
Vlastníctvo obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) je komplexná téma, ktorá zahŕňa rôzne aspekty, od samotného vzniku a prevodu podielu až po jeho dedenie a prípadné obmedzenia. Spoločenská zmluva zohráva kľúčovú rolu pri úprave týchto vzťahov a práv, a preto je dôležité venovať jej náležitú pozornosť. Tento článok sa zameriava na problematiku spoluvlastníctva obchodného podielu v s.r.o. a jeho úpravu v spoločenskej zmluve, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a judikatúru.
Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Vlastníctvo obchodného podielu v spojitosti s úpravou v spoločenskej zmluve legitimuje spoločníka k adekvátnemu správaniu sa vo vnútornom živote obchodnej spoločnosti a vyjadruje tiež mieru jeho ingerencie do mechanizmu rozhodovacích procesov.
Odborná verejnosť sa zhoduje, že obchodný podiel predstavuje súhrn majetkových práv a záväzkov. Sporným však zostáva, či obchodný podiel zahŕňa aj podskupinu osobných práv spoločníka (napr. právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení, právo hlasovať na valnom zhromaždení a pod.). Pre spoločníka obchodnej spoločnosti je dôležité najmä to, že vlastníctvo tohto obchodného podielu v spojitosti s úpravou zakotvenou v spoločenskej zmluve oprávňuje spoločníka k relevantnému správaniu sa vo vnútri spoločnosti, čo v konečnom dôsledku zakotvuje aj právo spoločníka realizovať transakcie ohľadne obchodných podielov v spoločnosti.
Transakcie obchodných podielov v spoločnosti s ručením obmedzeným sa môžu realizovať viacerými právnymi formami. Jednou z nich je prevod obchodného podielu z výlučného spoločníka na iného spoločníka alebo na tretiu osobu na základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti. Ďalším spôsobom transakcie ohľadne obchodného podielu na inú osobu je prechod na právneho nástupcu zaniknuvšej právnickej osoby na jej právneho nástupcu alebo prechod obchodného podielu na dediča pri úmrtí spoločníka. Avšak medzi klasické transakcie patria práve zmluvné prevody obchodného podielu na iného spoločníka alebo na inú osobu.
Problematika zmlúv o prevode obchodného podielu si zasluhuje osobitnú pozornosť, a to hneď z viacerých dôvodov. Po prvé, zmluvy o prevode obchodného podielu možno chápať a interpretovať z pozície právnych inštitútov patriacich do práva obchodných spoločností. Typ zmluvy o prevode obchodného podielu je zakotvený v ustanovení § 115 Obchodného zákonníka. Aj v tomto prípade je úprava veľmi stručná. Zákon, okrem označenia zmluvného typu rieši len širšie okolnosti a predpoklady jej uzavretia, a to vzhľadom na situáciu prevodu obchodného podielu na iného spoločníka v rámci obchodnej spoločnosti a vzhľadom na možnosti prevodu obchodného podielu na inú osobu mimo rámec obchodnej spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode
Zmluva o prevode obchodného podielu musí byť vyhotovená v písomnej forme, pričom podpisy na nej musia byť úradne overené. Absencia písomnej formy zmluvy o prevode obchodného podielu má za následok jej neplatnosť. Zákon už bližšie nešpecifikuje obsahové náležitosti tohto zmluvného typu, preto je potrebné prejavy vôle zmluvných strán interpretovať so zreteľom na všeobecné zásady zmluvného práva, obsiahnuté jednak v Obchodnom zákonníku (§ 266 a nasl.) a jednak v Občianskom zákonníku (§ 34 a nasl.).
V zmluve o prevode obchodného podielu, pokiaľ jej uzavretie nie je limitované, zmluvné strany (prevodca = odovzdávajúci spoločník, nadobúdateľ = iný spoločníka lebo tretia osoba mimo spoločnosti) musia predmet zmluvného prevodu vymedziť v dostatočnej miere tak, aby boli určené jeho kvantitatívne a kvalitatívne parametre, pričom v zmluve treba uviesť, či a v akej miere bol splatený vklad prevodcu do obchodnej spoločnosti. Má to význam aj z hľadiska ručenie odovzdávajúceho spoločníka za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto vkladu.
Právne problémy súvisiace s realizáciou prevodu obchodného podielu spravidla súvisia s udeľovaním súhlasu valného zhromaždenia so zmluvou o prevode obchodného podielu. Pokiaľ ide o prevod obchodného podielu zo strany spoločníka na iného spoločníka, pochybnosti nie sú až také veľké, ako v prípade prevodu obchodného podielu zo strany spoločníka na tretiu osobu. Priamo z ustanovenia § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka nevyplýva, že pri prevode obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.
Prevody obchodných podielov v rovine spoločníkov (t.j. vo vnútri spoločnosti) sú v zásade možné, pokiaľ spoločenská zmluva neurčí inak. Otázka je, či spoločenská zmluvy by vzhľadom na uvedenú dikciu mohla ustanoviť, že vyslovenie súhlasu valného zhromaždenia sa na prevod nevyžaduje. Treba si totiž uvedomiť, že zmenou spoločníkov zároveň dochádza aj k zmene spoločenskej zmluvy, na ktorú sa však viaže súhlas všetkých spoločníkov, prípadne za podmienok § 141 Obchodného zákonníka súhlas Valného zhromaždenia. Prevody obchodného podielu spoločníka na osobu stojacu mimo spoločnosti sú ex lege v zásade neprípustné, pričom však môžu byť dovolené ex contractu. Podmienkou platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, okrem dodržania písomnej formy je aj vyhlásenie nadobúdateľa, že pristupuje k spoločenskej zmluve.
Ustanovenia Obchodného zákonníka priamo neustanovujú zmluvným stranám povinnosť uviesť v zmluve o prevode obchodného podielu, že prevod obchodného podielu je odplatný, resp. bezodplatný. Ak takúto otázku (odplatnosť, resp. bezodplatnosť) zmluva obsahuje, je to len na prospech veci a takto jasne formulovanou dikciou zmluvy týkajúcej sa odplatnosti, resp. bezodplatnosti zmluvy možno predísť potenciálnym sporom o ich výklad. Je samozrejmé, že v prípade, ak je zmluvne predvídaný odplatný prevod, musí tiež zo zmluvy o prevode obchodného podielu jednoznačne vyplývať výška odplaty.
Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve
V prípade, keď v zmluve o prevode obchodného podielu absentuje ustanovenie ohľadne odplatnosti (t.j. či je prevod odplatný alebo bezodplatný) prevodu, pokiaľ zmluva inak spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti, takúto zmluvu prichodí vykladať z pozície, že prevod obchodného podielu sa potom realizuje bezodplatne.
S riešením prevodu obchodného podielu súvisí aj problematika účinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, t.j. možnosti úspešne sa domáhať plnenia zmluvy. Na tomto mieste treba dôsledne rozlišovať účinnosť prevodu obchodného podielu medzi zmluvnými stranami a účinnosť prevodu obchodného podielu vo vzťahu k spoločnosti.
Účinky prevodu obchodného podielu medzi zmluvnými stranami sú podmienené platnosťou zmluvy o prevode obchodného podielu, čo znamená, že zmluvné strany sú viazané obsahom zmluvy, ktorý môžu meniť len vzájomným konsenzom. Účinnosť platne uzavretej zmluvy o prevode obchodného podielu je podmienená skutočnosťou, či sa v danom konkrétnom prípade vyžaduje na prevod obchodného podielu súhlas valného zhromaždenia (resp. iného orgánu spoločnosti, prípadne spoločníkov). Ak sa takýto súhlas nevyžaduje, prípadne bol udelený vopred, zmluva sa stáva účinnou nadobudnutím platnosti. V prípade, že sa takýto súhlas vyžaduje, je tento predpokladom účinnosti zmluvy a zmluva sa môže stať účinnou až po udelení tohto súhlasu. V tomto prípade dochádza k odloženiu účinnosti až do udelenia súhlasu. Odklad účinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu môže nastať aj v dôsledku dohody zmluvných strán.
Účinnosťou zmluvy o prevode obchodného podielu nadobúda obchodný podiel nadobúdateľ. Znamená to, že vo vzťahu medzi zmluvnými stranami dochádza k zmene majiteľa obchodného podielu. Vo vzťahu k spoločnosti je však situácia iná. Účinky prevodu voči spoločnosti ešte nenastali a preto vykonávať práva a plniť povinnosti voči spoločnosti je oprávnený, resp. povinný ešte predchádzajúci majiteľ obchodného podielu.
Účinky prevodu obchodného podielu voči spoločnosti výslovne upravuje Obchodný zákonník. V § 115 ods. 4 ustanovuje, že účinky prevodu obchodného podielu voči spoločnosti nastávajú dňom doručenia zmluvy o prevode. Znamená to, že na nadobúdateľa obchodného podielu prejdú dňom doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu tak práva, ako aj povinnosti spoločníka a im zodpovedajúca účasť na spoločnosti. Od tohto dňa považuje spoločnosť nadobúdateľa obchodného podielu za spoločníka spoločnosti. Z tohto hľadiska má zápis nového spoločníka do zoznamu spoločníkov len deklaratórne účinky tak, ako aj zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra. Konštitutívne účinky má zápis zmeny osoby spoločníka do obchodného registra len vo väzbe na ručenie spoločníka za záväzky spoločnosti. Až vykonaním zápisu do obchodného registra prechádza ručenie doterajšieho spoločníka na nadobúdateľa obchodného podielu. Samozrejme, zápisom zmeny osoby spoločníka do obchodného registra sa táto zmena stáva účinnou voči každému.
Prečítajte si tiež: Aspekty spoluvlastníctva
Dôležitou otázkou je vzťah obchodného podielu a bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Obchodný podiel nie je súčasťou BSM. Súčasťou BSM sa stane napr: podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželov, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex speciális.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach potvrdil, že obchodný podiel nadobudnutý úkonom jedného z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov nie je súčasťou BSM a preto sa na jeho prevod nevyžaduje súhlas druhého manžela podľa ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka.
Dovolací súd opiera svoju argumentáciu o skutočnosť, že spoločníkom (a teda aj majiteľom obchodného podielu) je ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu (príp. zakladateľskú listinu alebo zmluvu o prevode obchodného podielu - pozn. autora). Dovolací súd ďalej argumentuje tým, že práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom ako lex specialis a spoločenskou zmluvou, preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu. S týmto záverom nemožno súhlasiť, pretože Obchodný zákonník nijako nevylučuje obchodný podiel z BSM a teda žiadnym spôsobom nemodifikuje rozsah BSM tak ako je vymedzený v ustanovení § 143 OZ. Obchodný zákonník iba upravuje, kto môže vykonávať práva a povinnosti spoločníka - nevylučuje však, že obchodný podiel ako majetková hodnota patrí do BSM.
V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať dve zložky obchodného podielu (i) majetkovú (obchodný podiel ako majetková hodnota) a (ii) nemajetkovú (práva a povinnosti súvisiace s riadením, rozhodovaním a kontrolou obchodnej spoločnosti). Tento záver podporuje aj dikcia ustanovenia § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého obchodný podiel môže patriť aj viacerým osobám, pričom práva z obchodného podielu môže vykonávať len jedna z týchto osôb (spoločný zástupca). Je pritom právne irelevantné, či účastníkom zmluvy, príp. v obchodnom registri sú zapísaní obaja manželia - ako bolo vyššie uvedené rozhodujúcou skutočnosťou je to, či k nadobudnutiu obchodného podielu došlo počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, t.j.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ nemajetkové práva spojené s obchodným podielom môže vykonávať len ten z manželov, ktoré je spoločníkom, príp. spoločným zástupcom, tak obchodný podiel ako majetková hodnota prináleží obom manželom, t.j. patrí do BSM, pretože je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov vzhľadom k tomu, že za podmienok uvedených v § 115 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. v spoločenskej zmluve, môže spoločník s týmto obchodným podielom nakladať, t. j.
Len manžel - formálny spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v Obchodnom zákonníku, či v inom právnom predpise alebo v spoločenskej zmluve (tzv. nemajetkové zložka obchodného podielu). Od tejto zložky je však oddelená majetková zložka obchodného podielu, ktorá je spoločná ako súčasť BSM. Preto je manžel (zapísaný ako spoločník v obchodnom registri) obmedzený v nakladaní s obchodným podielom, pokiaľ nejde o jeho obvyklú správu (§ 145 ods. 1 OZ), lebo rovnakou mierou ako patrí jemu, patrí i druhému manželovi (tzv. nezapísaný spoločník), ktorý sa nestal formálne zapísaným spoločníkom. Pokiaľ teda nejde o obvyklú správu s obchodným podielom, je pri nakladaní s obchodným podielom potrebný súhlas oboch manželov, inak je taký úkon pri nakladaní s obchodným podielom bez súhlasu druhého manžela neplatný, ak sa neplatnosti takého úkonu dovolá ten, kto je takým úkonom dotknutý. Takáto konštrukcia vyplýva aj zo systematického výkladu ustanovení § 61 a § 114 ods. Nakoľko obchodnoprávna úprava otázku obchodného podielu a BSM neupravuje, subsidiárne sa aplikujú na tieto vzťahy v súlade s ustanovením § 1 ods.
Za posledné obdobie nastali dve významné zmeny týkajúce sa prevodov podielov v spoločnostiach s ručením obmedzeným. Vo všeobecnosti ich možno hodnotiť pozitívne. Na základe nich už viac netreba súhlas správcu dane s prevodom obchodného podielu v s.r.o., ani čakať na zápis transakcie do obchodného registra.
Schválením zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola prijatá nová legislatíva určená na riešenie hroziaceho úpadku podnikateľov. Tento zákon v sebe obsiahol aj zmeny ďalšej legislatívy, napríklad zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Okrem zjednodušenia samotného založenia spoločnosti s ručením obmedzeným sa uľahčuje aj prevod podielu v s.r.o. Donedávna platilo, že právne účinky prevodu tzv. väčšinového obchodného podielu nastali až zápisom tejto transakcie do obchodného registra. Od júla 2022 na základe novely Obchodného zákonníka (vypustenie § 115 ods. 6 až 11) už nie je na prevod obchodného podielu v s.r.o.
Pred úpravou zákona právne účinky prevodu tzv. väčšinového obchodného podielu nastali až zápisom tejto transakcie do obchodného registra. Aktuálne už podnikatelia nemusia čakať. Účinky prevodu obchodného podielu s.r.o. na iného spoločníka alebo na tretiu osobu nastávajú bez ohľadu na veľkosť prevádzaného podielu už dňom doručenia prevodnej zmluvy samotnej spoločnosti (pokiaľ sa tak neudeje až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy súhlas valného zhromaždenia vyžaduje). Takto nastavená účinnosť prevodu obchodného podielu s.r.o. platí bez ohľadu na to, či sa prevádza väčšinový, alebo menšinový obchodný podiel.
Väčšinový obchodný podiel bude môcť byť prevedený a rozdelený prevodom bez súhlasu správcu dane aj v prípade, ak je spoločník alebo nadobúdateľ vedený v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu. Neplatí to však v prípade, ak by s.r.o. chcela zakladať takáto osoba. Tu sa povinnosti dokladať súhlas dane / čestné vyhlásenie zatiaľ vyhnúť nedá.
V procese založenia a fungovania s.r.o. je najdôležitejším dokumentom spoločenská zmluva. Spoločenská zmluva musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, určenie spoločníkov a výšku vkladu každého z nich, označenie konateľov (ak sa kreuje, tak aj označenie členov dozornej rady), výšku rezervného fondu, náklady spoločnosti súvisiace s jej vznikom a prípadne výhody poskytnuté osobám, podieľajúcim sa na založení spoločnosti. Podpisy na spoločenskej zmluve musia byť úradne overené.
Okrem uvedených náležitostí totiž možno podľa uváženia zakladateľov v spoločenskej zmluve upraviť aj ďalšie oblasti.
Všeobecne platí, že nárok na podiel na zisku sa počíta podľa pomeru vkladu spoločníka ku celkovému imaniu. Z rozličných dôvodov však spoločníci nemusia považovať takéto rozdelenie zisku za spravodlivé. V takom prípade sa môžu spoločníci v spoločenskej zmluve dohodnúť na vyplácaní podielu na zisku aj v inom pomere.
Obchodný podiel sa dedí. Ak má zosnulý viacerých dedičov, môže dôjsť aj k situácii, že obchodný podiel zdedia viacerí dedičia. V takom prípade vykonávajú práva plynúce z neho prostredníctvom spoločného zástupcu. Ďalšou možnosťou je rozdelenie obchodného podielu (s tým musí súhlasiť valné zhromaždenie) medzi dedičov, pričom každý podiel musí mať podiel minimálne 750 eur na základnom imaní spoločnosti.
Spoločenská zmluva však môže dedenie obchodného podielu vylúčiť. V takom prípade majú dedičia nárok na tzv. vyrovnávací podiel. Jeho výška sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom spoločník zomrel resp. zanikol. Vyrovnávací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak spoločenská zmluva ani stanovy neurčia inak.
Podľa zákonnej úpravy platí, že na prevod (predaj, darovanie) obchodného podielu inému spoločníkovi sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia a prevod obchodného podielu inej osobe ako spoločníkovi nie je možný.
Spoločenskou zmluvou však možno upraviť podmienky prevodu odlišne. Spoločenská zmluva môže napríklad úplne vylúčiť prevod obchodných podielov medzi spoločníkmi alebo naopak, môže zjednodušiť aj prevod podielu na osoby iné ako sú spoločníci. Spoločenská zmluva môže takisto akékoľvek prevody obchodných podielov podmieniť súhlasom valného zhromaždenia.
Čo sa týka záložného práva, podmienky na jeho zriadenie sú totožné s podmienkami prevodu obchodného podielu. To znamená, že zriadenie záložného práva je možné za takých podmienok, za akých by bol možný prevod obchodného podielu. Ak napríklad spoločenská zmluva podmieňuje prevod obchodného podielu súhlasom valného zhromaždenia, takýto súhlas bude vyžadovaný aj pre zriadenie záložného práva. Ak sa súhlas nevyžaduje pre prevod vlastníctva, nevyžaduje sa ani pre zriadenie záložného práva.
Zákon ustanovuje, že so súhlasom spoločníkov, ktorých vklady predstavujú aspoň polovicu základného imania možno vylúčiť spoločníka, ktorý závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a písomne upozornený. Zákon však neustanovuje, čo možno považovať za závažné porušenie povinností. Je preto vhodné, aby sa spoločníci v spoločenskej zmluve dohodli, čo sa za závažné porušenie povinností bude za závažné považované (napríklad poškodzovanie mena spoločnosti, vykonávanie činností, ktoré poškodzujú spoločnosť alebo iné konanie, ktorého by sa podľa zakladateľov mal spoločník zdržať).
Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly činnosti spoločnosti na valnom zhromaždení. Valné zhromaždenie rozhoduje o dôležitých personálnych a organizačných otázkach.
Takáto forma hlasovania zvýhodňuje väčšinových spoločníkov, a preto je možné do spoločenskej zmluvy doplniť ustanovenia zlepšujúce pozíciu menšinových spoločníkov a tým ich chrániť pred svojvôľou väčšinového spoločníka. Prvým spôsobom, ktorý zvýhodňuje menšinových spoločníkov, je úprava veľkosti ich hlasov na valnom zhromaždení. Pri hlasovaní sa totiž počet hlasov spoločníka určuje pomerom jeho vkladu ku základnému imaniu (podobne ako pri deľbe zisku). Spoločenská zmluva môže upraviť kvalitu hlasov jednotlivých spoločníkov aj inak; napríklad tak, že všetci spoločníci budú mať pri hlasovaní rovnaký hlas.
Druhým spôsobom je zvýšenie počtu hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia valným zhromaždením. Ako je uvedené vyššie, valné zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou, resp. dvojtretinovou väčšinou hlasov počítaných podľa podielov. Spoločenská zmluva však môže počet hlasov potrebných pre prijatie rozhodnutia zvýšiť.
Spoločenská zmluva (alebo stanovy) môžu obmedziť konateľské oprávnenie. Spoločenská zmluva môže napríklad stanoviť, že na uzavieranie kontraktov s vysokou hodnotou sa vyžaduje súhlas všetkých alebo aspoň dvoch konateľov. Takéto obmedzenie je však účinné len dovnútra spoločnosti a nie je účinné voči tretím osobám. Napriek tomu má takéto obmedzenie zmysel, pretože konateľ je v prípade porušenia tohto zákazu povinný nahradiť spoločnosti škodu, ktorá tým vznikla.
V niektorých situáciách majú spoločníci záujem na založení spoločnosti len za trvania určitých podmienok. V takom prípade sa môžu dohodnúť, že ak v budúcnosti nastane určitá situácia alebo bude splnená určitá podmienka, spoločnosť zanikne. Ak ostatní spoločníci zrušenie spoločnosti odmietnu, ten, kto má na tom záujem, môže sa domáhať zrušenia spoločnosti na súde.
Prevod obchodného podielu na iného spoločníka je najčastejším spôsobom ako zo spoločnosti s ručením obmedzeným vystúpiť a ukončiť tak pôsobenie v predmetnej spoločnosti.
tags: #spoluvlastníctvo #obchodného #podielu #sro #úprava #v