
Dedičstvo a spoluvlastníctvo sú právne koncepty, ktoré sa často prelínajú, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na spoluvlastnícky podiel, dedičstvo a podmienky, ktoré s tým súvisia, s cieľom objasniť práva a povinnosti spoluvlastníkov a dedičov.
Spoluvlastníctvo vzniká, keď dve alebo viaceré osoby vlastnia podiel na jednej veci, napríklad na nehnuteľnosti. Dedičstvo je proces prechodu majetku a dlhov zo zosnulej osoby na jej dedičov. Tieto dva koncepty sa stretávajú, keď sa spoluvlastnícky podiel stane súčasťou dedičstva.
V situácii, keď manžel a jeho bratia nadobudnú spoluvlastnícky podiel v rodinnom dome, napríklad každý vo výške 1/6, a teta vo výške 3/6, vzniká podielové spoluvlastníctvo. V takomto prípade je dôležité poznať možnosti vyporiadania tohto spoluvlastníctva.
Existujú dva hlavné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva: dohoda spoluvlastníkov a súdne rozhodnutie.
Jednou z možností je, aby spoluvlastníci (napríklad manžel a jeho bratia) uzatvorili s tetou dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V tejto dohode by sa dohodli na tom, ako si rodinný dom rozdelia. Možnosti zahŕňajú vyplatenie tety ostatnými spoluvlastníkmi, vyplatenie ostatných spoluvlastníkov tetou, alebo predaj domu a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.
Prečítajte si tiež: Narábanie so spoluvlastníckym podielom pod B1
Ak dohoda nie je možná, spoluvlastník má právo podať na súd návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd autoritatívne rozhodne, ako sa podielové spoluvlastníctvo vyporiada. Predpokladá sa, že reálne rozdelenie rodinného domu nie je možné, takže súd zváži nasledovné možnosti:
V prípade, že jeden zo spoluvlastníkov (napr. teta manžela) odmieta komunikáciu, odporúča sa zaslanie predžalobnej výzvy. Táto výzva slúži ako pokus o zmier medzi spoluvlastníkmi a upozorňuje na vážnosť situácie.
Dedičské konanie sa začína v zásade ex offo, t.j. súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Súd prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.
Pri rozhodovaní o vyporiadaní spoluvlastníctva súd zohľadňuje tri kritériá:
Prečítajte si tiež: Aspekty darovania spoluvlastníckeho podielu
Výška náhrady za spoluvlastnícky podiel sa určuje podľa všeobecnej ceny spoločnej veci, teda aktuálnej trhovej ceny nehnuteľnosti.
V prípade úmrtia majú zákonní dediči prvý nárok na dedenie podľa slovenského Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je ustanovené inak závetom. Ak chcete, aby Váš majetok zdedila konkrétna osoba, ktorá by podľa zákonného dedičstva nemala na majetok nárok alebo by dedila iným delením, je potrebné spísať závet, kde jasne určíte, kto má byť dedičom Vášho majetku. Bez závetu sa uplatňuje zákonný režim dedenia.
Pri dedení zo zákona sa dedičia delia do štyroch dedičských skupín:
Závet musí spĺňať všeobecné podmienky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Musí byť urobený slobodne, určite a zrozumiteľne. Zriaďovateľ závetu musí byť na tento právny úkon spôsobilý a nesmie ho urobiť v duševnej poruche. Súčasne nesmie posledná vôľa svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu, obchádzať ho a ani sa priečiť dobrým mravom.
Poručiteľ síce môže svojvoľne prerozdeliť svoj majetok pre prípad smrti, nesmie však vynechať takzvaných neopomenuteľných dedičov. Maloletý potomok musí dostať aspoň toľko, koľko mu patrí zo zákona, a plnoletý musí dostať aspoň polovicu toho, čo mu patrí zo zákona.
Prečítajte si tiež: Postupy pri prevode spoluvlastníckeho podielu
Z hľadiska formy závet môže byť:
Hypotéka predstavuje záväzok, ale existencia záväzku neznamená, že nemôžete vyhotoviť závet. Predmetom dedenia sú aj aktíva a aj pasíva poručiteľa, pričom platí, že dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
V prípade zdedenej nehnuteľnosti dochádza k zmene poistníka, čiže majiteľa zdedenej nehnuteľnosti, ktorý bol uvedený v pôvodnej poistnej zmluve. Ak zomrie poistník, vstupuje do jeho práv a povinností dedič poistených vecí na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
Na základe rozhodnutia o dedičstve nemôže vzniknúť rozdelením pozemkov pozemok menší ako 2000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok.
Občiansky zákonník v ust. § 142 ods.2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší.
Pokiaľ je veľkosť spoluvlastníckych podielov žalovaných na sporných nehnuteľnostiach odlišná, je potrebné, aby súd aj pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnili tento pomer jednotlivých žalovaných na prejednávanej veci a podľa tohto pomeru ich zaviazal aj na ich náhradu.
S prihliadnutím na to, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, že dedičia od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových spoluvlastníkov, že až právoplatným skončením dedičského konania bude vyriešená otázka, kto, resp. v akom rozsahu sa stal dedičom a teda i podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, je na mieste konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prerušiť až do právoplatného skončenia dedičského konania.
Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu.
Práva a povinnosti z právneho vzťahu zákonného predkupného práva v zmysle § 140 OZ sa stávajú aktuálnymi (vznikajú) až okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov sa rozhodne svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na inú než blízku osobu.
Z tohto záveru vyplýva, že spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo porušené, má nároky vyplývajúce jednak zo všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a taktiež zvláštne nároky, ktoré sú stanovené v ustanovení § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch nárokov.
tags: #spoluvlastnícky #podiel #dedičstvo #podmienky