Premlčanie Práva na Súkromie: Komplexný Pohľad na Judikatúru a Kolízne Momenty

Validitu právnych záverov aktuálnej judikatúry preverujú nielen právni teoretici, ale aj právni zástupcovia sporových strán, ktorí sa snažia presvedčiť súd o správnosti svojej interpretácie aplikovanej právnej normy. V tomto článku sa zameriame na problematiku premlčania práva na súkromie, s dôrazom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Analyzujeme dva kolízne momenty počítania premlčacích dôb a poukazujeme na konkrétne rozhodnutia najvyšších súdnych autorít SR, ktoré podľa nášho názoru nesprávne interpretovali závery primárnej judikatúry.

Úvod do Problematiky Premlčania a Ochrany Osobnosti

Premlčanie je právny inštitút, pri ktorom po kvalifikovanom uplynutí času dochádza k zániku súdnej vymáhateľnosti práva. Na rozdiel od preklúzie, pri premlčaní nárok úplne nezaniká. Inštitút nemajetkovej ujmy vyjadruje najmä náhradu za zásah do ochrany osobnosti, respektíve zásah do práva na súkromie a rodinný život, spočívajúci v utrpených pocitoch frustrácie, šoku, stresu, smútku, straty zo spoločenstva s milovanou osobou a podobne. Predmetom nášho skúmania je otázka premlčania majetkového práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, t. j. finančnej kompenzácie v zmysle § 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“).

Premlčanie a Zánik Pohľadávok: Rozdiely a Dôsledky

Pri premlčaní pohľadávok je potrebné odlišovať dve časové roviny plynutia premlčacej doby. Ak má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku (napr. z nezaplatenej faktúry), uplatní si takýto nárok voči dlžníkovi na súde žalobou. V rámci občianskoprávnych vzťahov (právnych vzťahov založených podľa Občianskeho zákonníka) je všeobecná premlčacia doba tri roky. Ak veriteľ nepodal žalobu na súde včas - v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, dlžník môže v súdnom konaní vzniesť námietku premlčania a súd veriteľovi právo z pohľadávky neprizná. V takomto prípade sa teda pohľadávka uplynutím premlčacej doby stala právne nevymáhateľnou (súd veriteľovi právo nepriznal) avšak nezanikla. Znamená to teda, že dlžník môže svoj dlh voči veriteľovi aj naďalej dobrovoľne splniť.

Zároveň je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť vznesenia námietky premlčania v súdnom konaní, pretože nie je povinnosťou súdu skúmať uplynutie premlčacej doby, ale právom dlžníka, aby premlčanie pohľadávky v prípade uplynutia premlčacej doby namietal. Ak by však nastala situácia, že by veriteľ po podaní žaloby na súde ako žalobca preukázal svoje tvrdenia pred súdom a dlžník ako žalovaný nevzniesol námietku premlčania, prípadne aj vzniesol námietku premlčania, no premlčacia doba ešte neuplynula, súd by veriteľovi právo z pohľadávky priznal. Tu sa dostávame k druhej časovej rovine, kedy by právoplatnosťou takéhoto súdneho rozhodnutia začala plynúť nová - desaťročná premlčacia doba, v rámci ktorej by si veriteľ právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím mohol uplatniť v exekučnom konaní.

Preklúzia vs. Premlčanie

Preklúzia je právny inštitút, ktorého dôsledkom je zánik nároku po kvalifikovanom uplynutí času. Jedným z rozdielov oproti premlčaniu je, že súd v konaní prihliada na preklúziu ex offo (z úradnej povinnosti). Naproti tomu pri premlčaní súd v konaní prihliada na premlčanie iba v prípade, ak to navrhne protistrana - dlžník. Ďalším rozdielom oproti premlčaniu je plnenie dlhu po zániku nároku (po uplynutí prekluzívnej doby). Ak by dlžník splnil svoj dlh po uplynutí prekluzívnej doby, mohol by ho požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie. A to z toho dôvodu, že by dlžník plnil bez právneho dôvodu, nakoľko ten uplynutím času zanikol.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Ochrana Osobnosti a Právo na Súkromný a Rodinný Život

Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinných život. Právo na súkromie zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami. Obzvlášť v citovej oblasti, aby fyzická osoba mohla rozvíjať vlastnú osobnosť. Smrť ako absolútna strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu osobnosti, pričom spôsobuje ťažké psychické rozpoloženie. V prípade fungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka. Protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na rodinný život fyzickej osoby.

Najvyšší súd SR v rámci rozhodovacej praxe sa zaoberal otázkou, či smrť rodinných príslušníkov fyzickej osoby pri dopravnej nehode je neoprávneným zásahom do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život. Najvyšší súd uplatňuje jednotný názor, podľa ktorého súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami. Konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny je neoprávneným zásahom do osobnostných práv pozostalých členov rodiny.

Krajský súd Žilina konštatoval: „Tragická strata spôsobená úmrtím nie je však nahradietľná. Inštitút peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy je preto potrebné vnímať len ako prostriedok slúžiaci k zmierneniu závažného dosahu protiprávneho konania, keďže finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť. Charakter spôsobenej ujmy však vyžaduje od škodcu spolupodieľať sa na uvedenej strate adekvátnym spôsobom. Znamená to zmierniť ujmu žalobcu v maximálnej možnej miere. Nemajetková ujma musí byť preto adekvátna zákonom požadovanému zmierneniu vzniknutej ujmy."

Kto si Môže Uplatniť Nárok na Náhradu Nemajetkovej Ujmy?

Právo na ochranu osobnosti môže uplatniť iba tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej smeroval neoprávnený zásah. Nárok na nemajetkovú ujmu budú mať principiálne rodinní príslušníci, ktorí mali k zosnulému citové, morálne a sociálne väzby. Pôjde najmä o starých rodičov, rodičov, súrodencov, manželov, deti, ktorí stratili pri dopravnej nehode svojho vnuka, dieťa, súrodenca, manžela, či otca. Oprávnenou osobou bude zrejme aj partner, ktorý zdieľal spoločnú domácnosť so zosnulým, ak to budú odôvodňovať citové, morálne a sociálne väzby medzi týmito osobami. Oprávnenou osobou bude zrejme aj bratranec, či švagor zomretého. Každá z týchto osôb si môže uplatniť nemajetkovú ujmu, ktorej výška bude závisieť od intenzity vzťahov k usmrtenej osobe. Pri posudzovaní, kto si môže uplatniť nemajetkovú ujmu bude rozhodujúci faktický vzťah medzi oprávnenou osobou a zosnulou blízkou osobou. Faktický vzťah by mal byť dôležitejší ako formálne príbuzenstvo.

Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby je daná bezprostredná väzba medzi oprávnenou a povinnou osobou. Právo, ktoré vzniklo v dôsledku neoprávneného zásahu je právom osobným a zaniká smrťou oprávneného. Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou. Práva povinnosti z tohto právneho vzťahu sa viažu výhradne na určitú osobu. Povinnosť poskytnúť nemajetkovú ujmu v peniazoch je prioritne subjektívne spätá s tým, kto sa neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život dopustil. Neoprávneného zásahu sa dopúšťa vodič motorového vozidla, ktorý porušením pravidiel cestnej premávky zavinil smrteľnú dopravnú nehodu. Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Prelomové Rozhodnutia v Oblasti Nemajetkovej Ujmy a Povinného Zmluvného Poistenia

Dňa 11.10.2016 bolo prijaté prelomové uznesenie Ústavného súdu SR, spisová značka ÚS 666/2016 ohľadne nemajetkovej ujmy vo vzťahu k povinnému zmluvnému poisteniu. Podľa predmetného uznesenia pojem „škoda“ použitý v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, s cieľom maximálne možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej úniovej regulácie. Ústavný súd SR konštatoval nevyhnutnosť eurokonformného výkladu pojmu škoda na zdraví podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení.

Dňa 31.7. 2017 bolo prijaté uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 1/2016, podľa ktorého škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Podľa Najvyššieho súdu ak by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, prinášalo by to značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich bankrotu. Zároveň by to však mohlo znamenať aj neistotu pozostalých v tom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že v prípadoch insolvencie (platobnej neschopnosti) zodpovedného subjektu táto nebude vymožiteľná. Pri výklade pojmu škoda pre účely povinného zmluvného poistenia vychádzal Najvyšší súd SR z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu.

Určenie Výšky Nemajetkovej Ujmy

Občiansky zákonník neurčuje minimálnu ani maximálnu hranicu nemajetkovej ujmy. Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Maximálna suma peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať je ohraničená výškou navrhovateľom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu. Súd vo svojom rozhodnutí musí uviesť dôvody, pre ktoré bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v konkrétnej výške. I keď výška nemateriálnej umy je predmetom voľnej úvahy súdu, táto úvaha sa musí opierať o preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu mimo rámec akejkoľvek kontroly.

Pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol neoprávnený zásah vyvolať. Nemožno presne zistiť skutočnú ujmu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určovaná základnými zákonnými kritériami. A to predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Kvantifikácia „odškodnenia“ nemajetkovej ujmy prirodzene neznamená bezhraničnú neobmedzenosť. Primárne je preto potrebné vychádzať z individuálnych okolností prípadu a stretu práv postihnutej osoby a osoby, ktorá spôsobila neoprávnený zásah. Priznané finančné plnenie by nemalo mať pre zodpovednú osobu likvidačný charakter.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR správanie samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným až pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy sa zohľadňuje spolu zavinenie samotnej dotknutej osoby (poškodeného). Teda či zosnulý účastník cestnej premávky neporušil sám pravidlá cestnej premávky, ktoré sa podieľali na jeho úmrtí.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Určujúcim kritériom určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je aj zavinenie škodcu. Pri hodnotení zavinenia je preto potrebné hrubú nedbanlivosť pôvodcu neoprávneného zásahu hodnotiť podstatne prísnejšie. Takýto neoprávnený zásah by sa mal prejaviť aj vo výške stanovenej relutárnej satisfakcie. Podľa názoru Krajského súdu Nitra potreba finančnej satisfakcie by mala narastať v priamej úmere s mierou zavinenia pôvodcu zásahu. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť aj samotný účel náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy v rámci primeraného zadosťučinenia sleduje predovšetkým funkciu satisfakčnú, pretože rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne kvantifikovať a vyčísliť. Nemajetková ujma v peniazoch nemá mať likvidačný charakter.

Výška náhrady nemajetkovej umy v peniazoch nemá byť ocenením hodnoty ľudského života, pretože tento má nevyčísliteľnú hodnotu, ale jej cieľom je len určitá satisfakcia za spôsobený zásah do súkromného a rodinného života. Nemajetková ujma nemôže na strane žiadateľa slúžiť na neprípustné obohacovanie a na druhej strane mať likvidačný charakter voči tomu, kto je na zaplatenie nemajetkovej ujmy zaviazaný.

Zodpovednosť za Spôsobenie Nemajetkovej Ujmy

Nemenej dôležitou otázkou pri uplatňovaní práva na náhradu nemajetkovej ujmy je otázka zodpovednosti za spôsobenie tejto ujmy. Je potrebné vedieť, kto je pasívne legitimovaný t.j. voči komu bude smerovať návrh v konaní na súde. Podľa platného práva SR platí, že fyzická osoba je deliktuálne spôsobilá, čiže spôsobilá na protiprávne konanie dosiahnutím 14 roku života v trestných veciach a 15 roku života v oblasti správneho práva. Ak sa teda fyzická osoba dopustí protiprávneho konania a spĺňa zákonom stanovené podmienky deliktuálnej spôsobilosti je zodpovedná za následky svojich činov, resp. tohto konania.

Čo však robiť v prípade, že sa protiprávneho konania dopustila právnická osoba? Právnická osoba má taktiež právnu subjektivitu. Tá jej v podmienkach Slovenskej republiky vzniká dňom zápisu do Obchodného registra SR, čo je okamih vzniku právnickej osoby. Týmto dňom právnickej osobe nevzniká len spôsobilosť na právne úkony, ale aj spôsobilosť byť zodpovedná za následky svojho protiprávneho konania, t.j. deliktuálna spôsobilosť. Keďže právnická osoba je umelý subjekt vytvorený právnym poriadkom, v jej mene musí vystupovať, resp. konať poverená osoba, nazývaná aj štatutár, či štatutárny orgán. Táto osoba v mene právnickej osoby prejavuje vôľu. Často vznikala otázka či je v prípade porušenia platného práva zodpovedná konkrétna fyzická osoba poverená právnickou osobou, resp. jej štatutárom alebo samotný štatutár. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba.

Podľa NS SR je potrebné vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. Následne Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Analogicky, pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. To znamená, že osoby, ktoré boli v rámci pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu poverené právnickou osobou na výkon určitej činnosti, nezodpovedajú za vzniknutú škodu. Naopak zodpovedá za ňu právnická osoba. Takto poverené osoby sú však podľa tohto výroku súdu zodpovedné podľa pracovnoprávnych predpisov. NS SR sa jednoznačne vyjadril aj k tomu, či sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na spôsobenú nemajetkovú ujmu, a to nasledovne: podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tak, ako podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej osobe.

Vzťah Premlčania a Uplatnenia Nároku na Náhradu Nemajetkovej Ujmy

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je veľmi dôležitým faktorom tzv. plynutie času. Všeobecne platí, že práva nie sú vymáhateľné donekonečna. Dostávame sa k otázke vzťahu premlčania a uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Čiže dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Vo všeobecnosti platí, že premlčaním právo oprávneného subjektu nezaniká, len sa oslabuje. To znamená, že v prípade konania pred štátnym orgánom vo veci, ktorá je premlčaná môže povinný subjekt vzniesť námietku premlčania tento orgán konanie zastaví, pretože právo je nevymáhateľné. Povinný subjekt však môže voči oprávnenému splniť svoju povinnosť dobrovoľne, vo forme tzv.

Súdna prax sa stretáva aj sa nárokmi pozostalých, ktorý žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej lehoty. Vychádzajú pritom s domnienky, že premlčaniu nepodliehajú osobnostné práva a tým nepodlieha premlčaniu ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tento problém však objasnil Najvyšší súd SR ale taktiež aj iné slovenské a české súdy pri rozhodovaní takýchto prípadov. Krajského súdu v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ). Podobne odôvodnil svoje rozhodnutie aj Vrchní soud v Olomouci t.j. že ide o právo, ktoré sa premlčuje, keďže ide o majetkový nárok, ktorý sa odvíja od osobnostného nepremlčateľného práva.

Začiatok Plynutia Premlčacej Doby Pri Náhrade ŠKody na Zdraví

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Teda môžeme povedať, že pri náhrade škody na zdraví ide o kompenzáciu za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia, za stratu na zárobku alebo uhradenie vynaložených nákladov na liečenie. Škoda za bolesť a sťaženie spoločneského uplatnenia sa vyčísľuje na základe bodového systému, ktorý obsahuje zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Nemajetková ujma je špecifická tým, že zasahuje do osobnostných práv človeka. Osobnostnými právami sú v zmysle §11 Občianskeho zákonníka právo na život, zdravie, súkromie, občiansku česť a dôstojnosť, právo na ochranu svojho mena a prejavov osobnostnej povahy. Môžeme povedať, že ide o ujmu morálnu alebo psychickú, ktorá ovplyvňuje postavenie človeka v spoločnosti. Na rozdiel od náhrady škody, výška nemajetkovej ujmy nie je presne zákonom stanovená a jej výška je na úvahe súdu. V niektorých prípadoch môže dôjsť aj ku kumulácii týchto nárokov, čo potvrdzuje aj judikatúra. Je však zároveň dôležité rozlíšiť, či sú dôvody na náhradu nemajetkovej ujmy opodstatnéné a či teda nie sú tieto dôvody rovnaké, ako dôvody zakladajúce náhradu za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Premlčanie práva na náhradu škody na zdraví upravuje §106 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní rozlišujeme tzv. subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby závisí od toho, kedy sa poškodený o vzniknutej škode dozvie, tiež o tom, kto za ňu zodpovedá a aká je jej výška. Pri náhrade škody na zdraví ide o moment ustálenia zdravotného stavu, ktorému sa venujeme nižšie v článku. Na rozdiel od toho, objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, ktorá mala za následok vznik škody. Vo všeobecnosti platí, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej. Náhrada škody na zdraví je však špecifická tým, že poškodenie zdravia sa nemusí prejaviť hneď, ale až po uplynutí určitého času. Práve z tohto dôvodu pri náhrade škody na zdraví plynie podľa zákona len subjektívna premlčacia doba, ktorá je 2-ročná. Ďalej si povieme o premlčateľnosti náhrady nemajetkovej ujmy. Občiansky zákonník v §100 ods. 2 upravuje premlčateľnosť majetkových práv. Výkladom daného ustanovenia vieme vyvodiť, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy sa nepremlčuje, keďže nejde o právo majetkovej povahy. Tu ale nesmieme opomenúť premlčanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V prípadoch, keď dochádza ku škode na zdraví, začiatok premlčacej doby sa viaže na moment ustálenia zdravotného stavu. Práve v tomto momente dochádza k naplneniu spomenutých podmienok, ktoré sú kľúčové pre začiatok plynutia premlčacej doby. Tento moment sa nedá určiť všeobecne, ale vždy závisí od zdravotného stavu poškodenej osoby. K začatiu plynutia premlčacej doby je potrebné, ako sme si vyššie v článku povedali, dozvedieť sa o škode, kto za ňu zodpovedá a v akej výške. Práve k určeniu výšky škody na zdraví je potrebný lekársky posudok. V lekárskom posudku lekár bodovo ohodnotí zdravotný stav poškodeného a tým sa určí výška spôsobenej škody. V zmysle §8 zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa lekársky posudok vydáva až po ustálení zdravotného stavu, keď lekár vie spoľahlivo určiť, k akému poškodeniu zdravia došlo.

Inštitút Premlčania Práva: Zhrnutie a Význam

Premlčanie je právny inštitút, ktorý zabezpečuje, aby sa nároky a práva uplatňovali v primeranom čase. Právo na uplatnenie nároku alebo práva premlčaním, ktoré nastáva po uplynutí určitého časového obdobia, síce nezaniká, ale v prípade vznesenia námietky premlčania protistranou, vám súd nemôže Vaše právo priznať. Dĺžka premlčacej doby sa líši v závislosti na druhu nároku alebo práva. Vo všeobecnosti to znamená, že ak niekto nesplní svoj záväzok, môžete voči nemu predmetné právo uplatniť súdne v lehote väčšinou od 2 do 10 rokov. Ak nie je nárok alebo právo uplatnené v tomto čase, nezaniká, ale súd vám ho nemôže priznať.

Je dôležité si uvedomiť, že obrana premlčaním nie je automatická a musí byť uplatnené pred súdom - vznesením námietky premlčania. Na premlčanie práva súd neprihliada, pokiaľ nie je v predmetnom konaní námietka premlčania uplatnená. To znamená, že aj keď uplynulo určité časové obdobie, právo alebo nárok môže byť priznaný, ak protistrana včas nevznesie námietku premlčania. Všeobecná premlčacia lehota je tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo na náhradu škody sa však napríklad premlčí už za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ďalším prípadom je právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Dôležitá je nielen samotná dĺžka premlčacej doby, ale aj presné stanovenie jej začiatku. Tiež je dôležité zdôrazniť, že niektoré nároky alebo práva môžu mať špeciálne podmienky týkajúce sa premlčania, ktoré sa líšia od bežného obdobia premlčania.

#

tags: #premlčanie #práva #na #súkromie