej prípravy sociálnych pracovníkov (t.j. vzdelávania na všetkých stupňoch a vo všetkých formách), sa tak okrem odovzdania sumáru informácií študentom stáva aj ich príprava na čo najkvalitnejšie zvládnutie profesionálnych kompetencií viažucich sa k výkonu profesie sociálna práca.

Znalosti

Sociálny pracovník v zdravotníctve má nepochybne svoje nezastupiteľné miesto. Rieši špecifické úlohy podľa typu zdravotníckeho zariadenia, typu oddelenia, počtu pacientov atď. Musí mať vedomosti z:

Prečítajte si tiež: Prínosy spolupráce školy a domova dôchodcov

• medicíny (základné odborné termíny, charakteristiky chorôb, význam psychologických, sociálnych a somatických faktorov),
• psychológie, psychoterapie, patopsychológie, psychiatrie,
• zdravotníckej etiky,
• sociológie,
• sociálnej a zdravotnej politiky,
• pedagogiky, andragogiky,
• ošetrovateľstva,
• práva a legislatívy,
• výpočtovej techniky, informačných technológií.

Náročnosť a ocenenie

Práca sociálnych pracovníkov je náročná, veľmi zaujímavá, ale nie vždy docenená. Od pracovníka sa vyžaduje zodpovedný a ľudský prístup, osobné nasadenie, flexibilitu a v určitom zmysle i oddanosť svojmu povolaniu. Úspechy v tejto oblasti často nie sú viditeľné ihneď, predchádza im dlhodobá, mravčia práca sociálnych pracovníkov.

Osobnostné predpoklady pre výkon sociálnej práce

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností.

Ľudský prístup

Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu. Sociálny pracovník by mal mať vlastnosti zrelej osobnosti, medzi ktoré patrí citová stabilita, životný optimizmus a životné skúsenosti, ktoré mu pomáhajú reagovať, zvládať a prekonávať zaťaženie prameniace z náročnosti povolania.

Komunikačné zručnosti

Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom.

Skúsenosti a citlivosť

Sociálny pracovník v zdravotníctve využije skúsenosti s individuálnou, rodinnou a skupinovou prácou. Pri riešení problémov klienta/pacienta si musíme uvedomiť, že vzťah klienta k jeho chorobe nezávisí len od jeho osobnosti, ale aj od rodinného zázemia, a od etnických i kultúrnych tradícií.

Prečítajte si tiež: Metódy sociálnej rehabilitácie seniorov

Riešenie konfliktov a etika

Tímová práca je častokrát náročná a môže viesť ku konfliktom. Sociálny pracovník by mal mať schopnosti znášať konflikty a vedieť ich riešiť. V zdravotníctve všetci zainteresovaní vykonávajú svoju prácu v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných, preto hádam ani netreba zdôrazňovať, že práve tu stále viac vstupujú do popredia otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov. Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácii, ktoré o klientovi získal. S tým úzko súvisí skutočnosť, že okrem profesionálnych kompetencií získaných prostredníctvom rôznych foriem vzdelávania, sociálny pracovník musí disponovať komplexnou osobnostnou výbavou.

Osobnostné črty

Osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od:

• kvalitného vzdelania,
• sociálneho rozhľadu,
• integrovaného súhrnu povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery u ľudí),
• profesionálnych predpokladov a schopností,
• schopnosti komunikácie s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami.

Etapy práce sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy popísala tzv. americká škola.

Etapy práce

Sú to:

1. Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia).
2. Stanovenie sociálnej diagnózy.
3. Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci.
4. Intervencia a sociálna pomoc.
5. Ukončenie spolupráce (overovanie výsledkov).

Prvý kontakt s pacientom

Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť.

• Klient/pacient musí porozumieť poslaniu sociálneho pracovníka.
• Dôraz je kladený na rozhovor o predmete spolupráce, vrátane formálnej dohody o právach a povinnostiach zúčastnených.
• Dôležité je získať si dôveru klienta/pacienta.
• Pacienta je treba posudzovať ako súčasť jeho rodiny v celom doterajšom živote, nielen v čase rozvinutia choroby.
• Dôležité je, za akých okolností došlo k vzájomnému stretnutiu (či z iniciatívy sociálneho pracovníka alebo od klienta, prípadne na odporučenie iného zdravotníckeho pracovníka).
• Metóda - individuálny rozhovor.

Stanovenie sociálnej diagnózy

Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu:

• Kľúčové informácie o sociálnom probléme.
• Od najzákladnejších vecí k zložitejším, témy musia mať hierarchickú postupnosť, používa otvorené otázky.
• Správna anamnéza obsahuje dostatok informácií o klientovi, jeho osobnosti, rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch.
• Informácie o tom, ako choroba ovplyvnila život klienta a celej rodiny, ako ju prijali, kde hľadajú oporu.
• Obsah najzákladnejších informácií - identifikačné údaje, dôvod k intervencii (zjavný, alebo skrytý problém), rodinné pozadie, telesný stav, stupeň uspokojenia fyziologických potrieb, hygiena, intelekt a dosiahnuté vzdelanie, emocionálne prejavy, správanie, schopnosť riešiť problémy, zamestnanie a ekonomická situácia klienta, bývanie a bytové podmienky, dopravné prostriedky, stravovanie, osobné bezpečie, príbuzní klienta, sociálna opora, celkový dojem z klienta, všímať si pohľad do budúcnosti.

Pozor! hľadanie slovnej podpory, mlčanie, popieranie faktov, agresia, emotívne neúmerné správanie.

Metódy - rozhovor, počúvanie, parafrázovanie, pozorovanie, prispôsobenie sa jazyku klienta, analýza existujúcich dokumentov.

Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci

V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc.

• Plán práce je rozdelený do niekoľkých krokov.
• Mnohí klienti majú viac problémov naraz.
• Brať do úvahy dôležitosť a naliehavosť problémov a podľa toho postupovať:
  • Naliehavé problémy - plán krátkodobej pomoci.
  • Menej naliehavé - plán dlhodobej pomoci.
• S plánom oboznámiť aj ostatných členov zdravotníckeho tímu a pripojiť ho k terapeutickému plánu.
• Dohoda - kto, čo, za akých podmienok a dokedy.
• Pozor na nespolupracujúceho alebo odporučeného klienta inou osobou, inštitúciou.

Intervencia a sociálna pomoc

Podľa Schavela, Čiseckého (2005) poznáme dva druhy intervencií:

• Bežná intervencia je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, kedy sociálny pracovník s klientom pracuje počas pravidelných, dohodnutých stretnutí na základe vopred vypracovaného plánu.
• Krízová intervencia je určená pre klienta v akútnej krízovej situácii. Tento typ intervencie sa poskytuje v čase, ktorý je potrebný pre klienta, teda bez vopred dohodnutého, či naplánovaného stretnutia.

Ukončenie spolupráce

• Kontrola účinnosti použitých metód SP.
• Bilancovanie / úplné, čiastočné alebo nedostatočné vyriešenie problému.
• Ukončenie spolupráce SP a klienta - pacienta.
• Odporučenie k inému odborníkovi v spádovej oblasti.

Ďalšie aktivity sociálneho pracovníka

Okrem priamej práce s pacientom, sociálny pracovník:

• participuje na výskumoch a prieskumoch v zdravotníckych zariadeniach,
• podľa potreby sa zúčastňuje na lekárskych vizitách,
• aktívne sa zúčastňuje na ďalšom vzdelávaní.

Prínos sociálneho pracovníka pre zdravotnícke zariadenie

Zdravotne sociálny pracovník do značnej miery:

• prispieva k humanizácii zdravotníckeho zariadenia, v ktorom pôsobí,
• aktívne sa podieľa na „oživení“ takéhoto zariadenia,
• pomáha pacientovi zorientovať sa v životnej situácii, ktorá môže byť pre neho nová a nezvyčajná,
• pomáha pacientovi zorientovať sa v nemocničnom prostredí, a tým aj schopnosť lepšej adaptácie na život v danej inštitúcii,
• vyhľadáva a poskytuje informácie, ktoré pacient potrebuje,
• motivuje pacientov k tomu, aby sa stali spoluzodpovednými za riešenie svojej životnej situácie.

Pozícia sociálneho pracovníka v tíme zdravotníckych pracovníkov je opodstatnená, keďže práca SP v zdravotníctve má široký záber. Podstatné je však, ako je pozícia sociálneho pracovníka vnímaná jednak zdravotníckymi pracovníkmi a aj samotnými klientmi - pacientmi.

Etické princípy sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník ako profesionál disponujúci odbornými vedomosťami a všeobecným prehľadom v spoločenskom dianí, musí spĺňať aj osobnostné predpoklady.

Základné princípy etiky

• Prospešnosť (beneficiencia) - predpokladá konať dobro pre konkrétneho človeka.
• Neškodnosť (non-maleficiencia) - žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia. Dodržiavať pravidlo: „Nihil nocere!“ - nikdy neškodiť.
• Autonómia (svojbytnosť) - rešpektovať rozhodnutie pacienta/klienta podľa vlastného presvedčenia (autonómni pacienti/klienti môžu podľa svojho uváženia presunúť zodpovednosť za rozhodovanie na inú osobu.

Etické požiadavky na zdravotnícky personál

• Telesne a duševne zdravý.
• Odborne a osobnostne zdatný:
  • Odborná úroveň - vedomosti.
  • Prosociálnosť - poskytnúť pomoc bez rozdielu, prejaviť súcit, obetovať sa pre iných, nezávidieť úspechy iným.
  • Empatia - schopnosť vcítiť sa do problémov iných.
  • Solidárnosť.
  • Svedomie.
  • Sebavedomie.
  • Komunikatívnosť - vzbudzuje dôveru.
  • Sympatia - celkový zjav, oblečenie, správanie sa atď.
  • Stavovské cnosti - bezúhonnosť, česť, mlčanlivosť, pravdovravnosť, poctivosť, ochota, usilovnosť, nezištnosť, veľkorysosť, dochvíľnosť, trpezlivosť, vľúdnosť, obetavosť.

Uplatňovaním sociálnej práce v praxi poskytujú zdravotnícki pracovníci účinný nástroj k zvládaniu komplexnej problematiky zdravia a choroby. Pri výkone pomáhajúcich profesií sa pracovníci pridržiavajú etických kódexov, ktoré sa líšia podľa zamerania jednotlivých povolaní.

Osobnosť sociálneho pracovníka a jeho roly

Osobnosť sociálneho pracovníka. Profesionálne role sociálneho pracovníka. Etika sociálnej práce. Etické kódexy sociálnych pracovníkov.

Ľudský vzťah ako súčasť profesie

Vzťah medzi pracovníkom a klientom - pomáhajúce zamestnania majú zvláštne nároky: vzdelanie a ľudský vzťah. Hlavným nástrojom je osobnosť pracovníka:

• POMÁHAJÚCI pracovník NEANGAŽOVANÝ: poníma svoju prácu iba ako výkon zverených právomocí.
• POMÁHAJÚCI pracovník ANGAŽOVANÝ: nie je postavou z rozprávky, ale bežne existujúcou realitou, pretože táto profesia má veľkú príťažlivosť, potom môže túto prácu vykonávať aj za určitý malý príjem. Zodpovední pracovníci často zneužívajú takýchto pracovníkov.
• ANGAŽOVANÝ pracovník, ktorý sa príliš obetuje pre svojho klienta.

Opis poslania tejto profesie je vyjadrený v Etickom kódexe sociálnych pracovníkov: „Sociálny pracovník, ktorý v úlohe pomáhajúceho sa stretáva s ľuďmi v núdzi, s ľuďmi v závislom postavení, s ľuďmi v kolízii a strese, ktorí potrebujú viac než neosobnú profesionálnu slušnosť, potrebujú prijatie, spoluúčasť (nie súcit), empatiu, porozumenie neodsudzujúci postoj, pocit dôvernosti informácií, akceptovanie jedinečnosti aj inakosti.“ Spoločnosť garantuje ochranu a intervenciu smerom k tým, ktorí sú v núdzi. Nevyhnutnosť sociálnej práce spočíva v akceptovaní reality, že v každej spoločnosti existujú sociálne problémy. Zároveň sa môže stať, že postihnutí, alebo dotknutí si ich nevedia, nemôžu, alebo z nejakých dôvodov nechcú riešiť vlastnými silami, alebo spôsob pre nich zvyčajný, nefunguje.

Roly sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník pri výkone svojej práce zastáva niekoľko typov rolí a to:

• sociálny pracovník ako úradník,
• sociálny pracovník ako poradca,
• sociálny pracovník ako manažér,
• sociálny pracovník ako vedec,
• sociálny pracovník ako pedagóg,
• sociálny pracovník ako psychológ,
• sociálny pracovník ako terapeut.

Prihliadajúc na role, ktoré by mal sociálny pracovník zastávať definuje Strieženec že: „osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od kvalitného vzdelania, sociálneho rozhľadu, integrovaného súhrnu povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery ľudí), profesionálnych predpokladov a schopností, schopností komunikácie s klientom, inštitúciami a spolo čenskými organizáciami“.

Sociálny pracovník je profesionál, ktorého profesionálne schopnosti, komunikačné zručnosti a umenie rozhodnúť sa medzi niekoľkými alternatívami pomáhajú upraviť problémy sociálnych klientov. Zároveň má byť vybavený schopnosťou predpokladať dôsledky svojich rozhodnutí. Sociálny pracovník pracuje v problémovom sociálnom poli, legislatívne problematickom, kde schopnosť empatie, sociálny cit, dodržiavanie etiky a aktívne počúvanie je niekedy to jediné, čo môže poskytnúť. Aktívne počúvanie nie je také ľahké, ako sa na prvý pohľad zdá. Ako profesionál vie, že to samo o sebe môže pôsobiť upokojujúco, terapeuticky, hojivo a pritom rozpúšťať problém.

Profesia sociálneho pracovníka a jej definícia

Pre pochopenie a určenie náplne sociálneho pracovníka je mimoriadne dôležité vymedzenie pojmu sociálna práca.

Definícia sociálnej práce:

„Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje ku zlepšovaniu vzájomného prispôsobenia jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov schopností osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je to činnosť v prospech klientov, ktorú je možné charakterizovať pojmami pomoc a podpora. Sociálna práca vedie od sociálnej pomoci k sociálnemu rozvoju človeka.“

Vo vyspelých krajinách má sociálna práca status profesie so všetkým, čo k tomu patrí a opakovane sa presviedčame, že sociálna práca to nie sú len sociálno-technické opatrenia, ale najmä metóda práce s klientom. Množstvo klientov sociálnych pracovníkov vyžaduje pri riešení svojich problémov aj pomoc ďalších odborníkov. V súčasnosti sa síce proklamuje spolupráca sociálnych pracovníkov a iných odborníkov pri riešení viacerých sociálnych problémov (vznikajú okrem iného aj viaceré špecificky zamerané komisie, či iné orgány, ktoré majú túto spoluprácu koordinovať), ale jej konkrétne efekty sú diskutabilné.

Funkčné zaradenie a náplň sociálneho pracovníka závisí od požiadaviek a predstáv konkrétneho zamestnávateľa. Pre profesionalizáciu sociálneho pracovníka v SR je mimoriadne dôležité vytvoriť profesijné štandardy, ktorých úlohou je nielen vymedziť profesiu sociálneho pracovníka, ale aj stanoviť základné kritéria na výkon.

Náplň práce sociálneho pracovníka predovšetkým v orgánoch miestnej štátnej správy a subjektoch - poskytovateľoch sociálnych služieb, ktorých zriaďovateľom je štát, je často hybridom viacerých profesií. Sociálna práca v zmysle priameho kontaktu s klientom často nie je v centre záujmu sociálneho pracovníka i z objektívnych dôvodov. Tento pri plnení svojich pracovných povinností už na vlastnú sociálnu prácu nemá čas ani energiu.

Roly sociálneho pracovníka podľa Režníčka

Podľa Režníčka existujú viaceré typy rolí sociálneho pracovníka:

• opatrovateľ alebo poskytovateľ sociálnych služieb, ktorý pomáha klientom v ich bežnom živote pri zabezpečovaní dôležitých činností
• sprostredkovateľ služieb, ktorý pomáha klientom získať kontakt s potrebnými sociálnymi zariadeniam, príp. s inými zdrojmi pomoci
• učiteľ sociálnej adaptácie, ktorý pomáha klientom modifikovať ich správanie tak, aby mohli účinnejšie riešiť svoje problémy
• poradca alebo terapeut, ktorý pomáha klientom získať vhľad na ich postoje, pocity, spôsoby konania so zámerom napomôcť ich osobnostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu správaniu
• prípadový manažér, ktorý sa usiluje o zaistenie, koordináciu, vhodný výber a súvislé poskytovanie služieb, najmä u klientely s väčším množstvom sociálnych a zdravotných potrieb
• manažéra prac. náplne v zariadení, kt. organiz. a plánuje prácu, načasovanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskyt.

Sociálny pracovník v našich podmienkach musí preberať zodpovednosť za riešenie prípadu, pričom je obmedzovaný vo svojich kompetenciách a možnostiach aj nedostatkom času, či množstvom klientov.

Znaky profesie podľa J. Prúchu

J. Prúcha uvádza, že profesia (profesionál) sa musí vyznačovať týmito znakmi:

• súbor znalostí a zručností, ktorý presahuje znalosti a zručnosti laických osôb
• zmysel pre službu verejnosti a celoživotná angažovanosť pre jej výkon
• aplikácia výskumu a teórie v praxi
• dlhá doba špeciálneho výcviku v praxi
• kontrola nad licenčnými štandardmi alebo nad požiadavkami začatia výkonu príslušného povolania
• autonómia v rozhodovaní o vybraných sférach vlastnej pracovnej činnosti
• prijatie zodpovednosti za výkon činností a existujúci súbor výkonových štandardov
• oddanosť práci a klientom
• používanie administratívy k uľahčeniu práce profesionálov
• existencia samostatných združení (komôr) príslušníkov profesie
• organizácie poskytujúce akraditácie pre individuálnych profesionálov
• etický kódex pomáhajúci riešiť sporné záležitosti pri výkone profesie
• vysoká úroveň dôvery v jednotlivých pracovníkov profesie
• vysoká sociálna prestíž a vysoký ekonomický status profesionálov

Návrhy na zlepšenie súčasného stavu

• Zviditeľnenie profesijnej organizácie (Asociácia sociálnych pracovníkov Slovenska).
• Široká odborná diskusia (napr. na stránkach Práce asociálnej politiky) o niektorých dôležitých problémoch a otázkach - napr. Etický kódex sociálnych pracovníkov SR.
• Zdokonaľovanie príslušnej legislatívy v spolupráci s odborníkmi z praxe a akceptovaním ich názorov a pripomienok v konečnom znení právnych noriem.
• Zvyšovanie kvalifikačnej úrovne sociálnych pracovníkov - vymedzením jasne formulovaných požiadaviek na kvalifikáciu sociálneho pracovníka na určité pracovné miesto - zamedziť prílevu ďalších nekvalifikovaných sociálnych pracovníkov do praxe.

Psychologická príprava sociálnych pracovníkov

• Sociálny pracovník ako osobnosť
• Sociálny pracovník ako odborník v interakcii s inými
• Sociálny pracovník ako psychoterapeut
• Sociálny pracovník ako pedagóg
• Sociálny pracovník ako manažér
• Sociálny pracovník ako vedec

Sociálny pracovník ako odborník v styku s inými

Sociálny pracovník ako odborník v styku s inými by mal byť teda aj sociálno - psychologickými poznatkami, zručnosťami a vedomosťami.

Sociálny pracovník ako psychoterapeut a poradca

Poradenstvo sociálneho pracovníka je jedna z možných ciest pomoci človeku, ktorý má problémy. V tejto súvislosti psychologická literatúra doporučuje 6 typov stratégií pomoci sociálnych pracovníkov:

• poskytovanie rád v akejkoľvek oblasti, ktorej sa sociálny či psychologický problém týka
• poskytovanie informácií v oblasti sociálnej, právnej, pracovnej a pod. na zorientovanie klienta v danej problematickej oblasti
• usmerňovanie správania za účelom získania možných sociálnych výhod zo strany rôznych organizácií, nadácií, bánk a pod.
• učenie s cieľom získať novú kvalifikáciu, nové vedomosti, zručnosti za účelom znovuzaradenia sa do spoločnosti a získania nového zamestnania
• zmena systému práce klienta
• poradenstvo, ktorého podstata spočíva vo vysvetlení problému, postihnutia jeho jadra, vysvetlenia úlohy klienta pri riešení daného problému a v spoločnom hľadaní samotného riešenia problému

Sociálny pracovník ako pedagóg

Sociálny pracovník v styku klientom je veľmi často nútený vystupovať ako odborník, ktorý, vo všeobecnosti vzaté, učí klienta žiť po novom. Ide hlavne o získanie nových zručností a návykov, ktorých zákonitosti zmien a nadobúdania by mal sociálny pracovník poznať. Často táto časť práce predstavuje to najťažšie, z hľadiska neviditeľnosti, čo musí sociálny pracovník urobiť nakoľko odstránenie starých problematických návykov trvá dlho a je často málo efektívne.

Sociálny pracovník ako manažér

Každý z nás, ktorý chce postupovať vo svojej profesionálnej kariére, potrebuje a stať v priebehu svojho pracovného života manažérom, resp. ovládať určité manažérske postupy s cieľom zvýšiť možnosti svojho odborného rastu. Rola sociálneho pracovníka si vyžaduje osobnú zaangažovanosť a vlastnú schopnosť utvoriť si pracovné vzťahy a pozíciu v tej ktorej inštitúcii.

Sociálny pracovník ako vedec a výskumník

Sociálny pracovník počas svojej praxe musí uskutočniť prieskumy, resp. výskumy určitých sociálnych alebo dokonca psychologických faktov, ktoré mu majú dopomôcť k získaniu širšej poznatkovej základni o určitých sociálnych problémoch.

Komplexnosť prípravy sociálneho pracovníka prekračuje možnosti jednej vednej disciplíny. Pripraviť kvalitného sociálneho pracovníka je úloha pre nás všetkých, ktorým nám záleží na pomoci ľuďom, ktorí nás potrebujú.

Etika sociálnej práce

Etika je súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom. Etický kódex sociálnej práce je systematicky usporiadaný súbor noriem, zbierka predpísaných spoločenských noriem.

tags: #spolupráca #sociálny #pracovník #v #zdravotníctve #náplň