Spoluvlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov a súvisiaca legislatíva

Spoluvlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov je komplexná téma, ktorá je upravená viacerými právnymi predpismi. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, s dôrazom na legislatívny rámec, práva a povinnosti spoluvlastníkov, obmedzenia a výnimky, ako aj aktuálne zmeny v legislatíve.

Základné pojmy a legislatívny rámec

Spoluvlastníctvo znamená, že jedna vec (napríklad poľnohospodársky pozemok) patrí viacerým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má podiel na veci, ktorý vyjadruje jeho práva a povinnosti vo vzťahu k celku. Práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti upravuje Občiansky zákonník.

Dôležitým právnym predpisom v tejto oblasti je zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“). Tento zákon upravuje zakladanie, organizáciu, činnosť a zánik pozemkových spoločenstiev, ktoré spravujú spoločné nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarované nehnuteľnosti.

Pozemkové spoločenstvá

Spoločenstvo sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve, ktorú uzatvárajú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci nadpolovičnou väčšinou hlasov, počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. O založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica, ktorej súčasťou je prezenčná listina vlastníkov nehnuteľností alebo ich zástupcov prítomných na hlasovaní.

Názov spoločenstva musí obsahovať označenie „pozemkové spoločenstvo“ alebo skratku „pozem. spol.“ alebo „p. s.“. Zmluva o spoločenstve musí obsahovať, okrem iného, tieto údaje:

Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode

• údaj, či ide o spoločenstvo vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností
• druh činnosti spoločenstva
• údaj, či spoločenstvo bude vykonávať podnikateľskú činnosť
• počet podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond
• zoznam údajov o spoločnej nehnuteľnosti alebo o spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve členov spoločenstva

Spoločenstvo, ktoré sa zrušuje, môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku. Spoločenstvo zaniká dňom výmazu z registra.

Členstvo v spoločenstve

Členmi spoločenstva sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá, len ak zhromaždenie rozhoduje o dôležitých otázkach, ako napríklad oddelenie časti spoločnej nehnuteľnosti alebo poverenie spoločenstva konať vo veci nadobudnutia vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti.

Ak nemožno preukázať veľkosť podielov vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, platí, že podiely sú rovnaké. Na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa osobitného predpisu. Ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru.

Slovenský pozemkový fond (SPF) a jeho úloha

Slovenský pozemkový fond (SPF) zohráva dôležitú úlohu pri správe a nakladaní s poľnohospodárskymi pozemkami vo vlastníctve štátu. SPF môže pozemky s výmerou zodpovedajúcou podielom spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje, previesť do vlastníctva iných osôb. Vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti majú k podielom spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje fond, predkupné právo. Cenu podielov spoločnej nehnuteľnosti možno splatiť v splátkach v lehote najneskôr desiatich rokov odo dňa uzavretia zmluvy o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti.

Ak je člen spoločenstva oprávnenou osobou podľa osobitného predpisu, fond môže poskytnúť náhradu za pôvodný pozemok vo forme bezodplatného prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý spravuje.

Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve

Práva a povinnosti členov spoločenstva

Členmi spoločenstva sú všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti môže odstúpiť od zmluvy o spoločenstve, vypovedať ju alebo vystúpiť zo spoločenstva po dohode s členmi spoločenstva. Členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti alebo dohodou.

Pomer účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností je určený veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu.

Orgány spoločenstva a ich kompetencie

Zákon o pozemkových spoločenstvách upravuje štruktúru orgánov spoločenstva, ich kompetencie a spôsob voľby. Medzi hlavné orgány spoločenstva patria:

• Zhromaždenie: Najvyšší orgán spoločenstva, ktorý rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa správy a obhospodarovania spoločnej nehnuteľnosti.
• Výbor: Výkonný a štatutárny orgán spoločenstva, ktorý zabezpečuje bežný chod spoločenstva a zastupuje ho navonok.
• Dozorná rada: Kontrolný orgán, ktorý dohliada na činnosť spoločenstva a chráni záujmy jeho členov.

Zhromaždenie

Najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor najmenej raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia všetkých členov spoločenstva, fond, ak fond spravuje podiely na spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá, a správcu, ak správca vykonáva práva vlastníka k podielom na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou; obvyklé miesto uverejnenia určí spoločenstvo v stanovách.

Výbor v oznámení a pozvánke uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia. Výbor môže v pozvánke uviesť, že ak na zasadnutí zhromaždenia nebude dostatočná účasť na to, aby sa dosiahlo rozhodnutie, považuje sa toto zasadnutie za prvú čiastkovú schôdzu; zároveň uvedie miesto, dátum a hodinu konania ďalších čiastkových schôdzí. Ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti ponúka svoj podiel prostredníctvom výboru alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu, výbor uvedie túto skutočnosť v pozvánke.

Prečítajte si tiež: Aspekty spoluvlastníctva

Ak v pozvánke a v oznámení nie je uvedený bod programu zasadnutia zhromaždenia, zhromaždenie nemôže o ňom rozhodovať. Výbor je povinný zvolať zasadnutie zhromaždenia, ak ho o to písomne požiadajú členovia spoločenstva, ktorých hlasy predstavujú aspoň štvrtinu hlasov všetkých členov spoločenstva, v termíne, ktorý navrhnú členovia spoločenstva. Výbor môže rozhodnúť o uskutočnení zasadnutia zhromaždenia formou korešpondenčného hlasovania, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov. Výbor pripojí k pozvánke materiály, o ktorých má zhromaždenie rokovať, hlasovacie lístky a návratovú obálku a v pozvánke uvedie dátum, do ktorého má byť odoslaná návratová obálka s hlasovacím lístkom, a poučenie o spôsobe hlasovania a úprave hlasovacieho lístka.

K hlavným kompetenciám zhromaždenia patrí:

• voliť a odvolávať členov a náhradníkov členov orgánov spoločenstva
• rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti
• rozhodovať o poverení spoločenstva konať vo veci nadobudnutia vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti

Nedodržaním lehoty na uverejnenie oznámenia alebo lehoty na zaslanie pozvánky nie je dotknutá platnosť rozhodnutia zhromaždenia, ak rozhodlo podľa zákona.

Každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností. Zhromaždenie rozhoduje o dôležitých veciach nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva. O iných veciach zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca. O oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti na účel, na ktorý možno pozemok vyvlastniť podľa osobitných predpisov, sa rozhoduje len nadpolovičnou väčšinou hlasov tých vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond.

Zhromaždenie môže zasadať formou čiastkových schôdzí, ak o tom rozhodne výbor, pričom čiastkové schôdze sú súčasťou jedného zasadnutia zhromaždenia. Program čiastkových schôdzí musí byť rovnaký. Každý člen spoločenstva môže hlasovať len na jednej z čiastkových schôdzí. Pri rozhodovaní sa sčítavajú hlasy odovzdané na všetkých čiastkových schôdzach. Na zvolávanie čiastkovej schôdze sa primerane vzťahuje zákon.

Výbor môže zvolať mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, ak sa hlasovania na zhromaždení nezúčastnia členovia spoločenstva, ktorí disponujú nadpolovičnou väčšinou hlasov. Na zvolanie mimoriadneho zasadnutia zhromaždenia sa primerane vzťahuje zákon. Na mimoriadnom zasadnutí zhromaždenia zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov spoločenstva. Zhromaždenie nemôže na mimoriadnom zasadnutí rozhodovať o veciach, ktoré sú taxatívne vymenované v zákone.

Výbor

Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Zabezpečuje bežný chod spoločenstva, zvoláva a organizuje zasadnutia zhromaždenia, hospodári s majetkom spoločenstva a vedie evidenciu členov a nehnuteľností. Výbor zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva, ktorých zastupuje fond alebo správca. Výbor uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti.

Výbor má najmenej troch členov. Rokovanie výboru organizuje a riadi predseda spoločenstva. Výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. Členovi výboru možno priznať za výkon jeho funkcie odmenu.

Dozorná rada

Dozorná rada kontroluje činnosť spoločenstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Dozorná rada má najmenej troch členov. Počet členov dozornej rady, ktorí nie sú členmi spoločenstva, musí byť menší ako počet členov dozornej rady, ktorí sú členmi spoločenstva. Na čele dozornej rady stojí predseda dozornej rady. Členovi dozornej rady možno priznať za výkon jeho funkcie odmenu.

Dozorná rada má právo zvolať zasadnutie zhromaždenia, ak dochádza alebo už došlo k bezdôvodnému zníženiu majetku spoločenstva alebo ak je podozrenie, že došlo k porušeniu tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo k porušeniu zmluvy o spoločenstve alebo stanov; dozorná rada má v takom prípade povinnosti výboru. Dozorná rada zvolá zasadnutie zhromaždenia, ak ju o to požiada splnomocnený zástupca členov spoločenstva.

Dozorná rada, ktorej uplynulo funkčné obdobie a nie je zvolená nová dozorná rada, a dozorná rada, ktorá nemá počet členov a na uvoľnené miesto nenastúpil náhradník, až do zvolenia novej dozornej rady alebo člena dozornej rady môže vykonávať len oprávnenia podľa odseku 5 a kontrolovať činnosť výboru.

Zoznamy vedené spoločenstvom

Spoločenstvo vedie zoznam členov podľa údajov katastra nehnuteľností. Do zoznamu členov sa zapisuje meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej osoby, názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, pomer účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve, dátum vzniku členstva v spoločenstve, právny predchodca člena spoločenstva a dátum zápisu do zoznamu členov. Spoločenstvo vedie zoznam nehnuteľností.

Do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností sa zapisujú zmeny evidovaných skutočností vrátane zmien v členstve spoločenstva a zmien údajov o spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach. Členovia spoločenstva, fond a správca sú povinní všetky zmeny evidovaných skutočností nahlásiť spoločenstvu do dvoch mesiacov odo dňa ich vzniku. Člen spoločenstva, fond a správca majú právo nahliadnuť do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností, žiadať o výpisy z nich a robiť si z nich výpisy.

Spoločenstvo je do 30 dní odo dňa rozhodnutia zhromaždenia povinné každému členovi spoločenstva na jeho žiadosť vydať kópiu zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia alebo výpis z nej. Spoločenstvo môže od člena spoločenstva, fondu alebo správcu požadovať úhradu skutočných nákladov nevyhnutných na vyhotovenie kópií dokladov; to sa primerane vzťahuje aj na vyhotovenie výpisu zo zoznamu členov a zo zoznamu nehnuteľností.

Spoločenstvo sa zapisuje do registra pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie okresný úrad. Na zápis do registra je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode je spoločná nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť. Ak miestnu príslušnosť nemožno takto určiť, je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode je výmerou najväčšia časť spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Okresný úrad o zápise spoločenstva do registra bezodkladne upovedomí Štatistický úrad Slovenskej republiky a na účel pridelenia identifikačného čísla mu oznámi vznik spoločenstva, jeho názov, sídlo, meno a priezvisko predsedu spoločenstva.

Obmedzenia vlastníckeho práva a "drobenie" pozemkov

Vlastnícke právo k poľnohospodárskym pozemkom nie je absolútne a podlieha určitým obmedzeniam. Jedným z najvýznamnejších obmedzení je tzv. zákaz drobenia pozemkov, ktorý má za cieľ zabrániť vzniku príliš malých a neefektívnych parciel. Zákaz drobenia pozemkov je upravený v zákone č. 180/1995 Z. z. Opatrenia proti drobeniu pozemkov sa vzťahujú na poľnohospodárske pozemky (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty) a lesné pozemky nachádzajúce sa mimo zastavaného územie obce, teda v tzv.

Na základe právneho úkonu nesmú vzniknúť pozemky menšie ako 3000 m2 pri poľnohospodárskych pozemkoch a 5000 m2 pri lesných pozemkoch. Pokiaľ sa pozemok nachádza v podielovom spoluvlastníctve napríklad dvoch osôb, z ktorých každá osoba má podiel ½ z celku nehnuteľnosti, pozemok je v katastri evidovaný napríklad ako orná pôda o výmere 3400 m2, tento pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce a jeden z podielových spoluvlastníkov by chcel z tohto pozemku vyčleniť svoj podiel o výmere 1700 m2 na základe geometrického plánu, v tomto prípade by to nebolo možné práve kvôli zákazu drobenia pozemkov, pretože rozdelením pôvodnej nehnuteľnosti by vznikli dva samostatné pozemky, z ktorých by mal každý výmeru 1700 m2, čo je výmera menšia ako 3000 m2 a zákon to vyslovene zakazuje. Ak by však išlo o ten istý typ pozemku nachádzajúceho sa v zastavanom území obce, teda v tzv. intraviláne, zákon o zákaze drobenia pozemkov by sa na takýto pozemok nevzťahoval.

Ak majú na základe právneho úkonu, rozhodnutia súdu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť k pozemkom, na ktoré sa vzťahujú opatrenia proti drobeniu pozemkov, spoluvlastnícke podiely, rovnako platí, že výmera spoluvlastníckeho podielu pri poľnohospodárskom pozemku nemôže byť menšia ako 3000 m2 a pri lesnom pozemku menšia ako 5000 m2. V praxi by mohlo ísť napríklad o prípad, keď výlučný vlastník pozemku mimo zastavaného územia obce, evidovaného ako orná pôda o výmere 11000 m2 chce darovacou zmluvou tento pozemok previesť na svoje štyri deti, pre každého v rovnakom podiele. Toto by nebolo možné, pretože každý z obdarovaných by nadobudol podiel o výmere 2750 m2, čiže ide o menšiu výmeru ako 3000 m2. Toto pravidlo neplatí, ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva zanikne. Ak by došlo k situácii, že by na základe právneho úkonu vznikol spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore s vyššie uvedenými podmienkami podľa zákona č. 180/1995 Z. z., katastrálny odbor okresného úradu takýto návrh na vklad do katastra nehnuteľností zamietne.

Výnimky zo zákazu drobenia pozemkov

Ako už býva zvykom a v právnej oblasti obzvlášť, z každého pravidla existujú aj výnimky. Výnimky z ustanoveného zákazu drobenia pozemkov obsahuje aj zákon č. 180/1995 Z. z. Ide o prípady, ak ide o:

1. pozemky určené na výstavbu s výnimkou záhrad a pozemkov, na ktorých sú postavené budovy
2. bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastnícky vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku alebo podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z.
3. pozemky, ktoré sa použijú na účely, na ktoré možno pozemky vyvlastniť
4. pozemky, ktoré sú potrebné na realizáciu stavieb

Novela Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov

Od 1. januára nadobudla účinnosť novela Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Zákon upresňuje ako v nájomnej zmluve vymedziť pozemok (predmet nájmu). Pre platnosť zmluvy je nevyhnutné, aby bolo jednoznačné, akého pozemku sa týka. Zákon určuje ako rozsah vymedzenia názov okresu, názov katastrálneho územia, označenie registra (C,E), parcelné číslo, výmera (celá alebo prenajímanej časti) a spoluvlastnícky podiel. Prípustné je aj iné vymedzenie, pokiaľ je možné na základe neho jednoznačne určiť pozemok počas trvania zmluvy. Dôležité a v praxi často opomínané je jednoznačné určenie časti pozemku, ak sa prenajíma iba časť. Je potrebné identifikovať, ktorá časť je predmetom nájmu.

Súčasťou nájomnej zmluvy už nemôže byť dohoda o predkupnom práve k prenajatému pozemku. Zvyšujú sa minimálne doby nájmu, na ktoré je možné uzatvoriť nájomnú zmluvu, pri niektorých kultúrach a plodinách. Minimálna doba 10 rokov je pri založení alebo obnove porastu špargle a pri poraste drobného ovocia. Minimálna doba 20 rokov sa vzťahuje na ovocný sad, vinohrad, chmeľnicu, ich založenie a obnovu. Mení sa výpovedná lehota pri zmluve na dobu neurčitú z 5 rokov na jeden rok. V zmluve je možné dohodnúť aj inú výpovednú lehotu. Zároveň ale nesmie zmluva skončiť skôr, ako je minimálna doba nájmu (5, 10, 20 rokov).

Niektoré pravidlá týkajúce sa nájomných zmlúv sa budú vzťahovať aj na zmluvy o výpožičke a iné nepomenované zmluvy (zmluvy, ktoré nemožno zaradiť do inej kategórie). Doterajšie vzťahy (uzatvorené do 31. decembra 2025) nevyhovujúce novým požiadavkám ostávajú v platnosti do 31. Predchádzajúca novela z roku 2021 zmenila ustanovenie § 12 ods. 4 zákona do nezmyselnej, nevykonateľnej podoby. Súčasná novela toto ustanovenie opravuje. Podstatou je riešenie situácie, keď vlastník pozemku nejaví záujem o svoje vlastníctvo. Je neaktívny. To znamená, že neodpovedá na návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy, nemá záujem pozemok prenajať inému nájomcovi a ani ho sám neužíva.

Menšie zmeny nastali aj v náhradnom užívaní pri uzatváraní podnájomných zmlúv resp. rozhodnutiach okresných úradov postupmi podľa § 12a až 12c. Doplnili sa nové dôvody zániku rozhodnutia, a to pokiaľ nastane prevod (predaj, darovanie) alebo prechod (dedenie) vlastníctva k pozemkom, za ktoré bol vydaný náhradný (podnájomný) pozemok. Ruší sa limit 150 ha ako celkovej výmery pôdy, ktorú mohol obhospodarovať navrhovateľ, ktorý žiadal vydať náhradný pozemok za podielové spoluvlastníctvo. Od roku 2029 sa ruší postup podľa § 12b a 12c. Doterajšie rozhodnutia však ostávajú naďalej v platnosti, takže nejde o podstatnú zmenu.

Ruší sa prednostné právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy medzi Slovenským pozemkovým fondom (SPF) a doterajším nájomcom. SPF rok až 2 mesiace pred skončením nájomnej zmluvy zverejní na svojom webe zoznam pozemkov, ktorým končí nájom a termín, do ktorého je možné prejaviť záujem o prenajatie týchto pozemkov. SPF prednostne uzatvorí zmluvu so záujemcom, ktorý má od ostatných vlastníkov v danej lokalite (obvode zmluvy) prenajatú najväčšiu výmeru. SPF môže doterajšiu zmluvu rozdeliť viacerým záujemcom. Taktiež oddelí časť doterajšej zmluvy, ak záujem prejaví mladý farmár alebo malý podnik alebo mikropodnik, ktorý vykonáva (alebo bude vykonávať) špeciálnu rastlinnú alebo živočíšnu výrobu.

Nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku

Návrh zmien reaguje na novelu Ústavy SR, ktorá zakotvila základný rámec ochrany poľnohospodárskej pôdy ako neobnoviteľného zdroja a umožňuje intenzívnejšie regulovať nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že od roku 2016 je v legislatívnom procese zmena ZNVPP. Návrh zákona bol predložený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pričom pripravovaný návrh zákona je v súčasnosti v štádiu vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania. Pôvodne mal návrh zákona reagovať na nesúlad tohto zákona s právom Európskej Únie.

Nadobúdať vlastnícke právo k poľnohospodárskemu pozemku budú môcť v zmysle § 3 ods. 1 písm. Účelom novely je okrem iného umožnenie nadobudnutia poľnohospodárskeho pozemku fyzickým osobám, ktoré obhospodarujú poľnohospodárske pozemky, avšak nemajú status podnikateľa, ako ani zamestnanca podnikateľa v poľnohospodárskej výrobe. Jednou z podmienok pre fyzické osoby je obhospodarovanie poľnohospodárskeho pozemku. Nie je však zrejmé, akým spôsobom sa bude toto obhospodarovanie preukazovať. Limit 3 ha by sa mal zároveň v zmysle § 7 ods. 5 navrhovanej novely stať najvyššou možnou výmerou vo vlastníctve akejkoľvek fyzickej osoby, ktorá nie je poľnohospodárom.

Vypustenie podmienky 10 ročného trvalého pobytu v ustanovení § 4 ods. 4 ZNVPP, t. j. Uvedenú zmenu považujeme za podstatný zásah do pôvodného režimu prevodu vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov, pri ktorom bol vyžadovaný 10 ročný pobyt alebo sídlo na území SR. V praxi však boli možnosti, ako sa s týmito obmedzeniami vysporiadať.

V nadväznosti na uvedené je potrebné pripomenúť, že register bude verejný, preto bude každá obec povinná dbať na to, aby do registra nebola zapísaná akákoľvek osoba, ktorá reálne nevykonáva poľnohospodársku výrobu v obci a má iba záujem nadobúdať poľnohospodárske pozemky. Zavedenie definície mladého poľnohospodára je možné považovať za formálnu zmenu zákona, keďže v súčasnosti je definícia mladého poľnohospodára prevzatá z Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady EÚ č.

Zákonodarca dopĺňa do § 3 ods. 1 ustanovenie, podľa ktorého hodnota zamieňaných pozemkov, ktorých hodnoty sú porovnateľné (aby sa na zámenu nevzťahoval režim ZNVPP) sa bude vypočítavať z hodnoty poľnohospodárskeho pozemku s vyššou hodnotou. Okrem toho zákonodarca dopĺňa, že je potrebné ustanoviť tento spôsob aspoň odkazom na všeobecný predpis o určovaní hodnoty pozemkov.

#

tags: #spoluvlastníctvo #poľnohospodárskych #pozemkov #legislatíva